Venäma

Рувики-späi
Venäma
Российская Федерация
Flag Venämal Valdkundznam Venämal
Flag Venämal Valdkundznam Venämal
Gimn Venämal
Venäma mail'man shemal
Venäma mail'man shemal
Istorii
 • 862[1][2] Var'agoiden kucund
 • 882 Amuižvenälaine valdkund
 • XII—XVI voz'sadoil Venälaižed knäžestvad
 • 1478 Venälaine valdkund
 • 22 redukud (2 kül'mkud) 1721 Venäman imperii
 • 1 (14) sügüz'kud 1917 Venäman valdkund
 • 25 redukud (7 kül'mkud) 1917 Venälaine Socialistine Federativine Sovetskii Valdkund (1917—1922) libo lühüdašti RSFSR
 • 23. sügüz'kud vodel 1918 Venäman valdkund (1918—1920)
 • 30. tal'vkud vodel 1922[3] SSSR
 • 1991 Venäma
Oficialine kel' venän[lower-alpha 1]
Pälidn Moskva
Surembad lidnad Moskva, Piter, Novosibirsk, Jekaterinburg, Kazan', Nižnii Novgorod, Čel'abinsk, Samara, Omsk, Rostov-na-Donu, Ufa, Krasnojarsk, Voronež, Perm', Volgograd, Krasnodar
Ohjandusen form Segoitud[4] valdkundaline[5]
Valdkundaline ohjandamine federacii
Prezident Vladimir Putin
Valdmehišton pämez' Mihail Mišustin
Venäman parlamentan pämez' Valentina Matvijenko
Valdkundaližen Duman pämez' Väčeslav Volodin
Venäman Ülembaižen sudan pämez' Väčeslav Lebedev
Venäman konstitucionižen sudan pämez' Valerii Zor'kin
Valdkundaline uskond svetskii valdkund[6]
Territorii
 • Всего 17 233 9001. sija mirus)
17 098 246[lower-alpha 3] км²
 • % водной поверхности 4,19[10]
Население
 • Оценка (2024) 146 150 7899-е)
 • Перепись (2021) 147 182 123 чел.
 • Плотность 8,56 rist/km²[12] чел./км²
ВВП (ППС)
 • Итого (2023) 5,51 trln долл. (5-й)
 • На душу населения 37 400 долл.
ВВП (номинал)
 • Итого (2023) 172,15 trln rubl[13]
Rahvahan kehitoitusen indeks (2020) 0,824[14] (lujas korged; 52.  sija)
Eläjiden nimi rossijanad[15], rossijanin, rossijanka[16]
Val'ut venälaine rubl', ₽ (RUB, 1991—1998 гг. — RUR)
Internet-domen .ru, .su, .рф[lower-alpha 4] .ru, .su, .рф[lower-alpha 4]
ISO-kod RU
MOK-kod RUS
Telefonan kod +7
AigvöUTC+2 — UTC+12 UTC+2 — UTC+12
Avtomašinoiden sirdänd oiged
Логотип РУВИКИ.Медиа Mediafailad RUWIKI-tedoiš

Venäma (Venäman Federacii, (ven.: Российская Федерация), molembad nimed oma oficialižed; Päivnouzman Jevropan da Pohjoiž-Azijan valdkund. Venäma om kaikid suremb valdkund mail'mas. Sen pind om 17 233 900 km². Venäman eläjiden lugu om 147 182 123 ristitud. Venäman prezident om Vladimir Putin.

Venäman pälidn om Moskva. Valdkundaline kel' om venän kel'. Venämal om 89 subjektad, miččišpäi 48 agjad, 24 valdkundad (respublikad), 9 krajad, 3 federališt lidnad, 4 avtonomišt okrugad, 1 avtonomine agj. Venämal om 15 lidnad, kus eläjiden lugu om enamb üht millionad eläjad: Moskva, Piter, Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižnii Novgorod, Kazan', Čel'abinsk, Samara, Omsk, Rostov-na-Donu, Ufa, Krasnojarsk, Perm', Voronež, Volgograd.

Venäma om Ühtenzoittud rahvahiden organizacijan, Ripmatomiden valdkundoiden sebruden, Jevrazijan ekonomižen ühtištusen da toižiden organizacijoiden ühtnik.

Istorii

Päivnouzman slavilaine (amuižvenälaine) valdkund sündui vodel 862. Äjad päivnouzman slavilaižed heimod ühtniba sihe. XIII-voz'sadal venälaižed putuiba Mongolijan hanoiden valdan alle. Vodel 1380 venälaine Dmitrii Donalaine vägesti Mamai-hanad voinas toras Kulikovon pöudol.

XVI-voz'sadal Moskvan imperii (möhemba — valdkund) zavodi tehtas lujembaks, susedimperijad ühtniba sihe. Muga sündui ühthine valdkund. Ivan IV (Groznii)-carin aigan Venäman valdkund levitoiti jalos ičeze röunad. Se anasti Kazanin da Astrahanin hanoiden sebroid. XVII-voz'sadal jäl'ges Ivanan IV surmad zavodihe Torokaig. Pol'šan eläjad tuliba Venämale. Vodel 1612 Kuz'ma Minin da Dmitrii Požarskii vägestiba Pol'šan eläjid. Vodel 1613 oli valitud carikš Mihail Romanov, Romanovoiden dinastii ohjanzi Venämad vodhesai 1917.

XVIII-voz'sadan augotišes P'otr I-car' zavodi tehta ičeze sured reformad Venämal da tegi Venäman imperijad. Pohjoižvoinan (1700−1721) jäl'ges Venäman imperii sai erazvuiččid maid Baltian meren randoil. Vodel 1812 zavodihe Venäman Kodiman voin Francijanke, sen aigan Napoleonan Bonapartan armii oli muretud. Venäma vägesti neciš voinas Jevropalaižen ühtištusen valdkundoiden abunke da tuli Parižaha. Vodel 1861 maorjan oiktuz' oli heittud.

Ezmäine venälaine revol'ucii tegihe vozil 1905−1907. Vodel 1914 Venäman imperii ühtni Ezmäižehe mail'man voinaha. Vodel 1917 uhokus zavodihe revol'ucii («Uhokun revol'ucii»), mitte tühjišti monarhijad da tegihe Venäman valdkundaks. Pit'k ohjanduz pagiži voinan jätkmižes, no sügüzel bol'ševikad anastiba valdad Vladimir Leninan ezinenas. Vozil 1918−1922 Rahvahiden voin Venämal levini, i bol'ševikad vägestiba siš. Vodel 1922 sanutihe Sovetskijan Sojuzan tegemižes.

Vozil 1941−1945 Venäma ühtni Toižehe mail'man voinaha (Surehe Kodiman voinaha) germanijad vaste.

Sovetskijan Sojuzan jagamine tegihe vodel 1991, Venäma läksi sišpäi.

Geografii

Venäma sijadase Pohjoižes mapoliškos, Jevrazii-kontinentan pohjoižpolel. Ümbri 14 procentad Venäman territorijad sijadase Pohjoižen pol'arižen pirdan taga, igähižen rougun zonas.

Vas'ugan jogi

Venäman Federacii om Mustmeren da Azovmeren), Jävaldmeren da Kaspijan meren randoil, sen merirandad oma kaikid pidembad (37,653 km), ku rindatada man toižiden valdkundoidenke.

Venämal om maröunoid mugoižiden valdkundoidenke kut Norvegii, Suomen ma, Estonii, Latvii, Litva, Pol'ša, Belorussii, Ukraina, Gruzii (sidä kesken Abhazijanke i Suvi-Osetijanke), Azerbaidžan, Kazahstan, Mongolii, Kitai, Pohjoiž-Korei; veziröunoid om Amerikanke da Japonijanke.

Venäman edahaižed sijad kontinental: edahaine pohjoižsija om Čelüskinan nem' Krasnojarskan agjas; edahaine suvisija om Bazard'uz'un mägi Dagestanan Valdkundas; edahaine päivlaskman sija oma Dežn'ovan nem' Čukotkan avtonomižes okrugas; edahaine päivnouzman sija om Baltian letelodo Kaliningradan agjas.

Venämal om enamba 120 tuhad joged da läz kaks' millionad järved. Kaikid pidembad joged oma (kirjamišton mödhe) Amur, Lena, Kama, Jenisei, Irtiš, Ob', Volga; kaikid surembad järved (suruden mödhe) oma Kaspijan meri, Baikal, Ladogan järv', Änine.

Politine sistem

Venäman Federacijan Konstitucijad oli vahvištadud vozil 1905, 1918, 1924, 1936 i 1977. Nügüdläine kudenz' Konstitucii[18] om vodespäi 1993, sen mödhe Venäma om demokratine federativine valdkund valdkundaližen ohjandusen formanke. Konstitucii oli vajehtadud da vahvištoittud udes vozil 2008 da 2020.

Venäman pämez'

Venäman pämez' om Venäman Federacijan prezident (ven.: Президент Российской Федерации) Vladimir Putin, Venäman eläjad valičeba händast kudeks vodeks.

Venäman Prezidentoiden nimed:

Käsktegendvald

Parlamentan ülembaine vägi om Venäman Parlament, ven.: Федеральное Собрание): ülähäine palata — Federacijan Nevondišt (ven. Совет Федерации), alahaine palata om Valdkundaline Duma (ven. Государственная Дума).

Radtegendvald

Valdkundaližen valdan ülembaine radtegenderišt om Venäman Federacijan valdmehišt(ven.: Правительство Российской Федерации). Se om Venäman prezidentan da Valdkundaližen Duman valdan al. Valdmehištoho mülüba Valdmehišton pämez', hänen varapämez', kudamban valdas oma erazvuiččed ministerstvad da erištoiden pämehed ilman ministriden nimid, no statusan mödhe oma kuti ministrad.

Mihail Mišustin om valitud päministraks vodel 2020 16. vilukud.

Edeližed päministrad:

Sudan vald

Sudan valdas oma sudad: Venäman Konstitucionnii sud (ven.: Конституционный суд) da Ülembaine sud (ven.: Верховный суд).

Ristitun oiktusiden da valdan polestai om Venäman ristitun oiktusiden valdakaz mez' (ombudsmen). Mugoine institut tuli eloho vodel 1993 Venäman Konstitucijan mödhe, kus om sanutud, miše Venäman ristitun oiktusiden valdakaz mehen paneb radsijale Valdkundaline Duma, no hän om ripmatoi mez'.

Administrativiž-territorialine jagamine

Venäman Federacijaha mülüb 89 regionad:

  • 24 valdkundad
  • 48 agjad
  • 9 agjad
  • 1 avtonomine agj
  • 3 federališt lidnad
  • 4 avtonomišt okrugad

Kaikes om kahesa federališt ümbruzkundad vodelpäi 2016.

Eläjad

RosStatan tedoiden mödhe vodel 2020 Venäman eläjiden lugu oli 147 182 123 ristitud. Venäma om ühesandel sijal ristituiden lugun mödhe, ku rindatada toižiden valdkundoidenke. Kaikid suremb ristituiden lugu oli 148 561 694 eläjad vodel 1993.

Venäman eläjiden enambišt (kaks' koumandest) eläb valdkundan evropalaižes palas, toine koumandez — Uralan mägiden taga.

Vodel 2020 Rahvahan kirjutamižen mödhe 80,85% Venäman eläjad oma venälaižed (heiden keskes oma kozakad da pomorad), 3,61% — tatarad, 0,68% — ukrainalaižed, 1,20% — baškirad, 0,82% — čuvašad, 1,28% — čečencad, ei ozutadud rahvahut — 16,6 millionad ristitud. Venäma om äirahvahaline valdkund, äjad rahvahad oma igähižed.

Läz kaik ristitud pagižeba venän kelel.

Uskondan mödhe Venäman eläjad oma ortodoksižed — 66—67 %, islaman uskojad — 5—6 %, toižed uskojad — 1—2 %.

Kaik om 167 lidnad enamba mi 100 tuhad eläjidenke. Koume eläjad nelläspäi oma lidnalaižed (2020).

Ekonomik

Venäman ekonomik om videndel sijal mirun valdkundoiden keskes da ezmäižel sijal Jevropan valdkundoiden keskes Valovijan südäitavaroiden mödhe, vodel 2022 se oli 5,33 trln dollaroid.[19] Venäman panend mail'man ekonomikaha om 3,24 %.[20]

Venäma om Mail'man möndorganizacijan da Jevrazijan ekonomižen ühtištusen ühtnik. Venäma om 32. sijal radon tegendan pindan mödhe.[21]

Venäman Valovijan südäitavaroiden erištoiden keskes oma (tedod vodes 2020)[22]:

  • Venäman tegeližuz' — 14,8 %;
  • mönd; avtoajamiden kohendamine — 13,1 %;
  • man tarbhaižiden kaivatesiden saskelmine — 9,8 %;
  • voinvarumatomuden rad da socialine erišt — 8,3 %;
  • kaičemine — 6,5 %;
  • sauvonderišt — 5,7 %;
  • rahoiden da kaičendsistem — 4,9 %;
  • tedo- da tehnine erišt — 4,5 %;
  • manrad, mecrad, mectuz, kalastuz da kalanvedämine — 4,1 %;
  • tervhuz'erišt — 3,9 %;
  • openduz — 3,4 %;
  • tedo- da sidoerišt — 2,8 %;
  • elektroenergii, gaz, löun — 2,6 %;
  • administrativine rad — 2,0 %;
  • kul'turelo, sport lebu- da iloazjad — 0,9 %;
  • adivpertiden erišt — 0,7 %;
  • toižed radod — 0,6 %.

Venäman rahad om venälaine rubl', sen maks vodel 2021 — 73,66 rubl'ad ühtes Amerikan dollaras[23].

Radmatomiden ristituiden lugumär — 3,2 % (voz' 2023), radnikad — 60,1 % (voz' 2023)[24]. Keskmäine radosmaks Venämal om 57 244 rubl'ad kus (voz' 2021)[25].

Surembad kompanijad Venämal «Venän raudted», vodel 2019 sigä radoi 711 tuhad ristitud[26], mugažo Rosteh, kus radab 450 tuhad ristitud (2020[27]) da X5 Group — 340 tuhad ristitud (2020).

Vodel 2022 Venämal om sauvdud 102,7 mln kv. m. eländsijad[28].

Venäman praznikad

Vägestusen päiv Rusttal avoinirdal, 2010 v.

Lebupäiväd Venämal[29]:

Homaičendad

  1. Пчелов Е. В. Рюриковичи. История династии. — М.: Олма-пресс, 2001. — С. 4—5. — (Архив). — ISBN 5-224-03160-5. Архивная копия от 29 redukud 2016 на Wayback Machine
  2. Российская государственность, 2013.
  3. БРЭ : [арх. 21 keväz'kud 2022] // Sur' venälaine tedokirj. — М. : Большая российская энциклопедия, 2004—2017. — С. 374—380. — (Большая российская энциклопедия : [в 35 т.] / гл. ред. Ю. С. Осипов ; 2004—2017).
  4. Атлас мира: Максимально подробная информация / Руководители проекта: А. Н. Бушнев, А. П. Притворов. — Москва: АСТ, 2017. — С. 31. — 96 с. — ISBN 978-5-17-10261-4.
  5. Конституция РФ. http://www.kremlin.ru (1 heinkud 2020). Дата обращения: 15 uhokud 2025.
  6. Конституция РФ. Глава 1. Статья 14. Дата обращения: 21 heinkud 2025.
  7. Сведения о наличии и распределении земель в Российской Федерации на 01.01.2019 (в разрезе субъектов Российской Федерации)
  8. 2015 год — без учёта Республики Крым
  9. 2015 год — без учёта Республики Крым
  10. Сведения о наличии и распределении земель в Российской Федерации на 01.01.2017 (в разрезе субъектов Российской Федерации) // Федеральная служба государственной регистрации, кадастра и картографии (Росреестр)
  11. Оценка численности постоянного населения на 1 января 2024 г. и в среднем за 2023 г. и компоненты её изменения. Федеральная служба государственной статистики (22 keväz'kud 2024). Дата обращения: 25 keväz'kud 2024.
  12. Российская федерация. https://regionsrf.ru. Дата обращения: 26 uhokud 2024.
  13. Росстат представляет вторую оценку ВВП за 2023 год. Росстат. Дата обращения: 9 sulakud 2024.
  14. Human Development Indices and Indicators 2020 (англ.). Программа развития ООН. — Доклад о человеческом развитии на сайте Программы развития ООН. Дата обращения: 21 heinkud 2025. Архивировано 15 tal'vkud 2020 года.
  15. Тишков, 2015, с. 685—686.
  16. Грищенко А. И. К новейшей истории слова россияне / Московский педагогический государственный университет. — 2013. Архивная копия от 10 keväz'kud 2018 на Wayback Machine
  17. Домен РФ доступен в Интернете. Дата обращения: 24 sulakud 2025. Архивировано 8 uhokud 2022 года.
  18. Venälaižen Federacijan Konstitucijan tekst constituteproject.org-saital.  (angl.)
  19. Mail'man bankan tedoiden mödhe
  20. Gross domestic product 2022, PPP (англ.). World Bank. Дата обращения: 20 elokud 2023.
  21. Ильин И. Топ — 10 стран с самой высокой производительностью труда, аналитический портал Neo HR, 28.07.2016. Дата обращения: 24 sulakud 2022. Архивировано 31 keväz'kud 2022 года.
  22. О производстве и использовании валового внутреннего продукта (ВВП) за 2020 год. gks.ru. Дата обращения: 15 uhokud 2022. Архивировано 21 vilukud 2022 года.
  23. Курс доллара США в 2021 году. RateStats.com. Дата обращения: 15 uhokud 2022. Архивировано 15 uhokud 2022 года.
  24. Безработица по итогам 2023 года снизилась почти по всей России. https://www.interfax.ru (12 uhokud 2024). Дата обращения: 18 uhokud 2024.
  25. Минэкономразвития России. Федеральная служба государственной статистики. Социально-экономическое положение России — январь-апрель 2022 года, с. 209. Дата обращения: 30 heinkud 2022. Архивировано 10 heinkud 2022 года.
  26. РЖД перевели 27% сотрудников на неполную рабочую неделю. «Коммерсантъ. Издательский дом». Дата обращения: 25 sulakud 2014. Архивировано 26 sulakud 2014 года.
  27. Крупнейшие российские компании-работодатели (21 sügüz'kud 2020). Дата обращения: 2 kezakud 2022.
  28. РБК, 16 мая 2024. В Москве запретили строить микроквартиры
  29. Российская Федерация. Законы. Трудовой кодекс Российской Федерации. Статья 112 // Трудовой кодекс Российской Федерации: от 30.12.2001 г. № 197-ФЗ, ввод в действие с 01.02.2002 / Российская Федерация. Законы. — Волгоград ; М. : Издательство ВолГУ : Либрис, 2002. — 225 с.
  30. Российская Федерация. Законы. Трудовой кодекс Российской Федерации. Статья 113 // Трудовой кодекс Российской Федерации: от 30.12.2001 г. № 197-ФЗ, ввод в действие с 01.02.2002 / Российская Федерация. Законы. — Волгоград ; М. :Издательство ВолГУ : Либрис, 2002. — 225 с.

Lähtked


Jevropan valdkundad

1 Om Azijas mugažo.


Azijan valdkundad
Korejan Rahvahaliž-Demokratine Tazovaldkund | Saudan Arabii | Turkanma1 | Turkmenistan | Uzbekistan | Venäma1 | Vjetnam

1 Om Jevropas mugažo. 2 Om Afrikas mugažo. 3 Om Valdmerimaiš mugažo.


Citiruindan petuz: Olemas on <ref>-silt rühma "lower-alpha" jaoks, aga puudub vastav silt <references group="lower-alpha"/>.