Raštvad
Prezidentan kirjišton B.N. Jel'cinan nimel materialad

Prezidentan kirjišton B.N. Jel'cinan nimel materialad


Raštvad | |
1410 (?) | |
Tip |
Praznik
|
---|---|
Oficialižesti |
Raštvad Jumalan da meiden kaičijan Iisusan Hristan hibjas (cerk.-slav. Є҆́же по пло́ти ржⷭ҇тво̀ гдⷭ҇а бг҃а и҆ сп҃са на́шегѡ і҆и҃са хрⷭ҇та̀) |
Znamoičend |
üks' ortodoksižiden päpraznikoišpäi |
Om tehtud |
Iisus Hristan sündundan muštoks |
Päiv |
Ortodoksižes pühäpertiš:
|
lugeda • diskussii • redaktiruida |
Raštvad (Venälaižes ortodoksižes pühäpertiš — Raštvad Jumalan da meiden kaičijan Iisusan Hristan hibjan mödhe; cerk.-slav. Є҆́же по пло́ти ржⷭ҇тво̀ гдⷭ҇а бг҃а и҆ сп҃са на́шегѡ і҆и҃са хрⷭ҇та̀; staroobr'adoil Raštvad) — üks' ortodoksižiš päpraznikoišpäi, mitte om tehtud Iisus Hristosan hibjan sündundan muštoks.
Ortodoksižes uskondas edel Raštvoid om post, mitte jatktase 40 päiväd. Ierusaliman, Venäman, Gruzian, Serbian, Pol'šan, Ukrainan da Makedonian ortodoksižed pühäpertid, staroobr'adcad da vanhan stilin pühäpertid praznuičeba 25. tal'vkud (7. vilukud)[1]. Konstantinopolin, Aleksandrijan, Antiohijan, Ruminijan, Bolgarijan, Kipran, Elladan, Albanian da Čehijan da Slovakijan pühäpertid, mugažo Ukrainan gerokatoline pühäpert' (Ukrainal, jäl'ghe kalendarin reformad 1. sügüz'kud vodel 2023) praznuičeba 25. tal'vkud Uded Julianan kaledarin mödhe. Katoline da protestantine pühäpertid — 25. tal'vkud Grigorianan kalendarin mödhe. Armenian apostolin pühäpert' — 6. vilukud Grigorianan kalendarin mödhe.
Kanonižed tekstad
Riman imperatoran käskön mödhe kebnemban rahvahan kirjutamižen täht kaikuččele imperijan eläjale pidi tulda «ičeze lidnaha». Sikš ku Iosif oli Davidan jäl'gnik, a Maria oli venčaitud hänenke, hö läksiba Viflijemaha.
Iisusan sündundan jäl'ges ezmäižed ristituišpäi hänennoks tuliba kumardamhas paimned, angel starinoiči heile neciš azjtegos. Jevangelistan Matfejan mödhe taivhal ozutihe čudokaz tähthaine, mitte vedi vagahaiženno Iisusannoks volhvoid. Hö toiba tomaižid — kuldad, ladanad da mirrad — Iisusale ei kut vagahaižele, a kut Carile (Мф. 2:1-3). Sihe aighasai Pühä kanz jo löuzi ičeleze pertin (Мф. 2:1-11).
Konz tedištet'he Messijan sündundan polhe da konz tahtoitihe rikta händast, Iudejan car' Irod käski rikta kaikid vagahaižid, ked oma vähemba kaht vot. Vaiše Hristos oli čudos kaitud surmaspäi, sikš ku angel sanui Iosifale joksta Jegiptaha ühtes kanzanke, kus hö eliba Irodan surmahasai (Мф. 2:16).
Apokrifižed lähtked
Starin sen polhe, kut sündui Iisus Hristos, om kahtes apokrifižiš lähtkiš: «Iakovan protojevangelii» da «Psevdo-Matfejan jevangelii». Neniden lähtkiden mödhe, sikš ku adivpertiš ei olend sijoid Iosif da Maria öduiba mägionduses, mitte oli lävän kodiživatoiden täht hubal säl.
Konz Maria el'genzi, miše pigai sündutab lapsen, Iosif läksi ecmäha povituhad, no tuldes hänenke mägiondusennoks, nägišti, miše Maria jo sünduti, a «mägionduses loštab mugoine lämoi, miše ei sa nägištada nimidä, a vähäižen aigan sirttes lämoi kadoi da ozutihe vagahaine laps', tuli da oti ičeze Maria-maman nižad»[3].
Praznikan sündumižen istorii
Päivnouzman polen hristianad IV voz'sadahasai ei praznuitud Raštvoid, sikš ku pidiba meles miše sündumine - nece om mokičusiden augotiž. Iudejan tradicijoiš vessel sündundpäivän praznuičemine om jazičnikoiden azj(Быт. 40:20)[4].
Hristianad lugeba Iisus Hristosad Jumalaks hänen sündundpäiväspäi, nacein sikš Hänen ristimine nimitihe Jumalan sündumižeks.
IV voz'sadahasai Vederistmäd da Raštvad praznuitihe ühtes 6. vilukud i necil päiväl johtutihe ei vaiše Hristosan ristmišt Iordanas da Hänen sündundad, no mugažo Volhvoiden kumardamine, veden vajehtamine vinaks Kanas Galilejas, ristituiden uskondvägiden tulemine Afrikan pühäpertiš[5].
Jepiskopan Feodoran Smornovan melen mödhe Iisus Hristosan sündundpäivän praznuičemine 25. tal'vkud oli Päivlaskman poles jo Kliment Aleksandriiskijan elon aigan (II voz'sadan lopus — III voz'sadan augotišes) kut i Jumalan sündundan praznuičemine 6. vilukud[6]. Professoran Mihail Skaballanovičan melen mödhe ezmäižen kerdan Raštvad oli erigoittud Vederistmišpäi Riman pühäpertiš IV voz'sadan augotišes[7].
25. tal'vkud kut «Hristosan Raštvad Viflijemas Iudeiskijas» ezmäižen kerdan johtutab rimalaine Hronograf vodel 354[8], kudamb paneb pohjaze kalendarin vodel 336. Oleg Uljanovan melen mödhe Raštvad oli tehtud ezmäižel ortodoksižel imperatoral Konstantin Surel[9].
Päivnouzmanpoles Raštvad zavottihe praznuita 25. tal'vkud IV voz'sadan lopus, Palestinas vaiše imperatoran Justinianan I käskön jäl'ges (voded 560—561). Arhiepiskopan Sergijan Spasskijan sanoiden mödhe Riman pühäpert' amussai praznuiči Raštvad 25. tal'vkud, IV voz'sadalpäi sen ozutesen mödhe necil päiväl Raštvad zavottihe praznuita päivnouzmanpoles[10].
Nügüdläižel aigal Riman-katoline pühäpert' da suremb pala protestantoiden pühäpertid praznuičeba Raštvad 25. tal'vkud Grigorianan kalendarin mödhe.
Venäman, Ierusaliman, Serbian, Gruzian, Pol'šan, Ukrainan (edel 2023 vot[11]) ortodoksižed pühäpertid, Afon, mugažo päivnouzman katoližed pühäpertid praznuičeba Raštvad 25. tal'vkud Julianan kalendarin mödhe, midä XX—XXI voz'sadoil sättub 7. vilukule Grigorianan kalendarin mödhe.
Konstantinopolin (paiči Afonad), Antiohijan, Aleksandrijan, Kipran, Bolgarian, Ruminijan, Elladan da kaik toižed ortodoksižed pühäpertid praznuičeba 25. tal'vkud Uden Julianan kalendarin mödhe, mitte 1. keväz'kuhusai vodhesai 2800 om mugoine-žo kut i Grigorianan kalendar'.
Eriži voib sanuda Raštvoiš Japonijan ortodoksižes pühäpertiš. Enambištos pühäpertid prznuičeba Raštvad 25. tal'vkud uden stilin mödhe[12][13].
Amuižiden päivnouzmanpolen ortodoksižiden pühäpertiden keskes Armenian apostoliden pühäpert' praznuičeb Raštvad 6. vilukud ühtes Vederistmiden päivänke da andab necele praznikale Jumalan sündundan üleižen nimen. Koptan ortodoksine pühäpert' praznuičeb Raštvad 29. päiväl hojak-kus koptan kalendarin mödhe[14], Eritrejan da Efiopijan ortodoksižed pühäpertid — 29. päiväl tahsas-kud Efiopian kalendarin mödhe[15].
Raštvad ortodoksižes uskondas
Venäman ortodoksižen pühäpertin praznikoiden keskes Raštvad om toižel sijal jäl'ghe Äipäiväd Äipäiväd. Edel sidä om Raštvoiden post, mitte jatktase 40 päiväd, ezitatoiden nedal', tatoiden nedal', om znamasine sobat edel Raštvoid, aigaline praznuičemine da Raštvoiden sočel'nik, Raštvad jatktasoiš ani Sündumahasai.
Raštvoiden služb eroneb toižiš praznikoišpäi. Kanman praznikad om sur' povečerie[16].
Raštvoil ortodoksižed ristitud sanuba toine toižele: «Hristos om sündnu!», vastha sanutas — «Tehkam tetabaks händast!».
Aleksandran I käskön mödhe Venälaine ortodoksine pühäpert' vodelpäi 1814 Raštvoiden päiväl praznuičeb mugažo «Pühäpertin da Venäman imperijan ajamišt galloiden tulendaspäi[17].
Vodel 1923 Kaiken ortodoksižen Pühäpertin aigan Konstantinopoliš 11 avtokefaližen ortodoksižen pühäpertin ezitajad pätiba otta radho Uden Julianan kalendarin (nügüd' se om mugoine-žo kut Grigorianan kalendar'). Nügüdläižel aigal uden stul'an mödhe Raštvad praznuitas Konstantinopolin, Aleksandrijan, Antiohijan, Ruminijan, Bolgarian, Kipran, Elladan, Albanian, Pol'šan, Amerikan, mugažo Čehijan da Slovakijan pühäpertid. Nel'l' pühäpertid — Ierusaliman, Venäman, Gruzijan da Serbijan pühäpertid, mugažo Ukrainan ortodoksine pühäpert' praznuičeba Julianan kalendarin mödhe. Mugažo Raštvad praznuičeba 25. tal'vkud (7. vilukud) Afonoiden monastiriš[18].
Raštvoiden ikonografii
Kaikid aigaližembad kaitud Raštvoiden ozutesed om tehtud III voz'sadan augotišes. Ned om löutud enamba kaiked 1:18—2:12), Jevangelijas Lukaspäi (2:1—20) da Pühäpertin augotižsanas. Praznikan ikonografijas om äi süžetoid, ühtes ikonas oma erazvuiččed scenad, miččed om omištadud Raštvoile[20][21].
Kesksüžetas ikonas om Jumalan Mamoi da vagahaine Hristos maonduses. Mägi, kus om maonduz, nece om Jumalan maman ozutez, maonduz kuti hänen südäin (črevo). Maonduz - nece om lanktud mir, kus paštab «Toden päiväine» — HristosЛк. 2:7). Pühä Ioann Zlatoust sanub, miše jaslid - nece om Taivhan prestol. Mugažo nece om kauman praozutez kolnu Jumalan hibjan täht[22].
Jaslidenke rindal oma os'ol da vol, miččed nägiba, kut sündui Jumal-Kaičii da lämbitiba händast ičeze hengitusel. Živatoiden ozutamine johtutab Isaijan sanoid: «Vol da os'ol tedaba, ken om heiden ižand; a Izrail' ei teda mindai, minun rahvaz ei el'genda» (Ис. 1:3). Vol ikonas om kut sündnuded zakonas simvol, Izrail'an simvol, a os'ol — jazičnikoiden simvol[22].
Ülähän taivhas ikonoiš om ozutadud tähthaižed, miččišpäi lähteb lämoin sädeg. Tähthaine kuti ozutab, kuna mäneb kompozicii, a sädeg, mitte lankteb Vagahaižen jäsliden päle, ozutab päčudon neciš azjas — Sündundad[22]. Erašti sädeg lankteb taivhaspäi da jagase koumeks - Pühän Troican simvol[19].
Raštvoiden ikonas ozutadas volhvad, miččed mäneba Viflejemaha kumardamhas Messijale da toda hänele tomaižid — kuldad, ladanad da smirnad, da paimned, kudambad saiba vestin Kaičijan sündundan polhe angeloišpäi. Ikonan oiktas ülähäižes poles tradicijan mödhe om ozutadud angelad, kudambad ihastelesoiš Iisusan Hristan sündundale[22].
Ikonan oiktas alahaižes čogas ozutadas, kut pestas Jumalan poigaine Hristos jäl'ghe sündundad. Salomeja, kudamb pezeb vagahašt Hristad, da hänen abunik Zelomija, kudamb valab vet kupelihe, sanub siš, miše Jumal tozi tuli eloho hibjas[22].
Huras alahaižes čogas veron mödhe ozutadas pravednik Iosif, kudamb ištub Pühän Bogorodican jaugoidenno, i rindal om Pühä prorok Isaja, kudamb pagiži völ vanhan zavetan aigan Messijan sündundan polhe Devaspäi(Ис. 7:14)[22].
Kuval voib ozutadas vagahaižiden lömine, volvhvoiden lähtemine, Pühän kanzan joksemine Jegiptaha, da mugažo angeloiden vestin tomine paimnele Messijan sündundan polhe, da Raštvoiden toižed kuvad[22].
Raštvad svetskijas kul'turas
Taidehliteratur venän kelel
- Рождественский рассказ (жанр календарной литературы)
- Сказка «Бабушка и три царя» (сюжет, бытующий в западной культуре под видом русской сказки)
- Н. Гоголь «Ночь перед Рождеством» (повесть)
- Ч. Диккенс «Рождественские повести» (The Christmas books)
- А. Чехов «В рождественскую ночь» (рассказ)
- О. Генри «Дары волхвов» (новелла)
- Б. Пастернак «Рождественская звезда» (стихотворение)
- А. Башлачёв «Рождественская» (стихотворение).
- Юстейн Гордер «Рождественская мистерия» (повесть)
- Иосиф Бродский «24 декабря 1971 года» (стихотворение), «Рождественская звезда» (стихотворение)[23]
Fil'mad venän kelel
- 1913 — «Ночь перед Рождеством», режиссёр — Владислав Старевич;
- 1944 — «Черевички», режиссёр — Михаил Шапиро, Надежда Кошеверова;
- 1946 — «Эта прекрасная жизнь», режиссёр — Фрэнк Капра;
- 1961 — «Вечера на хуторе близ Диканьки», режиссёр — Александр Роу;
- 1983 — «Вечера на хуторе близ Диканьки», режиссёр — Юрий Ткаченко;
- 1984 — «Рождественская история», режиссёр — Клайв Доннер;
- 1989 — «Рождественские каникулы», режиссёр — Джеримайя Чечик;
- 1990 — «Один дома», режиссёр — Крис Коламбус;
- 1992 — «Один дома 2: Потерявшийся в Нью-Йорке», режиссёр — Крис Коламбус;
- 1993 — «Кошмар перед Рождеством», режиссёр — Генри Селик;
- 1997 — «Рождество» (мультфильм), режиссёр — Михаил Алдашин;
- 2001 — «Вечера на хуторе близ Диканьки», режиссёр — Семён Горов;
- 2004 — «Ноэль», режиссёр — Чезз Палминтери;
- 2007 — «Рождественская история», режиссёр — Юха Вуолийоки;
- 2008 — «Четыре Рождества», режиссёр — Сет Гордон;
- 2009 — «Рождественская история», режиссёр — Роберт Земекис.
- 2019 — «Рождество на двоих», режиссёр — Пол Фиг.
- 2020 — «Самый счастливый сезон» — Клеа Дювалл.
Venäman imperijas, Sovetskijas Sojuzas da Venämal
Venäman imperijas Raštvad prazvuitihe valdkundan abul. 1929 Raštvad oli valdkundaline praznik da lebupäiv da praznuitihe grigorianan kalendarin mödhe, no konz religijan praznikad heittihe, Raštvoiden verod (kuz', lahjad) sirdihe Udele Vodele[24].
Möst Raštvoiden päiv tegihe lebupäiväks vodel 1991: tal'vkus vodel 1990 RSFSRan Ülembaine Nevondišt pästi käskön, kus ortodoksine Raštvoiden praznik tehtihe lebupäiväks[25]. Jo 7. vilukud vodel 1991 oli lebupäiv. Vaiše erasiš RSFSRan valdkundoiš, ozutesikš Tatarstanas, nece käsk oli hül'gäitud, i praznik tegihe radpäiväks[26].
Venäman federaližiden kanaloiden mödhe Raštvoiden öl ozutadas praznikaline služb (vodelpäi 1992 Jelohovan Bogojavlenskijan pühäpertišpäi, vodelpäi 2001 Hristan Kaičijan pühäpertišpäi). Ezmäine mugoine transl'acii oli tehtud Ezmäižen telekanalan mödhe Ostankino da RTR - telekompanijoiden abul.
Homaičendad
- ↑ 1 2 Ortodoksižiden pühäpertiden pala, kuna mülüb Venälaine ortodoksine pühäpert', liturgijan täht kävutoittas Julianan kalendar'; XX—XXI voz'sadoil 25. tal'vkud Julianan kaledarin mödhe sättub 7. vilukule Grigorianan kalendarin mödhe.
- ↑ Äjad ortodoksižed pühäpertid vozil 1920 (libo möhemba) radaškanziba Uden Julianan kaledarin mödhe.
- ↑ Боровская Н. Ф. Рождество в Западноевропейской живописи. Архивная копия от 9 vilukud 2021 на Wayback Machine // Православие и мир, 07.01.2014
- ↑ О дне рождения — в общих чертах . Дата обращения: 20 semendkud 2019. Архивировано 14 tal'vkud 2019 года.
- ↑ Схиархимандрит Иоанн (Маслов). Богоявление. История праздника. Архивная копия от 5 vilukud 2018 на Wayback Machine // Лекции по литургике. — М., 2002. — С. 150.
- ↑ Профессор Феодор Смирнов. Происхождение и значение праздника Рождества Христова. Дата обращения: 22 tal'vkud 2018. Архивировано 23 tal'vkud 2018 года.
- ↑ Скабалланович М. Н. Христианские праздники. Всестороннее освещение каждого из великих праздников со всем его богослужением. Книга 4. Рождество Христово. История праздника. Архивная копия от 17 tal'vkud 2018 на Wayback Machine
- ↑ Andrew McGowan «How December 25 Became Christmas», Get Biblical archaeological Review Om pandud arhivaha 18 tal'vkud 2012 vodel.. Avtor — PhD, Mel'burnan universitetan Triniti-kolledžan rektor da pämez'.)
- ↑ Ульянов О. Г. Св. равноапостольный Константин Великий и установление праздника Рождества Христова // Юбилейная X Богословская Конференция ПСТБИ. М., 2000.
- ↑ Архиепископ Сергий (Спасский). Полный месяцеслов Востока. Том II. Святой восток. Декабрь. 25. Дата обращения: 22 tal'vkud 2018. Архивировано 23 tal'vkud 2018 года.
- ↑ ПЦУ решила отмечать Рождество 25 декабря . Известия (24 semendkud 2023). Дата обращения: 11 kezakud 2024.
- ↑ Православное Рождество в Японии. Архивная копия от 25 tal'vkud 2019 на Wayback Machine. Православие и мир.
- ↑ Православное Рождество в Японии. Архивная копия от 25 tal'vkud 2019 на Wayback Machine. radiovera.ru
- ↑ Why Copts celebrate Christmas on 7 January. Архивная копия от 10 vilukud 2020 на Wayback Machine. ahramonline, 6.01.2018
- ↑ J. Gordon Melton. Religious Celebrations
- ↑ Ku Blahoveščen' om Suren postan aigan, siloi sur' povečerie lugetas prostindan da praznikan muštoks.
- ↑ Tipikon
- ↑ Сенаторы высказались против перехода Православной Церкви на григорианский календарь . Российская газета (26 tal'vkud 2006). Дата обращения: 11 vilukud 2015. Архивировано 26 tal'vkud 2015 года.
- ↑ 1 2 Губарева О. В. Образы и символы // Рождество Христово. — Москва: ООО "Метропресс", 2013. — 76 с. — (Русская икона: Образы и символы). — ISBN 978-5-00000-004-5.
- ↑ Фома. Иконография Рождества Христова . Дата обращения: 11 vilukud 2022. Архивировано 11 vilukud 2022 года.
- ↑ Покровский Н. В. Глава 2. Рождество Христово // Евангелие в памятниках иконографии. — Москва: Прогресс-Традиция, 2001. — 564 с. — ISBN 5-89826-056-0.
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 Е. Луковникова. Иконография Рождества Христова. Дата обращения: 16 vilukud 2022. Архивировано из оригинала 18 vilukud 2022 года.
- ↑ Рождественская звезда . Культура.РФ. Дата обращения: 11 kezakud 2024.
- ↑ Рожков, А. Ю. В кругу сверстников: жизненный мир молодого человека в Советской России 20-х годов : в 2 т. — Т. 1. — Краснодар: Перспективы образования, 2002. — 205 с.— ISBN 5-93749-017-7
- ↑ Постановление Верховного Совета РСФСР от 27.12.1990 «Об объявлении 7 января (Рождества Христова) нерабочим днём»
- ↑ Газета «Известия» от 5 января 1991 года
Prezidentan kirjišton B. N. Jel'cinan nimel fondaspäi
Literatur
- Venän kelel
- Покровский Н. В. Евангелие в памятниках иконографии: преимущественно византийских и русских. М., 2001.
- Рождество Христово / Ю. И. Рубан, М. В. Гринберг (византийская и древнерусская иконография), А. В. Пожидаева (западноевропейская иконография) // Пустырник — Румчерод [Электронный ресурс]. — 2015. — С. 598—599. — (Большая российская энциклопедия : [в 35 т.] / гл. ред. Ю. С. Осипов ; 2004—2017, т. 28). — ISBN 978-5-85270-365-1.
- Димитрия Ростовского : 12 кн., 2 кн. доп. — М.: Моск. Синод. тип., 1903—1916. — Т. IV: Декабрь, День 25.
- Рубан Ю. И. От Рождества до Сретения. Праздники рождественского цикла. СПб., 2015.
- Смирнов Ф. Происхождение и значение праздника Рождества Христова. К., 1883;
- Сугробова О. В. Ночная сцена «Поклонение младенцу» в нидерландской живописи конца XV — начала XVI в. // Советское искусствознание. М., 1983. Вып. 1;
Рождество Христово: Служба на праздник рождества еже по плоти, господа бога и Спасителя нашего Иисуса Христа : с прил. минейных сказаний, избр. ст., объяснит. примечаний и нот. песнопений. — М.: Моск. Синод. тип., 1900. — 224 с., 1 л. цв. ил. : нот. ; 25 см. — Часть текста на церков.-слав. яз..
- Toižil kelil
- Bargellini F. Il Natale nella storia, nella leggenda e nell’arte. Firenze, 1959.
- Ботт, Бернар (Dom). Les Origines de la Noёl et de l’Épiphanie. Louvain, 1932.
- Cornell H. The iconography of the Nativity of Christ. Uppsala, 1924
- Kirschbaum E. Lexikon der Christlichen Ikonographie. Freiburg-im-Breisgau u. a., 1968—1976. Bd 1-8.
- Talley T. J. The Origins of the Liturgical Year. N. Y., 1991.
- Ouspensky L. L’Icône de la Nativité du Christ. P., 1951.
Tarkendused
- Raštvad // Venäman etnografine muzei
- Raštvoiden da Uden Voden praznuičemine erazvuiččiš man valdkundoiš, istorii da nügüdläine aig
- Raštvad venälaižiš runoiš. Ortodoksine uskond da mir - saital
- Raštvad istorijas. Ortodoksine uskond da mir - saital
- Прот. Александр Шмеман. «Jazičestvan vägestamine» // Ortodoksine uskond da mir - saital