Änine
Озеро | |
Änine | |
---|---|
карельск. Oniegu, фин. Ääninen, Äänisjärvi, вепсск. Änine | |
![]() | |
Morfometrii | |
Meren pindal päl | 33,3 m |
Suruz' | 248[1] × 96[1] km |
Pind | 9720[1] km² |
Mär | 295[1] km³ |
Randišt | 1810[1] km |
Kaikid suremb süvüz; | 120[1] m |
Keskmäine süvüz' | 30[1] m |
Gidrologii | |
Mieralizacijan tip | resk |
Solahuz' | 0,01 ‰[2] |
Sel'ktuz' | 1,5—8,0 м |
Vezikeradusen basseinan pind | |
Basseinan pind | 53 100[1] km² |
Järvehe jokseba | Vitegra, Andoma-jogi, Vodla-jogi, Šuja-jogi |
Järvespäi jokseba | Süvär'-jogi |
Sijaduz | |
Identifikatorad | |
Код в ГВР: 01040100611102000016332[3] | |
![]() |
Änine (Jevropan reskveziuit jäl'ges Ladoga-järved[4] da koumanz' — Venämal. Vodelpäi 1951 om Verhnesvirskijan vezivaran pala, mitte lendi järven 0,3 m meren pindal päl[5].
Läz 80 % järven akvatorijad mülüb Karjalaha][1], 20 % — Piterin da Vologdan agjoihe[6]. Mülüb Atlantižen valdmeren Baltian meren basseinaha.
Järven pind sarita om 9690 km², а saridenke — om 9720 km²; veden mülündmär — om 295 km³; sen piduz' suvelpäi pohjoižpolhe om 248 km, leveduz' — 91,0 km[1]. Keskmäine süvüz' om 30 m, а maksimaline — 120 m[1] (toižiden tedoiden mödhe — 127 m[7]). Korktuz' meren pindan päl — 33,3 m[1].
Järven makopan sündund om tektonine[1], sijadase suriden geologijanlibutesiden keskes — järven pohjoižpolel Baltian ščitan da suvipolel Venäman platforman keskes[8].
Änižen randal oma Petroskoi-lidn, Kondopoga-lidn da Medvežjegorsk-lidn. Änižehe lankteb läz 50 joged, valase järvespäi Süvär'-jogi[9].
Etimologii
Aigaližiš venälaižiš krjutusiš järv nimitase kut ven.: 'Онего'. Todeks sanuda, konz om sündudnu järven nimi ei sa, sikš ku ei ole tedoid sen polhe; voib olda endevanh, mitte sündui aigemba baltian-suomalaižiden keliden sündundad[10].
Om kuverz'-se nimen sündundan versijad:
- akademikan А. M. Šogrenan versijan mödhe järven nimi sündub suom.: ääni ven.: «звук, голос», vepsäks Järven nimi om (Änine — än'-sanaspäi ven.: «голос» da -ine-suffiksan abul) se znamoičeb ven.: «голосок»; naku i sünduiba sanad — "heled ("robaidai") järv"[Л 1];
- А. L. Pogodin sanub, miše toponim om sündunu saamen kelen sanoišpäi agne "lete" + jegge "alahaine tazangišt";
- professor da filologian tedodoktor Baltian meren suomalaižiden kelidenke änine/äniz, mitte znamoičeb tärged"[Л 2].
Levenzoitase mel'pido, miše järv sai ičeze nimen Änine-jogespäi, mitte lankteb Vauktaha merehe, no nece ei ole sidotud nikut necen jogenke[11].
Fizik-geografine kuva
Oppindan istorii
Vozil 1874—1894 radoi gidrografine espedicii — "Änižjärven eriline sjomk", miččen tegiVenäman imperijan Meriministerstv, miše pidäda Änižen randan röunan, süvüden, pohjjändusiden, joksmusiden, termižen da korktuden topografišt sjomkad. Jäl'ghe oppindradoid oli tehtud järven generaline kart, "Sändod ujumižen täht Änižes". Navigacionnijad kartad oli ezmäižen kerdan tehtud vodel 1906. Sid' navigacionnijad kartad äi kerdoid vajehtihe da paindihe udes[12].
Sündumižen istorii
Järv | Veden pind, km² |
Mülündmär, km³ |
Olend- sija (ma) |
---|---|---|---|
Ladogan | 17 700 | 908 | ![]() |
Änine | 9720 | 285 | ![]() |
Venern | 5550 | 180 | ![]() |
Čudsko-Pskovan järv | 3550 | 25,2 | ![]() ![]() |
Vettern | 1900 | 72 | ![]() |
Saima | 1800 | 36 | ![]() |
Vauged | 1290 | 5,2 | ![]() |
Vigjärv | 1140 | 7,1 | ![]() |
Melaren | 1140 | 10,0 | ![]() |
Päjanne | 1065 | … | ![]() |
Il'men' | 1200 | 12,0 | ![]() |
Inarijärv | 1000 | 28,0 | ![]() |
Änižen kotlovin om jä-tektonikaspäi[Л 1]. Paleozojas (300—400 mln vot tagaze) Änižen nügüdläižen basseinan kaik territorii oli kattud šel'fan merel. Amuižen Baltikan kontinentas, mitte oli läz ekvatorijad. Sen aigan jändused — pesčanikad, letk, savi, izvestn'akad — katoiba surel levedusel (enamba 200 m) kristallišt alandust, mitte oli granitoišpäi, gneisoišpäi da diabazoišpäi. Nügüdläine reljef tegihe jäspäi (jäl'gmäine Valdajan jämine lopihe läz 12 tuhad vot tagaze). Jäžoman erigoitusen jäl'ghe Litorinan meri, sen korktuz' oli 7—9 metraha enamba mi nügüdläine Baltian meren pind[Л 3].
Randad, järven pohjan reljef da gidrografii
Änižen zirklan pind om 9720 km² (ilman sarita), kaikid suremb piduz' — 248 km, kaikid suremb leveduz' — 83 km (Petroskoišpäi Vodla-jogensuhusai). Pohjoižrandad oma kal'l'oikahad, ned oma lujas čaptud, suvirandad — päazjas madalad, ei olgoi jagetud[14]. Järven pohjoižes palas süväs tartuba materikaha äjad lahted da järvel om kaikid suremb Zaonežje-nem'. Suvemba nemespäi om kaikid suremb järvel Sur' Klimeckii — sar'. Päivlaskmanpoles sarespäi om kaikid suvemb (100 metrahasai da enamba) järven pala — Sur' Onego — laht, kuna mülüba Kondopogan laht (süvüdenke 78 metrahasai), Ilem-Gorskan — laht (42 m), Ližemskan laht (82 m) da Unickan laht (44 m). Järven homendezbokas mäneb pohjoižehe sur' laht, sen polhjoižpalan nimi om Povencan laht, keskmäine pala — Zaonežjen laht, a suvipala — Pen' Onego — laht süvüdenke 40—50 m. Süväd palad vajehtaba madaloid lodoid da sariden gruppoid, miččed jagaba lahted erazvuiččihe paloihe[15]. Randoil om lujas äi kivid [Л 1].
Järven päpala — Keskmäine Onego — sen pind om 5685 km², kuna mülüba Petroskoin da Süvärin lahted[16].
Järven keskmäine süvüz' om 31 m, maksimaline süvüz' süvembas järven pohjoižes palas om 127 m. Keskmäine süvüz' keskuzpalas om 50—60 m, lähemba suvennoks pohj libub 20—30 metrahasai. Änižes om äi sijoid, kus pohj libub da laskese. Järven pohjoižes palas om äi kurnuid, miččed vajehtasoiš korktoil pohjan libundoil, ned tegeba veialuižid bankoid, kus paksus püdaba kalad suril trauleroil. Pojan znamasine pala om kattud nimal[Л 4]. Tipižed formad oma ludoil (kivilodoil), sel'gil (süväd pohjad kivi- da letkmanke, järven suvipoles), vezialuižed sel'gäd, mugažo kopad da haudad. Mugoine reljef om lujas hüvä kaloile[17].
Änižel om keväz'line veden libutand, se jatktase 1,5—2 kud, voden vezipindan vajehtamine 0,9—1 metrahasai. Järven veden lanktuz' tehtas Ülä-Süvärin GESan abul. Joged toba 74 % vezibalansad (15,6 km³ vodes), 25 % andaba il'msadeged. 84 % vezikävutandad om järvespäi Süvär'-jogedme (keskmäras 17,6 km³ vodes), 16 % — purutuz vezipindaspäi. Järven kaikid korktembad vezipindad kezakus—elokus, kaikid penembad — keväz'kus da sulakus[Л 4]. Paksus oma aldod, niiden korktuz' voib olda 3,5 m. Järv kül'meb keskuses kesked vilukud, randpolel da lahtoiš — kül'mkun lopus — tal'vkus. Sulakun lopus avaidasoiš ližajogensud, avaitud järven pala — semendkus[Л 1]. Vezi avaitud suviš järven paloiš om sel'ged, nägub 7—8 metrahasai. Lahtoiš — vähemba, ühthe metrahasai da vähemba. Vezi om resk miniralizacijanke 10 mg/l[15].
Luguil oma ozutadud: |
Vezibassein da sared
Änižen vezibassein om 53 100 km²[1].
Järvehe valase enamba 1000 veziuitod, sen lugus 52 oma joged, miččiden piduz' om 10 km da 8 joged, miččiden piduz' om enamb 100 km[18]. Surembad joged oma Vodla-jogi da Suna-jogi. Völ ližatas vet järvehe Korovja-, Gimreka-, Kalag-jogi, Šoutjärv-jogi, Jani-, Šokš-jogi, Petručei-, Merozlov-, Vantik-, Bol'šaja Uja-, Uika-, Derev'anka-, Orzega-, Neluksa-, Kamennii ručei-, Lososinka-jogi, Neglinka-jogi, Padas-, N'učkina-, Anga-, S'alnaga-, Čapa-, Čebinka-, Vikšrečka-, Listiga-, Unica-, Malaja Pigma-, Matkozero-, Vožmariha-, Pižei-, Lel'rečka-, Sudma-, Tambica-, Kalei-, Makušiha-, Vička-, Lumbuška-, Pinduška-, Belomoro-Baltiiskii vezikanal, Severnaja Ižmuksa-, Aržema-, Vozrica-, Neleksa-, Šoivana-, Nemina-, Lukdožma-, Kodača-, Päl'ma-, Pudož-, Tuba-, Jalganda-, Oravručei-, Čažva-, Somba-, Andoma-, Vitegra-, Megra-, Pertručei-, Ošta-, Puinža-joged, Must (jogi) da toižed.
Järven suvipoles Süvärin lahtes otab augon Süvär'-jogi, üksjäine jogi, mitte jokseb järvespäi da miččel vodel 1953 om tehtud Ülembaine Süvärin vezielektrovägišt.
Belomorsko-Baltian vezikanal ühtenzoitab järven Vauktan merenke, а Volgo-Baltian vezimatk sidob Volga-jogenke, Kaspian da Mustan meridenke[14]. Vozil 1951—1953, konz oli tehtud Ülembaine Süvärin vezivarakaičuz, järv-ki tegihe vezivarakaičuseks (sen vezipind om 9720 km²)[1].
Änižes om läz 1650 sarid, miččiden pind om 250 km²[1] (по другим сведениям, 224 км²[Л 1]). Änižen Kiži-sar' om kaikid tetabamb, sigä seižub Kiži-muzeikaičendtaho puižiden jumalanpertidenke voz'sadan XVIII: Spaso-Preobraženijan da Pokrovan jumalanpertid. kaikid suremb sar' om Sur' Klimeckii (147 km²). Sigä om kuverz'-se küläd da škol. Toižed sared oma: Sur' L'olikovskii-sar', Suisari.[14], Suvi Pedroiden-sar' (ven.: Южный Олений остров).
Flor da faun
Madalad Änižen randad om sokahad, konz libub vezi järves, ka se upotab randad. Järven randoil da saril rogoiš pezaduba sorzad, hanhed da joucned. Randadal kazvab tihed taigamec[19].
Kuverz'-se kerdad Änižes nähttihe t'ulenid[20].
Änižes om äi erazvuittušt kalad da sel'grodatomid živatoid, miččiden keskes om äi jäaigan jäl'ghe januzid živatoiden roduid. Järves om sterl'ad', järven lohi, järven torp, ojatorp, palija ludnaja, karoiden palija, räpus, räpus-kilec, kuha, harius, sinikod, haug', särg, jelec, gustera, lahn, čehon', kuldaine karas', golec, čipovka, som, ugor', kuha, ahven, jorš, änižen rogatka, podkamennik, madeh, järven da ojan minogad. Kaiken Änižes om 47 erazvuiččid kaloiden roduid, miččed mülüdas 13 kanzaha da 34 roduhu[17].
Ekologižed olod
Toižes poles voz'sadan XX kazvoi painastuz Änižen ekosistemaha, erisijal om redustand. Kaikid enamba painastuz om järven pohjoiž- da öbokan polihe, kus oma Petroskoin, Kondopogan da Medvežjegorskan tegeližed keskused. Tägä om 80 % rahvahast da enamba 90 % basseinan tegeližuden voimusid. Neniden keskusiden homaitud redustand om 190 mln m³ janduzvet и da 150 tuhad t redutacindoid il'maha vodes. Änižen basseinan tegeližiden vezijoksmusiden mülündmär om läz 315 mln m³ vodes, sen lugus 46 % om vezi radelomišton jäl'ghe, 25 % — vihmoiden jäl'ghe da 16 % — drenaž-manparemboitundan vedet. Järvehe mülüb völ biogennijad elementad: fosfor — 810 t, ühthine azot — 17 tuhad t vodes, а järvespäi Süvär'-jogen vedenke lähteb 280 t fosforad da 11,8 tuhad t azotad, muga järves om 68 % fosforad da 31 % azotad. Laivištod da motorvenehed (läz 8000) redustadas vedenelomišton neftetavaroil (läz 830 t laivkävundan aigas), fenoloil (0,5 t), tinal (0,1 t), oksidoil, rikil, azotal da uglerodal[21].
Vozil 1990—2010, konz Karjalan il'mišt tegihe lämemba järves kazvoi organikainehiden lugumär da vajehtihe veden muju, vzvesin (1,6 — 3 mg/l), raudan (0,12 — 0,42 mg/l), fosforan (12 — 22 mkg/l) da uglerodan (1,2 — 3,0 mg/l) südäimuz. Sidä aigan veden muiktuz' da kislorodan mülündmär väheniba. Mudan ülembaižes palas zavodi kazda raudan koncentracii, sikš makrozoobentosan lugumär poleni 6-7 kerdha[22][23]. Völ vozil 2007—2016 järvehe purtkišpäi ližazihe läz 80 tuhad tonn reduainehid, miččed oma Petroskoiš da Kondopogas. No kaiken-se järven vezi om korgedladuine da mülüb 2 ("vähäredukaz")- vai 3 "а" ("redukaz")-klassaha. 28-späi reduainehišpäi, miččed oliba löuttud vedes, vaiše 6 reduaineht oliba antropogeništ sündundad[24]
Voden 2018 oppindon mödhe ühthine roduiden jouk da voz'aigaline zooplanktonan kehitoituz Petroskoin lahtes om vajehtamatoi vodelpäi 1960[25].
Elomišton znamoičend
Änižen randal oma Petroskoi, Kondopoga, Medvežjegorsk, lidnalaine Povenec-pos'olk. Järv om avaitud laivoiden täht, se om vezimatkan pala, mitte mülüb Volgo-Baltian vezimatkaha da Belomorsko-Baltian vezikanalaha da ühtenzoitab Baltian, Kaspian da pohjoižmeriden basseinad. Vezikanaloiden da jogiden sisteman mödhe jügud Petroskoišpäi voib oigeta erazvuiččihe maihe, miččed oma merirandal: Germanijalpäi Iranаhasai. Pidust järven suvipol't om tehtud Süvär'-jogelpäi Vitegra-jogehesai Änižen laivišton kanal[Л 1].
Änižen randal om 2 portad (Vitegra, Voznesenje) da kuverz'-se seižutest[15].
Kaikenaigašt vezimatkad järvedme ei ole, no laivkävudandan aigan kuverz'-se kerdad päiväs kävudas turistižed matklaivad da Meteor-matklaivad Petroskoi — Kiži da Petroskoi — Velikaja Guba maršrutoiden mödhe[26][27]. Völ ujuba matklaivad Petroskoi-lidnaspäi Šala-pos'olkaha[28].
Änižjärven akvatorijas vodelpäi 1972 jogavoden heinkun lopus mänetadas kaikid suremban Venämal avoin Venäman purehsportan "Änižen purehregata"-čempionatan kreiserpurehvenehiden keskes[29].
Järvel kehitoitase kalatuz. Tärktad kalan salištandan täht om 17 kalarodud: räpus, sinikod, sig, madeh, kuha, särg, jorš, ahven, lahn, haug', lohi da palija; vähemba — jaz', harius, jelec, ukleika da karas'[Л 1][30].
Turistižed varad
Lidnad
Petroskoi-lidn — om Karjalan pälidn, kaikid suremb lidn Änižen randal. Om tehtud vodel 1703 P'otran I käskon mödhe. Petroskoiš om äi arhiterturan muštpachid. Kaikid tetabambad oma: voz'sadan XVIII lopun Kehkeran avoirdan arhitektirine kogomuz (nügüd' om Leninan avoird), voden 1790 gubernijan mužikoiden gimnazijan pert', voziden 1950—1960 Karl Marksan päirdan arhitektirine kogomuz, Änižen randišt, kus om äi lidnan sebranikoiden i toižed[31].
Kondopoga-lidn om tetab vodelpäi 1495. Pämelentartuisija oli Uspenijan jumalanpert', puižen muštpacaz. Jumalanpert' oli tehtud vodel 1774. Sen korktuz' oli 42 metrad. Sen täht se oli Venäman Pohjoižen kaikid korktemb puine jumalanpert'. Elokus vodel 2018 jumalanpert' paloi. Lidnas om kaks' kariljonad, miččiš om 23 da 18 kellod, Jädvorc da Taidehen dvorc organmuzikzalanke[32].
Medvežjegorsk om tehtud vodel 1916. Vodelpäi 1931 — om Belomorsko-Baltian kanalan sauvondan pälidn. 15 kilometras Medvežjegorsk-lidnaspäi om Sandarmoh-kaumišt — nece om Sovetskijan Sojuzan NKVD-komissariatan jouksurmičusiden taho da t'urmatud ristituid, kudambad radoiba kanalal kaumišt[33].
Kiži-sar'
Järven pämelentartuisija om Kiži-sar', kus om valdkundaline istorian-arhitekturine da etnografine muzei-kaičuztaho. Sarel om voz'sadoiden XV—XX puižen arhitekturan 89 muštpachad. Saren keskuz om voz'sadan XVIII Kižin pagastan arhitekrurkogoduz, miččehe mülüb kezaline Preobraženijan jumalanpert', miččen päs om 22 čuhundust da tal'veline Pokrova Bogorogici-jumalanpert', miččen päs om 9 čuhundust da šatrankelšuhunduz. Vodel 1990 Kižin pagast oli mülütadud Rahvahidenkeskeižehe jäl'gestusen JUNESKO-lugetišehe[34].
Änižen petroglifad
Änižen petroglifad (kal'l'kuvad) oma Änižen päivnouzman poles. Niiden igä om läz 4—2 voz'tuhad edel meiden aiganlugendad. Petroglifad sijadasoiš Besov Nos-, Kladovec-, Gažii- da Peri Nos-nemil da Gurii-sarel. Änižen kal'l'kuviden tahon piduz' Änižen randal om 20,5 kilometrad da mülütab läz 1200 figurad da znamad[35].
Heinkus vodel 2021 Änižen petroglifad (ühtes Vauktan meren petroglifoidenke) oma pandud Rahvahidenkeskeižehe jäl'gestusen JUNESKO-lugetišehe[36].
3. semendkud vodel 2024 Venäman ühtenzoitusen JUNESKO-organizacijaha 70-voččeks jubulejan muštoks oliba pästtud eloho počtmarkad Änižen petroglifoiden da Vauktan meren muštoks[37].
Londuztahod, miččed oma erikaičusen al
Änižen randal oma mugomad londusen kaičuztahod, miččed oma erikaičusen al:
- "Änine" — regionaližen znamoičendan londusine kaičuztaho, mitte sijadase Änižen longibokpoles Vitegran agjas. Londuzkogomuses om nor' Vologdan agjan täht järv-jähine reljef, mitte om sündunu Änižen alangištos. Om regionan harvonaine kukhiden vuitte eolovii reljef. Sen eläjiden mir om bohat da erazvuitte. Völ kogomuses om kaks' londusišt muštpachad: Andom-mägi da Pätnickii bor[38].
- "Muromskan" — regionaližen znamoičendan londusine kaičuztaho, mitte sijadase Änižen randal päivnouzman polel Pudožan agjas. Miččes om koume erilašt tahod (klasterad): taho № 1 "Muromskan", taho № 2 "Kočkovnavolok-nem'" da taho № 3 "Ostrovnoi". Kaičuztahon suvipoles om Karjalale kohtamatoi rand kukhidenke. Kaičuztahon pohjoižpoles Mustjogen sun läz oma "Bošakoiden ocad" ven.: бараньи лбы, miččid tegi jäžom. Sid' om arheologijan muštpachiden kogomuz: äi vanhid mahapanendoid, azotesid, kal'l'kuvid. Kaičuztahon territorijal om unikaline jäaigan jäl'geline londusen muštpacaz — Muromskan-järv, mitte om erigoitud Änižespäi man palal, mitte suruz' om kilometr da miččel sijadase kul'turjäl'gendusen voz'sadan XIV muštpacaz Muromskan Sv'ato-Uspenskii mužikoiden monastir'[39].
- Čolmužan lodo — regionaližen znamoičendan geologijan londusine kaičuztaho, mitte sijadase Änižen homendezbokpoles Änižentagaižes lahtes Medvežjegorskan agjas. Nece om čoma letkesine nem', mitte vedase homendezbokpolhe 13 kilometrad[40].
- Orovskan nem' (Orovnavolok) — om londusine kogomuz "mad istorijan da kul'turan znamoičendad" statusas, mitte sijadase Änižen Povencan lahtes Medvežjegorskan rajonas. Nemen leveduz' om 2,5 km da piduz' om 8 km. Se om tehtud letken, gal'kan da kividen abul sel'gihe da om korktemb meren pindan päl 90 metrad. Nemel om enamb 30 federaližen znamoičendad arheologijan muštpachad — mezolit-aigaspäi aigaližen Keskaigahasai[41].
- Klim-mägi (Klim-nem') — regionaližen znamoičendan londusine muštpacaz, mitte sijadase Änižen pohjoižpoles Povencan da Zaonežjan lahtiden keskes Medvežegorskan rajonas. Kaičese Klim-sar' Klim-mägenke (86,0 m) da suren letk-galečnijan randanke, miččen piduz' om 2,5 km, läz Klim Nos-nemed. Klim Nos-nem' om kuti fl'uviogl'ancialnii del'ta 20 metrad süvüt, mitte tegihe jäžoman sulandan jäl'ghe[42].
- "Kižin" — om federaližen znamoičendan zoologine kaičuztaho Medvežjegorskan rajonan Änižen öbokpolen šheroiš, ühtes Sur' Klimeneckii-sarenke da Kiži-sarenke. Mugažo om "mad istorijan da kul'turan znamoičendad" statusas[43].
- "Zaozerskii" — regionaližen znamoičendan londusine kaičuztaho, mitte sijadase Änižen öbokpoles Petroskoin lahten homendezbokpolen randal da Baranii Rand-nemel Petroskoin lidnalaižen küläkundan territorijal da Änižrönas. Kaičuztahon londuzkuva om järviden terrasoiden vuitte, se vedase järven randad möto[44]. В северо-западной части заказника находится урочище "Чёртов Стул", геологический памятник природы, представляющий собой выходы вулканогенных образований суйсарского вулканического комплекса возрастом около 2 млрд лет[45].
- Änižen rand — om londusine Änižröunan muštpacaz, mitte sijadase päivlaskman polen 10 km Petroskoin suvipolhe da miččehe mülüb kaks' palad: № 1 Letkesine- ven.: «Песчаный» (om läz Nöluksa-joged) da № 2 Orzegaven.: «Орзегский»-tahod[46].
- Ščeleiki — geologijan londusine muštpacaz regionaližen znamoičendad, mitte sijadase Änižen ehtbokan polel Podporožjen rajonas, om Šokšan sel'gän suvipolen kal'l'än palad, miččed oma tehtud proterozoiskan gabbro-diabazoišpäi da kvarcitoišpäi. Nece reljefan pala om erilaine Süvär'-Lovatskijan agjan abrazionnijoiden da akkumul'ativižiden tazangištospäi. Tägä voib nägištada morenad, fl'uviogl'acialižed letked, letekül'bendrandandoiden kived. Kaičese necen kal'l'tahon kazvmusidem mir, kus oma endevanhad pedai da kadag pud[47].
Homaičendad
- Literatur
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 Кисловский, 1974, с. 104—105.
- ↑ Керт, 2007.
- ↑ Даринский, 1975, с. 14—26.
- ↑ 1 2 Даринский, 1975, с. 43—45.
- Toižed lähtked
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 Оз. Онежское (1633) // Озера Карелии : Справочник / под ред. Н. Н. Филатова, В. И. Кухарева. — Petroskoi: КарНЦ РАН, 2013. — С. 80—88. — 500 экз. — ISBN 987-5-9274-0450-6.
- ↑ Turizm Karjalas . Дата обращения: 29 sügüz'kud 2019. Архивировано 29 sügüz'kud 2019 года.
- ↑ Ресурсы поверхностных вод СССР: Гидрологическая изученность. Т. 2. Карелия и Северо-Запад / под ред. Е. Н. Таракановой. — Л.: Гидрометеоиздат, 1965. — 700 с.
- ↑ Карелия: энциклопедия: в 3 т. / Гл. ред. А. Ф. Титов. — Т. 2: К — П. — Петрозаводск: ПетроПресс, 2009. — С. 324—326. — 464 с. — ISBN 978-5-8430-0125-4 (т. 2)
- ↑ Драбкова В. Г. Онежское озеро // Реки и озёра мира: энциклопедия / Редкол. В. И. Данилов-Данильян (гл. ред.) и др. — М.: Энциклопедия, 2012. — С. 513—516. — ISBN 9785948020495.
- ↑ Республика Карелия . официальный сайт Министерства Природных Ресурсов и Экологии Российской Федерации. Дата обращения: 17 kezakud 2017. Архивировано из оригинала 26 redukud 2017 года.
- ↑ Онежское озеро. География. Современная иллюстрированная энциклопедия — М.: Росмэн. Под редакцией проф. А. П. Горкина. 2006.
- ↑ Бискэ Г. С., Лак Г. Ц., Лукашов А. Д., Горюнова Н. Н., Ильин В. А. Строение и история котловины Онежского озера . — Петрозаводск: Карелия, 1971. — С. 3. — 74 с.
- ↑ Котляков В. М. Оне́жское о́зеро // Словарь современных географических названий . — Агентство прав «У-Фактория». Институт географии РАН, 2006.
- ↑ Поспелов Е. М. Географические названия мира: Топонимический словарьISBN 5-17-002938-1. . — 2-е изд. — М.: Русские словари, Астрель, АСТ (издательство), 2001. —
- ↑ Серебренников Б. А. Волго-Окская топонимика на территории европейской части СССР . www.bibliorossica.com. Дата обращения: 8 sügüz'kud 2019. Архивировано 15 kül'mkud 2016 года. // Вопросы языкознания. 1955. № 6.
- ↑ Карелия: энциклопедия: в 3 т. / гл. ред. А. Ф. Титов. Т. 2: К — П. — Петрозаводск: ИД "ПетроПресс", 2009. С. 334—464 с.: ил., карт. ISBN 978-5-8430-0125-4 (т. 2)
- ↑ Атлас океанов. Термины, понятия, справочные таблицы. — М.: ГУНК МО СССР, 1980. С. 140—147.
- ↑ 1 2 3 Географический энциклопедический словарь: Географические названия — М.: Советская энциклопедия, 1983. — С. 319.
- ↑ 1 2 3 Онежское озеро — Россия, Russia . russia.rin.ru. Дата обращения: 8 sügüz'kud 2019. Архивировано 9 tal'vkud 2017 года.
- ↑ Озёра Карелии3000 экз. / Б. М. Александров, Н. А. Зыцарь, П. И. Новиков, В. В. Покровский, И. Ф. Правдин. — Петрозаводск: Госиздат Карельской АССР, 1959. — С. 86. — 618 с. —
- ↑ 1 2 Карелия. Туристский портал . www.ticrk.ru. Дата обращения: 8 sügüz'kud 2019. Архивировано 14 heinkud 2015 года.
- ↑ Общая характеристика озера // Онежское озеро. Атлас / Отв. ред. Н. Н. Филатов. — Петрозаводск: Карельский научный центр РАН, 2010. — С. 15. — 151 с. — ISBN 978-5-9274-0432-2.
- ↑ X-team. Онежское озеро . Дата обращения: 8 keväz'kud 2012. Архивировано из оригинала 8 keväz'kud 2012 года.
- ↑ Первушкин А. Тюлени на Онежском озере // Ленинская правда. 1975. 20 апреля.
- ↑ Антропогенные факторы влияния на экосистему Онежского озера . novgen.freeservers.com. Дата обращения: 8 sügüz'kud 2019. Архивировано 12 semendkud 2019 года.
- ↑ Калинкина Н.М., Теканова Е.В., Сабылина А.В., Рыжаков А.В. Изменения гидрохимического режима Онежского озера с начала 1990-х годов (en) // Известия Российской академии наук. Серия географическая.. — 2019. — No. 1. — P. 62—72.
- ↑ Калинкина, Наталия Михайловна, Николай Николаевич Филатов, Елена Валентиновна Теканова, and Андрей Федорович Балаганский. Многолетняя динамика стока железа и фосфора в Онежское озеро с водами р. Шуя в условиях климатических изменений (en) // Региональная экология. — 2018. — Vol. 2. — P. 65—73.
- ↑ Строков, Александр Александрович, А. Ю. Санин, П. Н. Терский, и М. О. Фатхи. Современная гидроэкология Онежского озера и его бассейна (en) // Актуальные проблемы геологии, геофизики и геоэкологии 2018. Материалы XXIX молодежной научной школы-конференции, посвященной памяти члена-корреспондента АН СССР К.О. Кратца и академика РАН Ф.П. Митрофанова, г. Петрозаводск. — P. 295.
- ↑ Фомина, Юлия Юрьевна, and Мария Тагевна Сярки. Современное состояние зоопланктона Петрозаводской губы Онежского озера и его отклик на изменение климата (en) // Труды Карельского научного центра Российской академии наук. — 2018. — Vol. 9.
- ↑ Межгород (Водный транспорт Петрозаводска и Карелии) . Дата обращения: 23 vilukud 2010. Архивировано из оригинала 27 heinkud 2018 года.
- ↑ Информация о движении пассажирских судов на о. Кижи, о. Валаам, о. Соловки . Дата обращения: 16 kezakud 2010. Архивировано из оригинала 10 sulakud 2010 года.
- ↑ Вести Карелия. Кометы пойдут на Шалу . Дата обращения: 23 vilukud 2010. Архивировано из оригинала 20 heinkud 2011 года.
- ↑ Официальный интернет-портал Республики Карелия «Карелия официальная» . www.gov.karelia.ru. Дата обращения: 8 sügüz'kud 2019. Архивировано из оригинала 19 keväz'kud 2019 года.
- ↑ Онежское озеро (Республика Карелия). Рыбалка на Онеге. Рыбы и их места обитания . Дата обращения: 26 vilukud 2013. Архивировано из оригинала 12 redukud 2012 года.
- ↑ Администрация Петрозаводска. Официальный сайт . Дата обращения: 11 redukud 2020. Архивировано 12 redukud 2020 года.
- ↑ Жемчужина Карелии — город Кондопога . Дата обращения: 25 vilukud 2010. Архивировано 1 keväz'kud 2010 года.
- ↑ Митин И. И. Карельские зарисовки. Обыкновенный город у северного экстремума Онежского озера. Медвежьегорск (недоступная ссылка — история). «Первое сентября». Дата обращения: 4 uhokud 2010. Архивировано 24 elokud 2011 года.
- ↑ Государственный историко-архитектурный и этнографический музей-заповедник «Кижи» (Официальный сайт) (недоступная ссылка — история). Дата обращения: 4 uhokud 2010. Архивировано 24 elokud 2011 года.
- ↑ Карелия Официальная — Официальный портал органов государственной власти Республики Карелия . — Петроглифы на восточном берегу Онежского озера. Дата обращения: 4 uhokud 2010. Архивировано из оригинала 16 sügüz'kud 2011 года.
- ↑ Признание петроглифов Карелии ЮНЕСКО позволит развивать памятник с учетом мнения ученых . ТАСС (28 heinkud 2021). Дата обращения: 30 heinkud 2021. Архивировано 30 heinkud 2021 года.
- ↑ 3 мая к 70-летию присоединения России к ЮНЕСКО в обращение вышел почтовый блок, посвящённый петроглифам Онежского озера и Белого моря . АО «Марка». Дата обращения: 3 semendkud 2024. Онежские петроглифы, АО "Марка" (3 semendkud 2024). Дата обращения: 3 semendkud 2024.
- ↑ ООПТ России: Онежский . ФГБУ "ААНИИ"]]. Дата обращения: 21 heinkud 2022.
- ↑ ООПТ России: Муромский . ФГБУ "ААНИИ". Дата обращения: 21 heinkud 2022.
- ↑ ООПТ России: Челмужская коса . ФГБУ "ААНИИ". Дата обращения: 21 heinkud 2022.
- ↑ ООПТ «Полуостров Оровский» . Вологодское отделение РГО. Дата обращения: 21 heinkud 2022. Архивировано 18 vilukud 2020 года.
- ↑ ООПТ России: Клим-гора . ФГБУ "ААНИИ". Дата обращения: 21 heinkud 2022.
- ↑ ООПТ России: Кижский . ФГБУ "ААНИИ". Дата обращения: 21 heinkud 2022.
- ↑ ООПТ России: Заозерский . ФГБУ "ААНИИ". Дата обращения: 21 heinkud 2022.
- ↑ ООПТ России: Урочище "Чёртов стул" . ФГБУ "ААНИИ". Дата обращения: 21 heinkud 2022.
- ↑ ООПТ России: Побережье Онежского озера . ФГБУ "ААНИИ". Дата обращения: 21 heinkud 2022. Архивировано 29 kezakud 2021 года.
- ↑ ООПТ России: Щелейки . ФГБУ "ААНИИ". Дата обращения: 21 heinkud 2022.
Literatur
- Биоресурсы Онежского озера / Сост. В. И. Кухарев, А. А. Лукин. — Петрозаводск: КарНЦ РАН, 2008. — 272 с. www.krc.karelia.ru. Дата обращения: 8 sügüz'kud 2019. Архивировано 26 redukud 2019 года.
- Богословский Б. Б., Георгиевский Ю. М. Онего . — Л.: Гидрометеоиздат, 1969. — 120 с. — 35 500 экз.
- Гидрохимия Онежского озера и его притоков / под. ред. Н. Ф. Соловьева. — Л.: Наука, 1973. — 243 с.
- Даринский А. В. Ленинградская область . — Л.: Лениздат, 1975.
- Динамика водных масс Онежского озера / Отв. ред. Т. И. Малинина; Академия наук СССР, Институт озероведения РАН. — Л.: Наука (издательство). Ленингр. отд-ние, 1972. — 208 с.
- Зоопланктон Онежского озера . — Л.: Наука, 1972. — 326 с.
- Озёра Карелии3000 экз. / Александров Б. М., Зыцарь Н. А., Новиков П. И., Покровский В. В., Правдин И. Ф. — Петрозаводск: Госиздат Карельской АССР, 1959. — С. 86—135. — 618 с. —
- Озерецковский Н. Я. Путешествие по озёрам Ладожскому и Онежскому. — Петрозаводск: "Карелия", 1989. — 208 с.: ил.
- Онежское озеро / Науч. ред. Г. С. Бискэ. — Петрозаводск: "Карелия", 1975. — 166 с.: ил.
- Керт Г. М., Мамонтова Н. Н. Загадки карельской топонимики. Рассказ о географических названиях Карелии3000 экз. — ISBN 978-5-7378-0097-0. . — 3-е изд. — Петрозаводск: Карелия, 2007. — 120 с. —
- Кисловский С. В. Знаете ли вы? Словарь географических названий Ленинградской области . — Л.: Лениздат, 1974.
- Литоральная зона Онежского озера . — Л.: Наука, 1975. — 244 с.
- Молчанов И. В. Онежское озеро . — Л.: Гидрометеоиздат, 1946. — 208 с.
- Онежское озеро: Экологические проблемы / Отв. ред. Н. Н. Филатов. — Петрозаводск, 1999
- Шокальский Ю. М. Онежское озеро // Энциклопедический словарь Брокгауза и Ефрона : в 86 т. (82 т. и 4 доп.). — СПб., 1890—1907.
- Палеолимнология Онежского озера / под ред. Г. Г. Мартинсон, Н. Н. Давыдовой. — Л.: Наука, 1976. — 202 с.
- Петрозаводская губа Онежского озера / отв. ред. Х. Ф. Лифшиц. — Петрозаводск: КФ АН СССР, 1981. — 168 с.
- Петрозаводское Онего и его лимнологические особенности / науч. ред. З. С. Кауфман. — Петрозаводск: КФ АН СССР, 1984. — 182 с.
- Притоки Онежского озера . — Петрозаводск: КарНЦ РАН, 1990. — 163 с.
- Растительный мир Онежского озера . — Л.: Наука, 1971. — 194 с.
- Семенович Н. И. Донные отложения Онежского озера . — Л.: Наука, 1973. — 104 с.
- Советов С. А. Онежское озеро . — Пг.: Тип. Мор. м-ва в Глав. Адмиралтействе, 1917. — 164 с.
- Тепловой режим Онежского озера . — Л.: Наука, 1973. — 326 с.
- Экосистема Онежского озера и тенденции её изменения / Под ред. З. С. Кауфмана. — Л.: Наука, 1990. — 264 с.
Kartografižed materialad
- Онежское озеро. Атлас / ред. Н. Н. Филатов. — Петрозаводск: Карельский научный центр РАН, 2010. — 151 с. www.krc.karelia.ru. Дата обращения: 8 sügüz'kud 2019. Архивировано 20 redukud 2019 года.
Tarkendused
- ОНЕЖСКОЕ ОЗЕРО. Навигационно-гидрографический очерк . www.port-peski.ru. Дата обращения: 8 sügüz'kud 2019. Архивировано 27 kül'mkud 2013 года.
- Публикации Института водных проблем Севера Карельского научного центра Российской академии наук . water.krc.karelia.ru. Дата обращения: 8 sügüz'kud 2019. Архивировано 17 elokud 2019 года.
![]() |
Nece kirjutuz mülüb venäkeližen Ruwiki-erišton hüviden kirjutusiden keskhe |