Medvežjegorskan rajon
| rajon / municipaline rajon | |||||
| Medvežjegorskan rajon | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| karj.: Karhumäen piiri | |||||
| | |||||
|
|||||
| 62°55′00″ с. ш. 34°28′00″ в. д.GЯO | |||||
| Valdkund |
|
||||
| Mülüb | Karjalaha | ||||
| Päkeskuz | город Medvežjegorsk-lidn | ||||
| municipaližen rajonan Pämez' | Viktor Mihailovič Stepanenko[1] | ||||
| administracian Pämez' | L'udmila Valerjevna Žuravl'ova | ||||
| Istorii i geografii | |||||
| Tegendan päiv | 29. elokud vodel 1927 | ||||
| Pind |
13694,56[2] км²
|
||||
| Aigvö | MSK (UTC+3) | ||||
| Eläjad | |||||
| Eläjad |
↘24 108[3] чел. (2021)
|
||||
| Tiheduz' | 1,76 mest/km² (11 sija) | ||||
| Lugun identifikatorad | |||||
| Telefonan kod | 81434 | ||||
| Počtan indeksad | 186352 | ||||
|
|
|||||
| Oficialine sait | |||||
|
|
|||||
Medvežjegorskan rajon (ven.: Медвежьегорский район, karj.: Karhumäki piiri) — om Venäman Federacijan Karjalan Valdkundan administrativiž-territorialine ühtenzoituz (rajon) da municipaline rajon.
Medvežjegorskan rajon mülüb Edahaižihe Pohjoižrajonoihe.
Administrativine keskuz — om Medvežjegorsk-lidn.
Geografii
Rajonan pind om 13694,6 km².
Sijadase Keskmäižen Karjalan päivnouzmpolel.
Röunotab Karjalan Kondopogan, Suojärvin, Segežan, Mujezerskan da Pudožan rajonoidenke da päivnouzmpolel Arhangel'skan agjanke.
Änižen pohjoižpoles om Suvi Pedrine-sar' ven.: Южный Олений остров da Kiži-sar'.
Jogiden tobjemb pala mülüb Vauktan meren basseinaha, penemb pala — Änižen da Atlantižen valdmeren basseinaha. Kaikiš suremb järv om Segjärv (karj.: Seesjärvi', 815 km²).
Il'mišt
Il'mišt om pehmed, ühtenzoitab kontinentaližed da meriznamad. Vilukun keskmäine il'man temperatur om 11,9 °C, heinkun om +15.7 °C.
Istorii
Rajon om tehtud VCIK:an käskön mödhe 29. elokud vodel 1927 Karjalan Avtonomižes SSRas.
Vodel 1930 rajonaha mülüškanzi völ Povenecan rajon. Vodel 1945 rajonan Vožmosalskian, Vigozerskian, Koikinickan sel'sovetad mülüškanziba Segežan rajonaha.
Vodel 1955 rajonaha mülüi Segozeraskan rajon (ühten aigan Rimskii da Kodozerskii sel'sovetad mülüttihe Pudožan rajonaha), а vodel 1959 — Änižentaguine rajon.
Eläjad
| 1939[4] | 1959[5] | 1970[6] | 1979[7] | 1989[8] | 2002[9] |
|---|---|---|---|---|---|
| 65 239 | ↘52 800 | ↘51 135 | ↘48 438 | ↘47 301 | ↘38 388 |
| 2009[10] | 2010[11] | 2011 | 2012[12] | 2013[13] | 2014[14] |
| ↘34 571 | ↘31 864 | ↘31 734 | ↘30 978 | ↘30 281 | ↘29 874 |
| 2015[15] | 2016[16] | 2017[17] | 2018[18] | 2019[19] | 2020[20] |
| ↘29 202 | ↘28 602 | ↘28 278 | ↘27 934 | ↘27 520 | ↘27 042 |
| 2021[21] | |||||
| ↘24 108 |
- Urbanizacii
Lidnalaižiš oloiš (Medvežjegorsk-lidn, lidnalaine Pinduši-poselk da Povenec-poselk) eläb 73.45 % rajonan eläjid.
- Rahvahad
Venäman rahvahan lugemižen tedoiden mödhe vodel 2020 rajonas eläjiden keskes eläba nene rahvahad (rahvahad, kudambiden lugumär om vähemba 0,1 % pidab kacta "Toižed"-riviš)[22]:
| Rahvahuz' | Lugumär, mest | Pala |
|---|---|---|
| Venälaižed | 22 012 | 91,31 % |
| Karjalaižed | 518 | 2,15 % |
| Belorusad | 338 | 1,40 % |
| Ukrainalaižed | 227 | 0,94 % |
| Pol'akad | 62 | 0,26 % |
| Tadžikad | 54 | 0,22 % |
| Suomalaižed | 50 | 0,21 % |
| Armenialaižed | 37 | 0,15 % |
| Azerdbaidžancad | 30 | 0,12 % |
| Toižed[23] | 780 | 3,24 % |
| Kaiked | 24 108 | 100,00 % |
Sijaline valdmehišt
Municipaližen rajonan ičenaižed valdmehištod oma[24]:
- municipaližen rajonan Nevondišt;
- municipaližen rajonan pämez';
- municipaližen rajonan administracijan pämez'.
Sijaližehe valdmehištoho voib mülüda rajonan kodvlugend azjmehišt, kut kaikenaigaine finansoiden kodvazjmehišt[24].
Administrativine jagamine
Medvežjegorskan rajonaha mülüb 9 municipališt eländsijad, sen lugus om 3 lidnalašt eländsijad da 6 küläkundad[25][26][27]:
| № | Municipaline eländsija | Administrativine keskuz | Eländtahoiden lugumär | Eläjad (rist.) | Pind (км²) |
|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Medvežjegorskan lidnalaine küläkund | Medvežjegorsk | 4 | ↘12 189[3] | 324,68[2] |
| 2 | Pindušin lidnaline küläkund | lidnalaine Pinduši-külä | 9 | ↘4377[3] | 762,36[2] |
| 3 | Poveneckan lidnaline küläkund | lidnaline Povenec-külä | 18 | ↗2809[3] | 1900,00[28] |
| 4 | Velikogubskan küläkund | Velikaja Guba-külä | 38 | ↗1624[3] | 1387,30[2] |
| 5 | Padanoiden küläkund | Padani-külä | 12 | ↘866[3] | 374,00[2] |
| 6 | Tolvujan küläkund | Tolvuja-külä | 18 | ↘983[3] | 496,80[2] |
| 7 | Čobinon küläkund | Čobino-külä | 11 | ↘176[3] | 1500,00[2] |
| 8 | Čolmužin küläkund | Čolmuži-külä | 6 | ↘278[3] | 2864,00[2] |
| 9 | Šun'gan küläkund | Šun'ga-külä | 31 | ↗806[3] | 400,00[2] |
Eländtahod
Medvežjegorskan rajonas om 147 eländtahod (6 eländsijad oma lidnas vai lidnalaižen tipan küläs)[29][26].
| Список населённых пунктов района | ||||
|---|---|---|---|---|
| № | Eländtaho | Tip | Eläjad | Municipaline küläkund |
| 1 | Ažepnavolok | külä | →2[30] | Šun'gan küläkund |
| 2 | Ahvenlambi | külä | ↘129[30] | Padanoiden küläkund |
| 3 | Batova | külä | ↘5[30] | Šun'gan küläkund |
| 4 | Belohino | külä | →0[30] | Tolvujan küläkund |
| 5 | Rand | külä | ↘3[30] | Tolvujan küläkund |
| 6 | Berežnaja | külä | ↘20[30] | Šun'gan küläkund |
| 7 | Bol’ničnii | külä | ↘55[30] | Velikogubskan küläkund |
| 8 | Bol’ničnii | külä | →24[30] | Šun'gan küläkund |
| 9 | Sur’ Niva | külä | →0[30] | Tolvujan küläkund |
| 10 | Sur’ Sel’g | külä | ↘0[30] | Čobinon küläkund |
| 11 | Bor | külä | ↘8[30] | Tolvujan küläkund |
| 12 | Bor-Pudancev | külä | ↘95[30] | Šun'gan küläkund |
| 13 | Bojarščina | külä | →0[30] | Velikogubskan küläkund |
| 14 | Vanzozero | külä | →0[30] | Pindušin lidnaline küläkund |
| 15 | Vasiljevo | külä | ↘5[30] | Velikogubskan küläkund |
| 16 | Velikaja Guba | külä | →0[30] | Pindušin lidnaline küläkund |
| 17 | Velikaja Guba | külä | ↘1035[30] | Velikogubskan küläkund |
| 18 | Velikaja Niva | külä | ↘113[30] | Velikogubskan küläkund |
| 19 | Vengigora | külä | →6[30] | Padanoiden küläkund |
| 20 | Ülembaine Volozero | külä | ↘90[30] | Poveneckan lidnaline küläkund |
| 21 | Ülembaine Putka | külä | →1[30] | Šun'gan küläkund |
| 22 | Vigovo | külä | ↘0[30] | Velikogubskan küläkund |
| 23 | Vicino | külä | ↘3[30] | Tolvujan küläkund |
| 24 | Vička | külä | ↘184[30] | Medvežjegorskan lidnalaine küläkund |
| 25 | Vička | stancii | ↘124[30] | Pindušin lidnaline küläkund |
| 26 | Vozrici | külä | ↘57[30] | Čolmužin küläkund |
| 27 | Vorobji]] | külä | →1[30] | Velikogubskan küläkund |
| 28 | Virozero | külä | ↘18[30] | Tolvujan küläkund |
| 29 | Gapsel’g | külä | →3[30] | Poveneckan lidnaline küläkund |
| 30 | Golikovo | külä | →0[30] | Velikogubskan küläkund |
| 31 | Gorskaja | külä | →0[30] | Šun'gan küläkund |
| 32 | Danilovo | külä | →5[30] | Čolmužin küläkund |
| 33 | Deriguzovo | külä | →0[30] | Šun'gan küläkund |
| 34 | Evgora | külä | ↘36[30] | Padanoiden küläkund |
| 35 | Eglovo | külä | →0[30] | Velikogubskan küläkund |
| 36 | Ekimovo | külä | →0[30] | Šun'gan küläkund |
| 37 | Ersenevo | külä | ↘5[30] | Velikogubskan küläkund |
| 38 | Zagubje | külä | →5[30] | Tolvujan küläkund |
| 39 | Zagubje] | külä | →0[30] | Čobinon küläkund |
| 40 | Zažoginskaja | külä | →0[30] | Tolvujan küläkund |
| 41 | Zarečje | külä | →1[30] | Tolvujan küläkund |
| 42 | Ionina Gora | külä | →0[30] | Šun'gan küläkund |
| 43 | Kažma | külä | ↘104[30] | Šun'gan küläkund |
| 44 | Karjalan Masel’ga]] | külä | ↘4[30] | Čobinon küläkund |
| 45 | Karzikozero | külä | ↗6[30] | Čobinon küläkund |
| 46 | Keftenici | külä | →2[30] | Šun'gan küläkund |
| 47 | Kiži | külä | →1[30] | Velikogubskan küläkund |
| 48 | Klementjevskaja | külä | ↘4[30] | Velikogubskan küläkund |
| 49 | Korobeinikovo | külä | →2[30] | Šun'gan küläkund |
| 50 | Korovnikovo | külä | ↗6[30] | Šun'gan küläkund |
| 51 | Kosmozero | külä | ↘141[30] | Velikogubskan küläkund |
| 52 | Krivonogovskaja | külä | →8[30] | Tolvujan küläkund |
| 53 | Kuzaranda | külä | ↘95[30] | Tolvujan küläkund |
| 54 | Kumsa-2 | külä | ↘83[30] | Čobinon küläkund |
| 55 | Kurgenici | külä | ↘2[30] | Velikogubskan küläkund |
| 56 | Kärzino | külä | ↗13[30] | Velikogubskan küläkund |
| 57 | Lambasručei | külä | ↘445[30] | Velikogubskan küläkund |
| 58 | Lahnovo | külä | →4[30] | Šun'gan küläkund |
| 59 | Lebeščina | külä | ↘10[30] | Tolvujan küläkund |
| 60 | Lobskoje | külä | ↘4[30] | Poveneckan lidnaline küläkund |
| 61 | Lobskoje | külä | →6[30] | Poveneckan lidnaline küläkund |
| 62 | Longasi | külä | ↘17[30] | Velikogubskan küläkund |
| 63 | Lumbuši | külä | ↘368[30] | Pindušin lidnaline küläkund |
| 64 | Lumbušozero | stancii | →0[30] | Pindušin lidnaline küläkund |
| 65 | Malaja Niva | külä | →0[30] | Tolvujan küläkund |
| 66 | Maliga | stancii | →0[30] | Pindušin lidnaline küläkund |
| 67 | Masel’gskaja | stancii | →20[30] | Pindušin lidnaline küläkund |
| 68 | Maslozero | külä | ↘176[30] | Padanoiden küläkund |
| 69 | Medvedeva | külä | →0[30] | Šun'gan küläkund |
| 70 | Medvežjegorsk | lidn | ↘11 962[3] | Medvežjegorskan lidnalaine küläkund |
| 71 | MMS | külä | ↘54[30] | Šun'gan küläkund |
| 72 | Morskaja Masel’ga | külä | →1[30] | Poveneckan lidnaline küläkund |
| 73 | Mustova | külä | →0[30] | Šun'gan küläkund |
| 74 | Mändusel’ga | külä | ↘0[30] | Čobinon küläkund |
| 75 | Nemino-3 | külä | ↘77[30] | Čolmužin küläkund |
| 76 | Nikitinskaja | külä | ↘4[30] | Tolvujan küläkund |
| 77 | Nikonova Guba | külä | ↘4[30] | Šun'gan küläkund |
| 78 | Novaja Gabel'ga | külä | ↘234[30] | Poveneckan lidnaline küläkund |
| 79 | Nosonovščina | külä | ↘4[30] | Velikogubskan küläkund |
| 80 | Ogoreliši] | külä | ↘172[30] | Čolmužin küläkund |
| 81 | Oneženad | külä | →2[30] | Šun'gan küläkund |
| 82 | Ontova | külä | ↗5[30] | Šun'gan küläkund |
| 83 | Ostrečje | külä | ↘14[30] | Čobinon küläkund |
| 84 | Padanad | külä | ↘800[30] | Padanoiden küläkund |
| 85 | Padmozero | külä | ↘74[30] | Tolvujan küläkund |
| 86 | Padun | külä | ↘72[30] | Čobinon küläkund |
| 87 | Paltega | külä | ↘23[30] | Velikogubskan küläkund |
| 88 | Patenevščina | külä | →2[30] | Velikogubskan küläkund |
| 89 | Patrovo | külä | →55[30] | Velikogubskan küläkund |
| 90 | Ezmäižed Garnicad | külä | →8[30] | Velikogubskan küläkund |
| 91 | Perguba | stancii | ↘48[30] | Medvežjegorskan lidnaline küläkund |
| 92 | Perhina | külä | ↘3[30] | Šun'gan küläkund |
| 93 | Petrad | külä | ↘0[30] | Velikogubskan küläkund |
| 94 | Pinduši | lidnalaine külä | ↘3933[3] | Pindušin lidnaline küläkund |
| 95 | Pitomnik[31] | külä | Medvežjegorskan lidnalaine küläkund | |
| 96 | Pleški | külä | →1[30] | Velikogubskan küläkund |
| 97 | Poberežje | külä | ↘5[30] | Šun'gan küläkund |
| 98 | Povenec | lidnalaine külä | ↗1812[3] | Poveneckan lidnaline küläkund |
| 99 | Pogost | külä | ↘1[30] | Padanoiden küläkund |
| 100 | Podgorsaja | külä | →13[30] | Šun'gan küläkund |
| 101 | Pokrovskoje | külä | ↗5[30] | Čobinon küläkund |
| 102 | Pol'a | külä | →0[30] | Velikogubskan küläkund |
| 103 | BBkan 1. vezisauptusen külä[32] | külä | Poveneckan lidnaline küläkund | |
| 104 | BBkan 2. vezisauptusen külä[32] | külä | Poveneckan lidnaline küläkund | |
| 105 | BBkan 3. vezisauptusen külä[32] | külä | Poveneckan lidnaline küläkund | |
| 106 | BBkan 4. vezisauptusen külä[32] | külä | Poveneckan lidnaline küläkund | |
| 107 | BBkan 5. vezisauptusen külä[32] | külä | Poveneckan lidnaline küläkund | |
| 108 | BBkan 7. vezisauptusen külä | külä | ↘64[30] | Poveneckan lidnaline küläkund |
| 109 | BBkan 8. vezisauptusen külä | külä | →28[30] | Poveneckan lidnaline küläkund |
| 110 | BBkan 9. vezisauptusen külä | külä | ↘32[30] | Poveneckan lidnaline küläkund |
| 111 | Purgino | külä | ↗1[30] | Velikogubskan küläkund |
| 112 | Rečka | külä | →0[30] | Velikogubskan küläkund |
| 113 | Savinskaja | külä | ↗23[30] | Tolvujan küläkund |
| 114 | Salmaguba | külä | ↗1[30] | Pindušin lidnaline küläkund |
| 115 | Svečnikovskaja] | külä | →1[30] | Tolvujan küläkund |
| 116 | Sel'gi | külä | ↘52[30] | Padanoiden küläkund |
| 117 | Semčezero | külä | →0[30] | Čobinon küläkund |
| 118 | Sennaja Guba | külä | →21[30] | Velikogubskan küläkund |
| 119 | Sergijevo | külä | ↘272[30] | Čolmužin küläkund |
| 120 | Sigovo | külä | ↘1[30] | Šun'gan küläkund |
| 121 | Sosnovka | külä | ↘558[30] | Poveneckan lidnaline küläkund |
| 122 | Spirovka | külä | →0[30] | Velikogubskan küläkund |
| 123 | Särgozero | külä | ↘11[30] | Padanoiden küläkund |
| 124 | Tambici | külä | ↗8[30] | Velikogubskan küläkund |
| 125 | Tel'atnikovo | külä | ↘4[30] | Velikogubskan küläkund |
| 126 | Terehovo | külä | →0[30] | Velikogubskan küläkund |
| 127 | Termanad | külä | →17[30] | Padanoiden küläkund |
| 128 | Timohovo | külä | →1[30] | Šun'gan küläkund |
| 129 | Tipinici | külä | ↘19[30] | Velikogubskan küläkund |
| 130 | Tihii Bor | külä | ↘16[30] | Poveneckan lidnaline küläkund |
| 131 | Tolvuja | külä | ↘972[30] | Tolvujan küläkund |
| 132 | Uzkije | külä | →0[30] | Velikogubskan küläkund |
| 133 | Fedotovo | külä | ↘1[30] | Šun'gan küläkund |
| 134 | Fominskaja | külä | ↗14[30] | Šun'gan küläkund |
| 135 | Hašezero | külä | ↗1[30] | Šun'gan küläkund |
| 136 | Hižozero | külä | ↘2[30] | Poveneckan lidnaline küläkund |
| 137 | Čobino | külä | ↘94[30] | Čobinon küläkund |
| 138 | Čolmuži | külä | ↘508[30] | Čolmužin küläkund |
| 139 | Čerkasad | külä | ↗1[30] | Šun'gan küläkund |
| 140 | Šalgovaara | külä | ↘4[30] | Padanoiden küläkund |
| 141 | Šalgovaara | poselk | ↘214[30] | Padanoiden küläkund |
| 142 | Šil't'a | külä | →0[30] | Velikogubskan küläkund |
| 143 | Šun'ga | külä | ↘548[30] | Šun'gan küläkund |
| 144 | Ščepino | külä | →2[30] | Velikogubskan küläkund |
| 145 | Jukkoguba | külä | ↗1[30] | Padanoiden küläkund |
| 146 | Jamka | külä | ↘8[30] | Velikogubskan küläkund |
| 147 | Jandomozero | külä | →0[30] | Velikogubskan küläkund |
Simvolik
Karjalan Medvežjegorskan rajonan oficialine gerb om vahvištoittud Medvežjegorskan rajonan Nevondišton pätandan mödhe № 89 2. semendkud vodel 2018 da om pandud Venäman valdkundaližehe geral'dižehe registraha nomeranke 11892[33].
Gerban kuvaduz[34]:
Lazoreval (sinižel, sini-vauvhal) pöudol om kuldaine mägi, mitte ülähän lopiše kehkeroil čuhuil, kudambad tegesoiš penembikš keskespäi röunpolihe da om jügetud mustal astujal kondjal. Ščit om vencoidud municipaližel vencal pandud ozutesen mödhe
Gerban simvolika ozutab Medvežja Gora-rajonan toponimikad. Kuldaine mägi, mitte ülähän lopiše kehkeroil čuhuil, kudambad tegesoiš penembikš keskespäi röunpolihe ühtes polespäi znamoičeb rajonan nimen, a toižespäi sen pämelentartuisijan — puižen arhitekturan muštpachan. Medvežjegorskan rajonas sijadase mail'man tetab Kiži-muzeikompleks.
Kuld (pakuine muju) — om vajehtelematomusen, vahvuden, sur'hengeližuden, päiväižen lämän znam, da völ nece om pun čaptud sijan muju, mitte johtutab, miše Medvežjegorskan rajon om tetab puižen arhitekturan muštpachil, kudambad oma mülütadud venäman taidehen kuldaižehe fondaha.
Lazur' (sinine, sini-vauvhaz muju) — nece om mirun, čomuden, üleižiden sabutusiden znam, da völ nece om Änižen vezipindan muju, mitte läikičeb rajonan.
Venc ozutab rajonan statusad da znamoičeb sen rangad, kut municipališt rajonad[35].
Ekonomik
Rajonan ekonomikan päpohj om mecan varhapanend, mecan tegeližuz', külän elomišt (maidon da liha-maidon živatoiden kazvatand, sömän varha panendan tegelužuz', kartohkan kazvatand). Kehitoitase turizm.
Territorijan kävutandand om keskmäine. Raud- da avtoteiden ühthine piduz' om läz 1250 km. Teverkon paksuz' om 1 km² — 0,09 km.
Rajonan lehtez
Ezmäine rajonan Dialog-lehtesen nomer (toimitai N. I. Jermolovič) läksi 16. vilukud vodel 1991[36].
Melentartuisijad
Rajonas oma istorijan-kul'turan jäl'gestusen muštpachad[37], sen lugus oma Kižin pagast da Mihail Arhangelan jumalanpert'.
Medvežjegorskan rajonas Surel Klimencan sarel seižub udessündutadud ortodoksine Klimencan Pühä-Stroican monastir', Kosmozero-küläs om Aleksandr Süvärilaižen jumalanpert'.
Tetabad sündujad
- Rigačin Nikolai Ivanovič (1919—1945) — Sovetskijan Sojuzan Geroi, om sündunu Zadn’aja-küläs.
- R’abov Mihail Timofejevič (1914—1995) — Sovetskijan Sojuzan Geroi, sündunu R’abovo-küläs.
Homaičendad
- ↑ Руководители органов местного самоуправления. Официальный интернет-портал Республики Карелия. Дата обращения: 19 sulakud 2022. Архивировано 24 semendkud 2022 года.
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 База данных показателей муниципальных образований по Республике Карелия. Дата обращения: 20 uhokud 2020. Архивировано 15 heinkud 2020 года.
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 Таблица 5. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, муниципальных округов, городских и сельских поселений, городских населенных пунктов, сельских населенных пунктов с населением 3000 человек и более. Итоги Всероссийской переписи населения 2020 года. На 1 октября 2021 года. Том 1. Численность и размещения населения (XLSX). Дата обращения: 28 elokud 2025. Архивировано 1 sügüz'kud 2022 года.
- ↑ Всесоюзная перепись населения 1939 года. Численность наличного населения СССР по районам и городам.
- ↑ Всесоюзная перепись населения 1959 года. Численность наличного населения городов и других поселений, районов, районных центров и крупных сельских населенных мест на 15 января 1959 года по республикам, краям и областям РСФСР.
- ↑ Всесоюзная перепись населения 1970 года. Численность наличного населения городов, поселков городского типа, районов и районных центров СССР по данным переписи на 15 января 1970 года по республикам, краям и областям.
- ↑ Всесоюзная перепись населения 1979 года. Численность наличного населения РСФСР, автономных республик, автономных областей и округов, краев, областей, районов, городских поселений, сел-райцентров и сельских поселений с населением свыше 5000 человек.
- ↑ Всесоюзная перепись населения 1989 года. Численность населения СССР, РСФСР и ее территориальных единиц по полу.
- ↑ Всероссийская перепись населения 2002 года. Том. 1, таблица 4. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, районов, городских поселений, сельских населённых пунктов - райцентров и сельских населённых пунктов с населением 3 тысячи и более.
- ↑ Численность постоянного населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2009 года.
- ↑ Перепись населения 2010. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, городских и сельских поселений.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям. Таблица 35. Оценка численности постоянного населения на 1 января 2012 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2013 года.
- ↑ Таблица 33. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2014 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2015 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2016 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2017 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2018 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2019 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2020 года.
- ↑ Таблица 5. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, муниципальных округов, городских и сельских поселений, городских населенных пунктов, сельских населенных пунктов с населением 3000 человек и более.
- ↑ Итоги Всероссийской переписи населения 2020 года. Том 5. Национальный состав и владение языками. Таблица 1. Национальный состав населения
- ↑ Аварцы (1), Башкиры (3), Болгары (2), Вепсы (15), Грузины (3), Евреи (2), Кабардинцы (4), Казахи (4), Каракалпаки (1), Киргизы (1), Коми (3), Корейцы (1), Курды (1), Лакцы (1), Латыши (4), Лезгины (1), Литовцы (8), Марийцы (2), Молдаване (21), Мордва (11), Немцы (20), Поморы (2), Татары (21), Удмурты (1), Узбеки (19), Финны-ингерманландцы (3), Цыгане (7), Чуваши (19), Эстонцы (2), Указавшие другие ответы о национальной принадлежности (184), Нет национальной принадлежности (35), Лица, в переписных листах которых национальная принадлежность не указана (383)
- ↑ 1 2 Устав муниципального образования «Медвежьегорский муниципальный район». Дата обращения: 20 uhokud 2020. Архивировано 20 uhokud 2020 года.
- ↑ Закон Республики Карелия от 1 декабря 2004 года N 825-ЗРК «О муниципальных районах в Республике Карелия». Дата обращения: 20 uhokud 2020. Архивировано 27 keväz'kud 2017 года.
- ↑ 1 2 Закон Республики Карелия от 1 ноября 2004 года № 813-ЗРК «О городских, сельских поселениях в Республике Карелия». Дата обращения: 20 uhokud 2020. Архивировано 22 uhokud 2020 года.
- ↑ Карелия N 42 (21 апреля 2005): Документы: ЗАКОН РЕСПУБЛИКИ КАРЕЛИЯ О внесении изменения в Закон Республики Карелия "О городских, сельских поселениях в Республике Карелия". www.gov.karelia.ru. Дата обращения: 10 uhokud 2019. Архивировано из оригинала 3 tal'vkud 2013 года.
- ↑ ГЕНЕРАЛЬНЫЙ ПЛАН Повенецкого городского поселения Медвежьегорского муниципального района Республики Карелия (без водной глади оз. Онежское)
- ↑ Республика Карелия. Административно-территориальное устройство. Справочник. Петрозаводск, 2015. Дата обращения: 20 uhokud 2020. Архивировано 6 uhokud 2020 года.
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 104 105 106 107 108 109 110 111 112 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 132 133 134 135 136 137 138 Численность населения в разрезе сельских населённых пунктов Республики Карелия по состоянию на 1 января 2013 года. Дата обращения: 3 uhokud 2026.
- ↑ Входит в состав г. Медвежьегорска
- ↑ 1 2 3 4 5 Входит в состав пгт Повенец
- ↑ Геральдика.ру. Государственный геральдический регистр Российской Федерации. sovet.geraldika.ru.
- ↑ Герб Медвежьегорского района | Геральдика.ру. geraldika.ru. Дата обращения: 2 elokud 2022.
- ↑ Герб Медвежьегорского района. www.heraldicum.ru. Дата обращения: 2 elokud 2022.
- ↑ Карелия: энциклопедия: в 3 т. / гл. ред. А. Ф. Титов. Т. 3: Р — Я. — Петрозаводск: ИД "ПетроПресс", 2011. С. 8 — 384 с.: ил., карт. ISBN 978-5-8430-0127-8 (т. 3)
- ↑ Медвежьегорский » Объекты историко-культурного наследия Карелии. monuments.karelia.ru. Дата обращения: 10 uhokud 2019. Архивировано 28 kezakud 2015 года.
Literatur
- Гравит В. В., Мулло И. М. Медвежьегорск. — Петрозаводск, 1987
- Республика Карелия: Информ. справ. пособие / Ред. Е. Г. Немкович, А. С. Кармазин. — Петрозаводск, 1999
- Карелия: энциклопедия: в 3 т. / гл. ред. А. Ф. Титов. Т. 2: К — П. — Петрозаводск: ИД "ПетроПресс", 2009. — 464 с.: ил., карт. — С. 203—204 ISBN 978-5-8430-0125-4 (т. 2)