Segežan rajon
Segežan rajon (ven.: Сеге́жский район) | |||||
![]() | |||||
| |||||
Valdkund | |||||
---|---|---|---|---|---|
Mülüb | |||||
Ühtenzoitab |
6 municipališt eländtahod | ||||
Päkeskuz |
Segeža-lidn | ||||
Municipaližen ümbrusen pämez' |
Guseva Marina Leonidovna[1] | ||||
Nevondišton pämez' |
Gorbunova Irina Borisovna | ||||
Istorii i geografii | |||||
Tegendan päiv |
1927 | ||||
Pind |
10570,97[2] км²
| ||||
Aigvö |
MSK (UTC+3) | ||||
Ekonomik | |||||
Eläjad | |||||
Eläjad |
↘32 371[3] чел. (2021)
| ||||
Tiheduz' |
3,02 mest/km² (9 sija) | ||||
Официальный язык |
Venän kel' | ||||
Lugun identifikatorad | |||||
Telefonan kod |
81431 | ||||
Počtan indeksad |
1864XX | ||||
- | |||||
| |||||
lugeda • diskussii • redaktiruida |
Segežan rajon (ven.: Сеге́жский район) — administrativiž-territorialine eländtaho (rajon) da municipaline eländsija (municipaline rajon) Karjalas Venämal[4][5][6].
Administrativine keskuz — Segeža-lidn. Rajonas jokseb Segeža-jogi.
Segežan rajon om Edahaine Pohjoižrajon. Sen eläjid om 32 371[3] rist. (2021).
Fizik-geografižed olod
Rajonan röunad om märitadud Karjalan Valdkundan zakonal 1. tal'vkud vodel 2004 № 825-ЗРК "Municipaližiš rajonoiš Karjalan Valdkundas". Rajonan üleine pind administrativižiš röunoiš om 10 723 km². Karjalan kaikiden rajonoiden keskes se om kahesanz' pindan mödhe.
Rajon röunatab suvipolel Medvežjegorskan rajonanke Karjalas, päivlaskmanpolel — Mujezerskan rajonanke Karjalas, pohjoižes — Belomorskan rajonanke Karjalas, päivnouzmanpolel — Arhangel'skan agjanke.
Mecad om 4 900 km² libo 46% rajonan territorijad. Sod oma 3 600 km² libo 34% rajonan territorijad. Veziuitod oma 2 000 km² libo 20% rajonan territorijad. Territorii mülüb Päivnouzman-Karjalan suriden järviden vöho da om jänkaičendan pala.
- Gidrologii
Rajonan keskuzpalas om sur' Vigjärv, miččes päliči mäneb Belomorsko-Baltijan kanal.
Rajonan ehtbokan röunas om Segjärv. Sišpäi jokseb Segeža-jogi, jokseb homendezbokha päliči Lindjärves, da lankteb Vigjärvehe.
Rajonan päivlaskmanpolel oma Ondjärv da Kučjärv. Ondjärves päliči jokseb Onda-jogi, mitte lankteb Vigjärvehe.
- Il'mišt
Rajonan il'mišt om ven kontinentaline meripirdoidenke. Pakaižiden aigkeskust — 4 kud, kaikid vilumb ku — viluku, minimaline temperatur −46 °C, kaikid lämemb ku — heinku, maksimaline temperatur +35 °C. Vilukun keskmäine temperatur −12,1 °C, heinkun +16,6 °C.
Sikš ku rajonas om lujas äi jogid, järvid da soid, il'man nepsuz' om korged da om lujas äi sumeged; keskmäižes märas vodes lankteb 500 mm sadeged.
- Ma da kazvišt
Mad oma podzoližed, sikš om jüged midä-se kazvatada, niil kazvab mec. Päazjas oma kavag'pud.
Istorii
Vodelpäi 1782 vodhesai 1927 territorii mülüi Povencan ujezdaha. Vodeks 1926 Segeža oli kolonizacionnii pos'olk Murmanskan raudten valdas. Se mülüi Petrovsko-Jamskijan volostihe Povencan ujezdaha.
Vodel 1927 Avtonomižes Karjalan SSRas oli tehtud uz' administrativine jagamine — 7 ujezdan da 55 volostin sijas oli tehtud 26 rajonad, siš lugus Segežan rajon. Rajon om tehtud VCIKan dekretal 27. elokud vodel 1927. 10. sügüz'kuspäi vodelpäi 1927 rajonan keskuseks tegihe Vožmosalma-stancijad, no jo 29. redukud Karjalan keskuzvaličendkomissii sirdi rajonan keskusen aigaks Nadvoicad-küläha. 21. vilukud vodel 1929 rajonan keskuz oli sirttud Maiguba-pos'olkaha. Pigai siloi sündui lagpunkt, miččen nimi oli Belbaltlagan 4. Nadvoicoiden erišton Mai-Guba.
21.-23. sügüz'kud vodel 1929 Karjalan keskuzvaličendkomissii heiti Segežan rajonad, a sen territorijad jagoi kahten susedrajonan keskes. segeža-stancii mülüškanzi Medvežjegorskan rajonaha, 23. uhokud vodel 1930 Nadvoicoiden sel'sovet oli ližatud Sorokskan rajonannoks. Enzne rajon tegihe sel'sovetaks keskusenke Maiguba-stancijal.
20. sulakud vodel 1930 rajon oli heittud jäl'ghe ut administrativišt jagamišt.
Rajon oli tehtud udes keväz'kus vodel 1945 Karjalaiž-Suomalaižen SSRan Ülembaižen nevondišton Prezidiuman käsköl kut Segežan administrativine rajon Nadvoicoiden, Parandoan da Urosozeran sel'sovetoiš, miččed aigemba mülüiba Rugozeran rajonaha da Vožmosalmen, Vigjärven da koikinickan sel'sovetoihe, miččed aigemba mülüiba Medvežjegorskan rajonaha. Administrativine keskuz — Segeža[7].
12. elokud vodel 1958 Segežan rajonaha oli ližatud Rugozeran rajon[8].
Karjalan ASSRan Ülembaižen nevondišton Prezidiuman käsköl 11. kül'mkud vodel 1964 Belomorskan tegeližuden rajonaspäi Segežan tegeližuden rajonaha oli sirttud Idel'-pos'olok.
Eläjad
2002[9] | 2009[10] | 2010[11] | 2011 | 2012[12] | 2013[13] |
---|---|---|---|---|---|
15 624 | ↗46 357 | ↘41 215 | ↘41 146 | ↘40 420 | ↘39 665 |
2014[14] | 2015[15] | 2016[16] | 2017[17] | 2018[18] | 2019[19] |
↘38 928 | ↘38 472 | ↘37 906 | ↘37 265 | ↘36 582 | ↘35 854 |
2020[20] | 2021[21] | ||||
↘35 350 | ↘32 371 |
Venäman ekonomikan kehitoitusen ministerstvan endustusen mödhe eläjiden lugumär linneb[22]:
- 2024 — 33,35 tuh. rist.
- 2035 — 27,03 tuh. rist.
- Urbanizacii
lidnalaižiš oloiš (Segeža, Nadvoicad) eläb 91,48 % rajonan eläjad.
- Rahvahad
Rahvahan voden 2020 kirjutamižen mödhe eliba mugoižed rahvahad (rahvaz vähemb 0,1 % da toine, kacu eriži «Toižed» rives)[23]:
Rahvahad | Lugumär, rist. | Pala |
---|---|---|
Venälaižed | 28 326 | 87,50 % |
Belorusad | 619 | 1,91 % |
Karjalaižed | 389 | 1,20 % |
Ukrainalaižed | 267 | 0,82 % |
Suomalaižed | 92 | 0,28 % |
Azerbaidžancad | 71 | 0,22 % |
Pol'akad | 58 | 0,18 % |
Čiganad | 47 | 0,15 % |
Tatarad | 45 | 0,14 % |
Arm'anad | 38 | 0,12 % |
Mariicad | 34 | 0,11 % |
Uzbekad | 33 | 0,10 % |
Toižed[24] | 2352 | 7,27 % |
Ühtes | 32 371 | 100,00 % |
Eländtahod
Kaikes Segežan rajonas 36 eländtahod (siš lugus 5 eländtahod lidnalaižen tipan pos'olkoiš libo pos'olkoiš)[25][26].
Rajonan eländtahoiden lugetiž | ||||
---|---|---|---|---|
№ | Eländtaho | Tip | Eläjad | Municipaline eländtaho |
1 | Bistr'agi | stancii | ↘0[27] | Popovporogan küläkund |
2 | Valdai | pos'olk | ↘907[27] | Valdajan küläkund |
3 | Vača | pos'olk | ↘91[27] | Černoporogan küläkund |
4 | Verhnii[28] | pos'olk | Nadvoicoiden küläkund | |
5 | Vožmogora | pos'olk | ↘86[27] | Valdajan küläkund |
6 | Vožmjärv | pos'olk | ↘24[27] | Valdajan küläkund |
7 | vodljärv | külä | ↘142[27] | Popovporogan küläkund |
8 | Dubrovo | külä | →0[27] | Nadvoicoiden küläkund |
9 | Idel' | pos'olk | ↘436[27] | Idelin küläkund |
10 | Kamennii Bor[28] | külä | Nadvoicoiden küläkund | |
11 | Kočkoma | pos'olk | ↘139[27] | Idelin küläkund |
12 | K'argjärv | pos'olk | →16[27] | Popovporogan küläkund |
13 | Lososii | pos'olk | ↘15[27] | Idelin küläkund |
14 | Maiguba | külä | →0[27] | Idelin küläkund |
15 | Maiguba (pos'olk) | pos'olk | ↗1[27] | Idelin küläkund |
16 | Nadvoicad | külä | ↘37[27] | Nadvoicoiden küläkund |
17 | Nadvoicad | lidnalaižen tipan pos'olk | ↘6070[3] | Nadvoicoiden küläkund |
18 | Olenii[29] | pos'olk | Černoporogan küläkund | |
19 | Pertjärv | pos'olk | ↘118[27] | Černoporogan küläkund |
20 | Polga | külä | ↘124[27] | Valdajan küläkund |
21 | Popov Porog | pos'olk | ↘255[27] | Popovporogan küläkund |
22 | Pos'olk läheli 10. šl'uzad BBK[28] | pos'olk | Nadvoicoiden küläkund | |
23 | Pos'olk läheli 11. šl'uzad BBK | pos'olk | →16[27] | Idelin küläkund |
24 | Pristan' Nadvoicad[28] | pos'olk | Nadvoicoiden küläkund | |
25 | Ramencad | stancii | ↘4[27] | Popovporogan küläkund |
26 | Rigjärv | stancii | ↘0[27] | Popovporogan küläkund |
27 | Segeža | lidn | ↘23 543[3] | Segežan lidnalaine eländsija |
28 | Suglica | stancii | →0[27] | Popovporogan küläkund |
29 | Sumeričad | stancii | ↘7[27] | Popovporogan küläkund |
30 | Sumskii | pos'olk | →0[27] | Idelin küläkund |
31 | Taboiporog | pos'olk | ↘15[27] | Popovporogan küläkund |
32 | Urosozero | stancii | ↗8[27] | Popovporogan küläkund |
33 | Čornii Porog | pos'olk | ↘500[27] | Černoporogan küläkund |
34 | Šavan' | stancii | →3[27] | Idelin küläkund |
35 | Špalovaja | stancii | →0[27] | Popovporogan küläkund |
36 | Jurkinnavolok | külä | →0[27] | Popovporogan küläkund |
Administrativine jagamine
Segežan municipaližehe rajonaha mülüb 6 municipališt eländtahod, siš lugus 2 lidnalašt küläkundad da 4 küläkundad[30][26].
№ | Municipaline eländtaho | Administrativine keskuz | Eländtahoiden lugumär | Eläjad (rist.) | Pind (km²) |
---|---|---|---|---|---|
1 | Segežan lidnalaine eländsija | Segeža-lidn | 1 | ↘23 543[3] | 122,50[2] |
2 | Nadvoicoiden küläkund | Nadvoicad-lidnalaižen tipan pos'olk | 7 | ↘6947[3] | 105,60[2] |
3 | Valdajan küläkund | Valdai-pos'olk | 4 | ↘802[3] | 3778,00[2] |
4 | Idelin küläkund | Idel'-pos'olk | 8 | ↘392[3] | 1708,34[2] |
5 | Popovporogan küläkund | Popov Porog-pos'olk | 12 | ↗317[3] | 3035,00[2] |
6 | Černoporogan küläkund | Čornii Porog-pos'olk | 4 | ↘370[3] | 1821,53[2] |
Sijaline administrativine rad
Vodel 2015 Segežan rajonas, kut toižiš-ki valdkundan rajonoiš, oli pidetud sijaližen ičeohjandusen reform. Oli tehtud Rajonan nevondišton deputatoiden valičendoiden kaks'pordahaine sistem, da administracijan pämehen panend laudkundan pätusen mödhe[31].
- Rajonan nevondišt — sijaližen ičeohjandusen ezituzerišt, kuna mülüb 18 deputatad. Nevondištos oma Segežan rajonan küläkundoiden pämehed, da deputatad, kudambid oigendaba iče küläkundad. 6 municipalitetaspäi 3 ezitajad (kaikuččespäi). Küläkundan pämez' tegese Nevondišton deputataks sil aigal, konz hän tegese küläkundan pämeheks. Municipaline deputat tegese Nevondišton deputataks jäl'ghe sidä, konz deputatad valičiba händast. Nevondišton radon aigkeskust om 5 vot.
- Rajonan pämez' — ülähaine radsija. Valitas Rajonan nevondišton deputatoil kesknezoi da tegese Nevondišton pämeheks. Radab vajehtamatomal pohjal.
- Rajonan administracii — tegend-pätand erišt, kuna mülüba administracijan pämehed, varapämehed, erištod. Vodelpäi 2015 administracijan pämehen valičeb Rajonan nevondišt kandidatoišpäi, kudambid andoi laudkund konkursan satusiden mödhe. Valitud kandidatanke Segežan rajonan pämez' allekirjutab kontraktad videks vodeks. Administracijan pämez' om mugažo rajonan voinkucundan laudkundan pämez'. Administracijan pert' om Segežas Leninan irdal, pertiš nomer 9А.
- Kontrol'-lugendkomitet — kaikenaigaline erišt, mitte tarkišteleb rahoid, se om Rajonan nevondišton al.
Ekonomik
Segežan rajon — Karjalan Valdkundan industrialine keskuz. Tegeližuden keskes oma mecanvarhapanend, puntegend, cell'ulozno-bumagan da erimujuine metallurgii. Nanradnikoiden keskes oma fermerad da forelinpidäjad. om registriruitud läz 300 predprijatijad.
Rajonan surembad predprijatijad — Segežan CBK (vodelpäi 2014 se mülüb AFK "Sistema"-korporacijaha), Segežan LDK[32] (vodelpäi 2014 se mülüb AFK "Sistema"-korporacijan Segezha Group kompanijaha).
Sügüz'kus vodel 2016 Venäman valdmehišt käski tehta aigemba social'no-ekonomižen kehitoitusen "Nadvoicad" territorijad. Üks' surembiš rajonan predprijatijoišpäi om Nadvoicoiden al'uminiizavod ("Rusal" kompanijan "Sibirin-Uralan Al'uminijevan kompanijan" filial) oli konservoitud elokus vodel 2018. Necil sijal zavodi rata "Russkii radiator" kompanii (RUSALan ühthine predprijatii). Todas investicijad uziden radsijoiden täht, ei ole sidotud Nadvoicoiden al'uminiizavodanke.
Rajonas oma energosisteman lähtked: Vigskijoiden GESoiden kaskadan Ondskaja GES, mitte mülüb ОАО "TGK-1".
Ajamiden-ekonomižed sidod oma mugoižed, miše tänna todas neft'tavarad, kivihil', himižed jugud, sauvondmaterialad, mecan da möndjugud, täspäi vedädas mectavarad, puntegendan da cell'ulozno-bumagan tegeližuden tavarad. Ajamiden pohjas oma: Piter — Murmansk raudtemagistral', Piter — Murmansk federaližen znamoičendan avtomašinoiden dorogad, Kočkoma — Rebolad, Vigjärven da Belomor-Baltian kanalan vezibassein, kuspäi voib lähtta Vauktale da Baltian merile.
Openduz da kul'tur
Rajonas 16 kul'tursijad, metodišt keskust — Kul'tur- da lebukeskuz Segežas, "Segežan CBK" tehnik- da kul'turpert', 21 kirjišt, vodelpäi 1998 radab istorik-kul'turan muzei-openduzkeskuz.
Rajonan lehtez
"Stalinan matk" («Сталинский путь») Rajonan lehtesen ezmäine nomer (toimitai I. А. Marov) läksi eloho 23. kezakud vodel 1946. Vozil 1960—1992 lehtez läksi eloho "Leninec" nimenke. Vodelpäi 1992 lehtez lähteb eloho "Doverie" nimenke[33].
Melentartuisijad
Rajonas om kaitud istorik-kul'turan jäl'gestusen muštpachad[34].
Galerei
Homaičendad
- ↑ Сегежский муниципальный округ
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 База данных показателей муниципальных образований по Республике Карелия . Дата обращения: 21 uhokud 2020. Архивировано 15 heinkud 2020 года.
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Таблица 5. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, муниципальных округов, городских и сельских поселений, городских населенных пунктов, сельских населенных пунктов с населением 3000 человек и более. Итоги Всероссийской переписи населения 2020 года. На 1 октября 2021 года. Том 1. Численность и размещения населения (XLSX). Дата обращения: 1 sügüz'kud 2022. Архивировано 1 sügüz'kud 2022 года.
- ↑ Конституция Республики Карелия . Дата обращения: 20 sügüz'kud 2016. Архивировано 13 sügüz'kud 2016 года.
- ↑ Закон «Об административно-территориальном устройстве Республики Карелия» . Дата обращения: 20 sügüz'kud 2016. Архивировано 5 sulakud 2017 года.
- ↑ Закон «О муниципальных районах в Республике Карелия» . Дата обращения: 20 sügüz'kud 2016. Архивировано 27 keväz'kud 2017 года.
- ↑ Справка об изменениях в административно-территориальном делении Карелии // Центральный госархив Карельской АССР. Путеводитель. Петрозаводск, 1963, л.316-317
- ↑ Ведомости Верховного Совета СССР. № 20 (915), 1958 г.
- ↑ Всероссийская перепись населения 2002 года. Том. 1, таблица 4. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, районов, городских поселений, сельских населённых пунктов - райцентров и сельских населённых пунктов с населением 3 тысячи и более .
- ↑ Численность постоянного населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2009 года .
- ↑ Перепись населения 2010. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, городских и сельских поселений .
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям. Таблица 35. Оценка численности постоянного населения на 1 января 2012 года .
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2013 года .
- ↑ Таблица 33. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2014 года .
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2015 года .
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2016 года .
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2017 года .
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2018 года .
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2019 года .
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2020 года .
- ↑ Таблица 5. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, муниципальных округов, городских и сельских поселений, городских населенных пунктов, сельских населенных пунктов с населением 3000 человек и более .
- ↑ Стратегия пространственного развития Российской Федерации на период до 2025 года (проект) . Дата обращения: 3 heinkud 2019. Архивировано 18 tal'vkud 2018 года.
- ↑ Итоги Всероссийской переписи населения 2020 года. Том 5. Национальный состав и владение языками. Таблица 1. Национальный состав населения . Дата обращения: 6 kül'mkud 2023. Архивировано 22 elokud 2023 года.
- ↑ Абхазы (1), Адыгейцы (1), Башкиры (5), Болгары (2), Буряты (4), Венгры (1), Вепсы (18), Вьетнамцы (1), Гагаузы (1), Греки (2), Грузины (8), Даргинцы (2), Евреи (5), Ижорцы (2), Ингуши (1), Индийцы (1), Кабардинцы (1), Казахи (6), Калмыки (1), Киргизы (10), Коми (5), Коми-пермяки (3), Корейцы (2), Курды (1), Латыши (5), Литовцы (21), Молдаване (20), Мордва (16), Немцы (13), Ненцы (4), Осетины (2), Русины (3), Поморы (3), Таджики (28), Тувинцы (1), Туркмены (1), Удины (4), Удмурты (9), Финны-ингерманландцы (8), Ханты (1), Чехи (1), Чеченцы (6), Чуваши (28), Эстонцы (3), Якуты (1), Указавшие другие ответы о национальной принадлежности (272), Нет национальной принадлежности (32), Лица, в переписных листах которых национальная принадлежность не указана (1797)
- ↑ Республика Карелия. Административно-территориальное устройство. Справочник. Петрозаводск, 2015 . Дата обращения: 21 uhokud 2020. Архивировано 6 uhokud 2020 года.
- ↑ 1 2 Закон Республики Карелия от 1 ноября 2004 года № 813-ЗРК «О городских, сельских поселениях в Республике Карелия» . Дата обращения: 21 uhokud 2020. Архивировано 22 uhokud 2020 года.
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 Численность населения в разрезе сельских населённых пунктов Республики Карелия по состоянию на 1 января 2013 года . Дата обращения: 3 vilukud 2015. Архивировано 7 uhokud 2016 года.
- ↑ 1 2 3 4 Входит в состав пгт Надвоицы
- ↑ Входит с состав п. Чёрный Порог
- ↑ Закон Республики Карелия от 1 декабря 2004 года N 825-ЗРК «О муниципальных районах в Республике Карелия» . Дата обращения: 20 sügüz'kud 2016. Архивировано 27 keväz'kud 2017 года.
- ↑ Игорь Векслер: «Комиссионное назначение главы администрации имеет ряд преимуществ». 17.06.2015 . Дата обращения: 5 kül'mkud 2021. Архивировано 5 kül'mkud 2021 года.
- ↑ лесопильно-деревообрабатывающий комбинат
- ↑ Карелия: энциклопедия: в 3 т. / гл. ред. А. Ф. Титов. Т. 3: Р — Я. — Петрозаводск: ИД «ПетроПресс», 2011. С. 8 — 384 с.: ил., карт. ISBN 978-5-8430-0127-8 (т. 3)
- ↑ Объекты культурного наследия на территории Сегежского района . Дата обращения: 12 uhokud 2014. Архивировано 3 tal'vkud 2013 года.
Literatur
- Патуров Л. А. Сегежа. — Петрозаводск, 1981
- Республика Карелия: Информ. справ. пособие / Ред. Е. Г. Немкович, А. С. Кармазин. — Петрозаводск, 1999
- Карелия: энциклопедия: в 3 т. / гл. ред. А. Ф. Титов. Т. 3: Р — Я. — Петрозаводск: ИД «ПетроПресс», 2011. — 384 с.: ил., карт. — С. 76—74 ISBN 978-5-8430-0127-8 (т. 3)
Tarkendused
- Официальный сайт администрации Сегежского муниципального района
- Новый официальный сайт администрации Сегежского муниципального района (в разработке)