Louhin rajon
| Venäman subjektoiden rajon / municipaline rajon | |||||
| Louhin rajon | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| | |||||
|
|||||
| 66°04′00″ с. ш. 33°02′00″ в. д.GЯO | |||||
| Valdkund |
|
||||
| Mülüb | Karjalaha | ||||
| Ühtenzoitab |
7 municipališt eländsijad |
||||
| Päkeskuz | lidnalaine Louhi-pos'olk | ||||
| Municipaližen rajonan pämez', Nevondišton ohjandai | Kv'atkevič Ol'ga Nikolajevna[1] | ||||
| Rajonan administracijan Pämez' | Lebedev Sergei Miroslavovič[2] | ||||
| Istorii i geografii | |||||
| Tegendan päiv | 29. elokud vodel 1927 | ||||
| Pind |
22552,00[3] км²
|
||||
| Высота | |||||
| • Maksimaline | 577 м | ||||
| • Minimaline | 0 м | ||||
| Aigvö | MSK (UTC+3) | ||||
| Eläjad | |||||
| Eläjad |
↘10 259[4] чел. (2021)
|
||||
| Tiheduz' | 0,45 mest/km² (17 sija) | ||||
| Rahvahad | venälaižed, karjalaižed, ukrainalaižed, belorusad | ||||
| Uskondad | ortodoksižed, jevangelistad | ||||
| Официальный язык | venän kel' | ||||
| Lugun identifikatorad | |||||
| Telefonan kod | 81439 | ||||
| Počtan indeksad | 186660 | ||||
|
|
|||||
| Oficialine sait | |||||
|
|
|||||
Louhin rajon (ven.: Ло́ухский райо́н) — om Venäman Federacijan Karjalan Valdkundan administrativiž-territorialine ühtenzoituz (rajon) da municipaline rajon.
Administrativine keskuz — om lidnalaine Louhi-pos'olk.
Louhin rajon mülüb Edahaižihe Pohjoižrajonoihe.
Geografii
Geografine olendtaho da reljef
Louhin rajon sijadase Karjalan pohjoižen polel. Röunotab:
- päivlaskmal — Suomenke (Salla agjan sebrad Lappi da Kuusamo agjad Pohjoine Ostrobornija) (manröunan piduz' om 120 km);
- pohjoižpolel — Murmanskan agjan Kandalakšan rajonanke;
- suvipolel — Kemin da Kalevalan Karjalan rajonoidenke.
Päivnouzman polel rajon lähteb Vauktan meren randale, meren randan piduz' om läz 150 km.
Rajonan pen' pala om pohjoižpirdan taga pohjoižpolhe.
Louhin rajonan territorii om Karjalan rajonišpäi kaikid suremb. Nece om üksjaine Karjalan rajon, mitte vedase Vauktan merelpäi Suomen manröunahasai Karjalan man levette.
Louhin rajonas om kaikid korktemb mägi Karjalas — Nuorunen (577 metrad meren pindan päl).
Il'mišt
Il'mišt om kontinentaline. Keskmäine vilukun temperatur om −12.6 °C, heinkun +14.2 °C.
Gidrografii
Rajonan gidrografine verk mülüb Vauktan meren basseinaha. Rajonas om paks jogiden verk.
- Topjärv
- Päjärv
- Tikša-järv
- Keret'-järv
- Engjärv
- Louhskoje-järv
- Ruvjärv
- Sušjärv
- Sokoljärv
- Tumčajärv
- Kundjärv
- Kukas-järv
- Panajärvi-järv
- Cipringa-järv
- Kereč-järv
- Kalanga-jogi
- Kovda-jogi
- Plotičnoje-järv vedase päivlaskmpolespäi päivnouzman polhe, järves om äi sarid, kaikid surembad oma Reutošuari-sar' da Mat'uši-sar', pohjoižen randal om Parfejevo-külä.
- Severnoje-järv erigoičese Plotičnoje-järvespäi Oporova Salma-ližajogel (Kaid Salma).
- Hobedaine-järvel om sur' avoin vezipind.
- Alahaine-järv da Ülembaine Pindosal'ma-järv — nece oma ei sured järved Hobedaine-järvespäi päivlaskman polhe, erigoičesoiš järvespäi Virdasal'ma-ližajogel.
Rajonan Topjärv da Päjärv mülüdas Evropan suriden järviden lugetišehe[5].
Kazvmused
Enamb 75 % rajonan territorijad om kavagpuine mec.
Ekologii da londusen kaičend
Louhin rajonan öbokpolel, läz venä-suomalaižen manröunad, om rahvahaline Paanajärvi-puišt, a Vauktan meren randal — londusine Pohjoižpind-kaičendtaho, mectusen zoologine Keret'skii-kaičendtaho da Kandalakšan kaičentahon Kem'-Ludi-sared.
Istorii
- Kemin ujezd
Vodel 1784 Jekaterina II käskon mödhe Arhangel'skan agj oli heittud Vologdan gubernijaspäi da tegihe ičenaižeks Arhangel'skan gubernijaks. Sidä aigan Oloncan provincii tegihe Oloncan gubernijaks. Oloncan gubernijaha mülüiba volostid, miččed oliba Vauktan meren Karjalan da Pomorskan randoil. Oli tehtud Kemin ujezd, miččehe mülüiba Kemin lidnaine, Sumskii ostrog da Šujereckaja volost' pagastoidenke.
Vodehesai 1794 Kemin ujezdas radoi Voickii kuldkaivuz.
Jäl'ges Jekaterinan II surmad hänen poig Pavel I 12. tal'vkud vodel 1796 heiti vajehtused: mäst mülüti kaik mad (sen lugus i Kemin ujezd) Arhangel'skan gubernijaha.
Voz'sadal XIX kaik Karjalan pohjoižpol' da Pomorje mülüiba Arhangel'skan gubernijan Kemin ujezdaha. Nügüdlaižen Louhin rajonan tahol oli kuverz'-se volostid: Keretskan, Kesten'gskan, Olangskan, Vičetaibol'skan, Tihtozerskan, Uhtinskan.
Vodel 1914 zavodihe Murmanskan raudten sauvond. Sen täht oli tehtud Louhi-stancii.
Raudten sauvond oli pohjoižpolespäi Murmansk-lidnaspäi da suvipolespäi Petroskoi-lidnaspäi. 3. kül'mkud vodel 1916 oli pandud jäl'gmaine kalu 537 verstal läz Ambarnii-pos'olkad.
- SSSR
8. kezakud vodel 1920 VCIKan käskon mödhe Oloncan da Arhangel'skan gubernijoiden sijoišpäi, kus eliba karjalaižed, oli tehtud RSFSRan Karjalaine Radkommun.
Vodel 1920 Karjalan Pohjoižel zavottihe mankaivutusiden ecindradod. Vodel 1922 Čupino-Louhin rajonas zavodihe kvarcan, špatan da sl'udan saskelmine. Zavodihe Čupinskan mägen tegeližuz'.
Uden administrativižen reforman mödhe, 29. elokud vodel 1927 Avtonomižee Karjalan SSRas oli tehtud 26 rajonad (enččiden 7 ujezdan da 55 volostiden sijas), sen lugus Louhin da Kesten'gskan rajonad. Ned nügüd' oma-ki Louhin rajonan teritorijan päpala.
Vodel 1929 oli tehtud Louhin lespromhoz, mitte sidä vodel pani mecvarha 170 tuhad kubometrad mecad.
Vodel 1944 Louhin rajonan valdmehišt oli sirttud Čupa-pos'olkaha, sikš ku Louhin rajonan keskusehe tuli Kesten'gskan rajonan valdmehišt (sikš ku vointoroiden aigan Kesten'ga oli lujas muretud).
Eläjad
| 1989[6] | 2002[7] | 2009[8] | 2010[9] | 2011 | 2012[10] |
|---|---|---|---|---|---|
| 24 715 | ↘20 128 | ↘17 056 | ↘14 760 | ↘14 674 | ↘13 948 |
| 2013[11] | 2014[12] | 2015[13] | 2016[14] | 2017[15] | 2018[16] |
| ↘13 324 | ↘12 872 | ↘12 431 | ↘12 056 | ↘11 771 | ↘11 459 |
| 2019[17] | 2020[18] | 2021[19] | |||
| ↘11 115 | ↘10 832 | ↘10 259 |
Venäman ekonomikan kehitoitusen endustusen mödhe eläjiden lugumär linneb[20]:
- 2024 — 9,8 tuh. mes.
- 2035 — 6,61 tuh. mes.
- Urbanizacii
Lidnalaižiš olohiš (Louhi-, Päozerskii- da Čupa-pos'olkoiš) eläb 71.75 % rajonan eläjid.
- Rahvahad
Venäman rahvahan lugemižen tedoiden mödhe vodel 2020 rajonas eläjiden keskes eläba nene rahvahad[21]:
| Rahvahuz' | Mehiden lugumär | Pala |
|---|---|---|
| Venälaižed | 8506 | 82,91 % |
| Karjalaižed | 900 | 8,77 % |
| Belorusad | 372 | 3,63 % |
| Ukrainalaižed | 131 | 1,28 % |
| Suomalaižed | 51 | 0,50 % |
| Vepsläižed | 15 | 0,15 % |
| Čečencad | 14 | 0,14 % |
| Litvalaižed | 13 | 0,13 % |
| Tatarad | 12 | 0,12 % |
| Pol'akad | 12 | 0,12 % |
| Toižed[22] | 233 | 2,25 % |
| Kaiked | 10 259 | 100,00 % |
Territorialiž-municipaline jagamine
Louhin municipaližehe rajonaha mülüb 7 municipališt eländsijad, sen lugus 3 lidnalašt küläkundad da 4 küläkund[23][24]:
| № | Municipaline eländsija | Administrativine keskuz | Eländtahoiden lugumär | Eläjad (mes.) | Pind (km²) |
|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Louhin lidnalaine küläkund | lidnalaine Louhi-pos'olk | 1 | ↘3709[4] | 91,00[3] |
| 2 | Päozerskan lidnalaine küläkund | lidnalaine Päozerskii-pos'olk | 1 | ↘1578[4] | 53,29[3] |
| 3 | Čupinskan lidnalaine küläkund | lidnalaine Čupa-pos'olk | 2 | ↗2192[4] | 50,29[3] |
| 4 | Ambarnijan küläkund | Ambarnii-pos'olk | 3 | ↘409[4] | 6933,65[3] |
| 5 | Kesten'gan küläkund | Kesten'ga-pos'olk | 9 | ↘1774[4] | 12807,03[3] |
| 6 | Malinovarakkskan küläkund | Malinovaja Varakka-pos'olk | 12 | ↗382[4] | 2040,70[3] |
| 7 | Plotinan küläkund | Plotina-pos'olk | 2 | ↘215[4] | 1607,00[3] |
Eländtahod
Louhin rajonas om 30 eländtahod (sen lugus om 1 eländtaho lidnalaižes kundas)[25][24].
| Список населённых пунктов района | ||||
|---|---|---|---|---|
| № | Eländtaho | Тип | Eläjad | Municipaline eländsija |
| 1 | Ambarnii | pos'olk | ↘606[26] | Ambarnijan küläkund |
| 2 | Bojarskaja | stancii | ↘34[26] | Ambarnijan küläkund |
| 3 | Zašejek | külä | ↘34[26] | Kesten'gan küläkund |
| 4 | Karel'skii | pos'olk | ↘3[26] | Malinovarakkskan küläkund |
| 5 | Keret' | stancii | ↘7[26] | Malinovarakkskan küläkund |
| 6 | Kesten'ga | pos'olk | ↘1117[26] | Kesten'gan küläkund |
| 7 | Kokkosalma | külä | ↘12[26] | Kesten'gan küläkund |
| 8 | Kotozero | stancii | →0[26] | Malinovarakkskan küläkund |
| 9 | Kuševanda | külä | →4[26] | Kesten'gan küläkund |
| 10 | Louhi | lidnalaine pos'olk | ↘3709[4] | Louhin lidnalaine küläkund |
| 11 | Malinovaja Varakka | pos'olk | ↘225[26] | Malinovarakkskan küläkund |
| 12 | Alahaine Pulonga | külä | ↘40[26] | Malinovarakkskan küläkund |
| 13 | Nil'moguba | külä | ↘7[26] | Malinovarakkskan küläkund |
| 14 | Nil'mozero | külä | →0[26] | Malinovarakkskan küläkund |
| 15 | Uz' Sofporog | pos'olk | →88[26] | Kesten'gan küläkund |
| 16 | Plotina | pos'olk | ↘269[26] | Plotinan küläkund |
| 17 | Pol'arnii Krug | stancii | ↘7[26] | Malinovarakkskan küläkund |
| 18 | Primorskii | pos'olk | →0[26] | Malinovarakkskan küläkund |
| 19 | Päozerskii | lidnalaine pos'olk | ↘1578[4] | Päozerskan lidnalaine küläkund |
| 20 | Sosnovii | pos'olk | ↘490[26] | Kesten'gan küläkund |
| 21 | Sofporog | pos'olk | ↘243[26] | Kesten'gan küläkund |
| 22 | Tungozero | pos'olk | ↘405[26] | Kesten'gan küläkund |
| 23 | Tuhkala | pos'olk | →2[26] | Kesten'gan küläkund |
| 24 | Tedino | pos'olk | ↘162[26] | Malinovarakkskan küläkund |
| 25 | Hetolambina | pos'olk | ↘59[26] | Malinovarakkskan küläkund |
| 26 | Must Jogi | külä | ↘9[26] | Malinovarakkskan küläkund |
| 27 | Čkalovskii | pos'olk | ↘60[26] | Plotinan küläkund |
| 28 | Čupa | lidnalaine pos'olk | ↘2074[4] | Čupinskan lidnalaine küläkund |
| 29 | Čupa[27] | stancii | Čupinskan lidnalaine küläkund | |
| 30 | Engozero | pos'olk | ↘537[26] | Ambarnijan küläkund |
- Heittud elontahod
Keret'-külä.
Sijaližed ičenaižed valdelimed
- Municipaližen rajonan pämez', Nevondišton ohjandai — Davidov Jurii Anatoljevič
- Rajonan administracijan pämez', Lebedev Sergei Miroslavovič
Ekonomik
Rajonan ekonomikan päpohj om mecan varhapanend, mecan tegeližuz', mägen tegeližuz'.
Kul'tur
Louhin rajonas radab 41 kul'turorganizacijad, sen lugus 17 klubad, 20 kirjišt, 3 lapsiden muzikškolad.
Rajonas om tehtud 3 muzejad:
- Vointetabuden-muzei Sosnovii-pos'olkas,
- Kodirandan Pohjoižen karjalaižiden elomišton-muzei Kesten'ga-pos'olkan kul'turpertiš,
- Louhi-pos'olkan keksškolan muzei.
Tedo
Rajonas Vauktan meren randal om Moskvan Valdkundaližen Universitetan Belomorskan biostancii[28].
Melentartuisijad
- Ambarnskan küläkundan territorijal raudtel Bojarskaja- da Ambarnii-stancijoiden keskes om betonmuštpacaz, mitte om pandud Murmanskan raudten sauvondan lopradoiden muštoks vodel 1916. Muštpacaz om pandud 3. kül'mkud vodel 1916 rauten rel'skingitusen tahol[29].
- Keret' — om heittud külä Karjalan Louhin rajonas. Sijadase Keret'-jogensus Vauktan meren randal. Keret' oli tehtud voz'sadoil XV — XVI. Nece oli möndmatk Pomorjaspäi Švecijaha. Keret' — om Pühä Varlaam Keretskovan, kudamb eli voz'sadal XVI, hengeližen arvtegon sija. Hän om pandud maha küläs läz Pünä Georgijan jumanpertid. Pomorad tuleskeliba tänna miše muštta händast, händast arvosteldas da lugedas kaičijaks, konz lähted merehe. Keretiš sündui da kazvoi sarnoičii Matvei Korgujev, SSSRan kirjutajiden sebran ühtnik, "Arvostelusen znaman" ordenan kavaler.
- Keret'-jogi om Karjalan pohjoižpolel (Venäma), jokseb Louhin rajonas da om popul'arine turistoiden keskes, kudambad tuleba tänna splavan täht erazvuiččišpäi lidnoišpäi. Jogi om ani kuti järviden čap', järved oma sidotud toine toiženke koskesižil tahoil (kostked oma 1 — 3 kategorijad jügedust da niiden piduz' om 400 — 3200 metrad). Ken paremba tahtoib tundištoittas Pohjoižen londusenke pidab tulda splavale Louhin rajonan Kert'-jogedme. Vauktad öd, marjoiden da seniden keradand, kalatuz da splavan lopus lähtend Vauktaha merehe tehtas necidä jogimatkad unohtomatomaks. Splavan aigan Uksa-jogedme rafterad voidas nägištada tetabad «Sarnaližed verajad» muštpacaz, riktud Rusttan armijan voinmehiden muštpacaz.
- Paanajärvi (фин. Paanajärven kansallispuisto) — om valdkundaline rahvahaline puišt Karjalan Louhin rajonas da londusine erikaičuztaho. Om tehtud Venäman Valdmehišton kaskon № 331 20. semendkud vodel 1992 mödhe «miše kaita unikaližid Paanajärvi da Olangi-joden basseinan kompleksoid, kävutada niid kaičusen, opendusen da oppindan täht». Puištos om kuverz'-se mäged, miččed mülüba kaikid korktembiden kümnen Karjalan mägeden keskhe: Lunas-mägi — 495,4 m, Kivakka-mägi — 499,5 m, Mäntütunturi-mägi − 550,1 m. Puišton melentartuisija: Nuorunen-fjel'd — 576,7 m — kaikid korktemb Karjalan mägi. Mägiden mürkil mägipautkil voib vastata «rippui» sod — nece om rajonan melentartuisija. Puišton rajonas om 15 surt geologišt tahod da 54 muštpachad, miččed oma tedokal'huded.
Homaičendad
- ↑ Администрация Лоухского района. Дата обращения: 12 uhokud 2014. Архивировано из оригинала 27 keväz'kud 2014 года.
- ↑ Лоухский муниципальный район
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 База данных показателей муниципальных образований по Республике Карелия. Дата обращения: 20 uhokud 2020. Архивировано 15 heinkud 2020 года.
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 Таблица 5. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, муниципальных округов, городских и сельских поселений, городских населенных пунктов, сельских населенных пунктов с населением 3000 человек и более. Итоги Всероссийской переписи населения 2020 года. На 1 октября 2021 года. Том 1. Численность и размещения населения (XLSX). Дата обращения: 28 elokud 2025. Архивировано 1 sügüz'kud 2022 года.
- ↑ en:List of largest lakes of Europe
- ↑ Всесоюзная перепись населения 1989 года. Численность населения СССР, РСФСР и ее территориальных единиц по полу.
- ↑ Всероссийская перепись населения 2002 года. Том. 1, таблица 4. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, районов, городских поселений, сельских населённых пунктов - райцентров и сельских населённых пунктов с населением 3 тысячи и более.
- ↑ Численность постоянного населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2009 года.
- ↑ Перепись населения 2010. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, городских и сельских поселений.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям. Таблица 35. Оценка численности постоянного населения на 1 января 2012 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2013 года.
- ↑ Таблица 33. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2014 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2015 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2016 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2017 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2018 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2019 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2020 года.
- ↑ Таблица 5. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, муниципальных округов, городских и сельских поселений, городских населенных пунктов, сельских населенных пунктов с населением 3000 человек и более.
- ↑ Стратегия пространственного развития Российской Федерации на период до 2025 года (проект). Дата обращения: 3 heinkud 2019. Архивировано 18 tal'vkud 2018 года.
- ↑ Итоги Всероссийской переписи населения 2020 года. Том 5. Национальный состав и владение языками. Таблица 1. Национальный состав населения
- ↑ Аварцы (2), Азербайджанцы (7), Армяне (8), Болгары (2), Водь (4), Греки (2), Грузины (1), Даргинцы (1), Евреи (4), Казахи (2), Каракалпаки (1), Карачаевцы (2), Коми (1), Корейцы (2), Кумыки (1), Латыши (1), Марийцы (8), Молдаване (6), Мордва (9), Немцы (3), Поморы (4), Саамы (1), Таджики (4), Удмурты (1), Узбеки (2), Финны-ингерманландцы (1), Цыгане (1), Чуваши (5), Эстонцы (2), Указавшие другие ответы о национальной принадлежности (53), Нет национальной принадлежности (8), Лица, в переписных листах которых национальная принадлежность не указана (89)
- ↑ Закон Республики Карелия от 1 декабря 2004 года N 825-ЗРК «О муниципальных районах в Республике Карелия». Дата обращения: 20 sügüz'kud 2016. Архивировано 27 keväz'kud 2017 года.
- ↑ 1 2 Закон Республики Карелия от 1 ноября 2004 года № 813-ЗРК «О городских, сельских поселениях в Республике Карелия». Дата обращения: 20 uhokud 2020. Архивировано 22 uhokud 2020 года.
- ↑ Республика Карелия. Административно-территориальное устройство. Справочник. Петрозаводск, 2015. Дата обращения: 20 uhokud 2020. Архивировано 6 uhokud 2020 года.
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Численность населения в разрезе сельских населённых пунктов Республики Карелия по состоянию на 1 января 2013 года. Дата обращения: 3 uhokud 2026.
- ↑ входит в состав пгт Чупа
- ↑ ББС МГУ на карте. Дата обращения: 18 sügüz'kud 2009. Архивировано 30 tal'vkud 2008 года.
- ↑ Обелиск окончания строительства железной дороги. Дата обращения: 6 redukud 2013. Архивировано 16 uhokud 2020 года.
Literatur
- Малышев Г. В. Лоухи. — Петрозаводск, 1981
- Республика Карелия: Информ. справ. пособие / Ред. Е. Г. Немкович, А. С. Кармазин. — Петрозаводск, 1999
- Карелия: энциклопедия: в 3 т. / гл. ред. А. Ф. Титов. Т. 2: К — П. — Петрозаводск: ИД «ПетроПресс», 2009. — 464 с.: ил., карт. — С. 177—178 ISBN 978-5-8430-0125-4 (т. 2)
Tarkendused
- Карелия официальная. Лоухский муниципальный район. Дата обращения: 12 uhokud 2014. Архивировано из оригинала 27 keväz'kud 2014 года.
- Официальный сайт Лоухского муниципального района
- Неофициальный сайт Лоухского района
- Почтовые индексы Карелии
Šablon:Населённые пункты Лоухского района Šablon:Муниципальные образования Лоухского района