Suojärven rajon

Рувики-späi
rajon / municipaline ümbruz
Суоя́рвский район
Suojärven rajon
Суоярвский муниципальный округ
Suojärv
Suojärv
Флаг Герб
Флаг Герб
62°05′00″ с. ш. 32°22′00″ в. д.GЯO
Valdkund VenämaVenäma Venäma
Mülüb Karjalaha
Ühtenzoitab 27 eländtahod
Päkeskuz Suojärv-lidn
Rajonan pämez' Oleg Leonidovič Šarabaiko[1]
Administracijan pämez' Oleg Vladimirovič Bolgov[2]
Istorii i geografii
Tegendan päiv 9. heinkud vodel 1940
Pind

13 713,72 км²

  • (7,61 %, 3 sija)
Aigvö MSK (UTC+3)
Eläjad
Eläjad

13 078[3] чел. (2021)

  • (2,45 %, 12 sija)
Tiheduz' 0,95 mest/km² (15 sija)
Rahvahad venänikad — 67,8%,
belorusad — 13%,
karjalaižed — 10,2%,
ukrainalaižed — 3%,
suomalaižed — 0,96 %,
toižiden rahvahiden ezitajad — 4,6%.
Официальный язык venän kel'
Lugun identifikatorad
ОКАТО 86 250
ОКТМО 86 650
Telefonan kod 81457
Počtan indeksad 186870

Oficialine sait
Суоя́рвский район Suojärven rajon на карте
Суоя́рвский район Suojärven rajon на карте
Логотип РУВИКИ.Медиа Mediafailad RUWIKI-tedoiš

Suojärven rajon (ven.: Суоя́рвский район) — administrativiž-territorialine eländsija (rajon) Karjalas Venämal[4][5]. Sijaližen ičeohjndusen tegemižen aigan sille kožub Suojärven municipaline ümbruz - municipaline eländtaho (vodelpäi 2004 vodhesai 2022 — municipaline rajon)[6].

Administrativine keskuz — Suojärv-lidn.

Geografii

Rajon om Karjalan päivlaskmanpolel da röunatab sen rajonoidenke: Sortavalan rajonanke ehtbokas; Pitkärantan da Präžan rajonoidenke suvel; Kondopogan rajonanke päivnouzmanpolel; Medvežjegorskan rajonanke homendezbokas; Mujezerskan rajonanke pohjoižes.

Päivlaskmanpoles mäneb röun Suomenke — Pohjoiž-Karjalan agjanke (Ilomantsi-kund da Joensuu-lidn).

Rajonas om 1800 järved da 400 joged. Surembad järved oma: Suojärv (järv) — 58,6 km², Salomjärv — 46,0 km², Loimolanjärv — 20,7 km²; päjoged — Šuja-jogi, Suna-jogi, Irsta-jogi, Tarasjogi, Kollasjogi, Loimolanjogi, Uksunjogi.

Son ekosistemoiš oma torfan varad. Se om kalliž poltandmaterial himižen tegeližuden täht.

Rajonas oma man tarbhaižed kaivatesed: hahk kolčedan, nikel', vauged granit, gabbrodiabaz, rusked mramor, savi. Oma letken da gravijan varad.

Suojärven rajon om Edahaine Pohjoižrajon.

Istorii

XIV voz'sadalpäi rajonan territorii mülüi Novgorodan man Vodskajaha p'atinaha kut Šujereckii pagast.

XVI voz'sadan lopuspäi rajonan territorijal mäniba venälaiž-švedalaižed voinad. Stolbovskan mirkožmusen mödhe vodel 1617 territorii mülüi Žvecijan korolevstvaha. Sen taguiči ortodoksižed eläjad läksiba tägäpäi Venäman keskusehe.

Vodel 1721 jäl'ghe Pohjopižvoinad territorii pörzihe Venälaižehe Carstvaha Ništadtan mirkožmusen mödhe da mülüškanzi Piterin gubernijan Viborgan provincijaha.

Vodel 1783 Jekaterinan II ohjanduzaigan Viborgan namestničestvas om tehtud Serdobolin ujezd.

Vodel 1804 graf A. G. Orlov-Česmenskii osti kaznal territorijad da sauvoi Karatsalmen čugun suladandzavod.

Tal'vkuspäi vodelpäi 1811 Viborgan gubernii oli Venäman imperijan Finl'andskijas kn'ažestvas. Gubernii oli jagetud seičemehe ujezdaha. Vodel 1812 territorii mülüi Sortavalan ujezdan Suojärven volostihe.

Vodel 1847 Serdobolin ujezd oli jagetud Serdobolin da Salmen ujezdoihe, kuna mülüškanziba Salmen, Suojärven da Suistamon prihodad, mugažo Kitel'an da Korpisel'gan časoun'ad.

Vodel 1917 Finl'andskoje kn'ažestvo tegihe ripmatomaks valdkundaks.

Vozil 1917—1940 — territorii oli Suomes.

Keväz'kus vodel 1940 Tal'vvoin Sojetskijan Sojuzan da Suomen keskes lopihe Moskvan kožmusen allekirjutamižel. Sen mödhe Suomi andoid Sovetskijale Sojuzale Viborgan gubernijan suremban palan, siš lugus oli Suojärv. Keväz'kus vodel 1940 Sovetskijan Sojuzan Ülembaižen Nevondišton VI sessijan pätusel anttud territorii oli jagetud muga, miše sen suvipala mülüškanzi Piterin agjaha (om tehtud Kanneljärven, Koiviston, Rautan rajonad), suremb pohjoižpala — Karjalan Avtonomižehe SSRaha.

Suojärven rajon oli tehtud 9. heinkud vodel 1940 — Karjalaiž-Suomalaižel SSRal Ülembaižen Nevondišton käsköil 9. da 27. heinkud vodel 1940, udel territorijal om tehtud seičeme administrativišt rajonad: Viborgan, Keksgol'mskan, Kurkijogen, Pitkärantan, Sortavalan, Suojärven da jaskinan rajonad.

Sovetsko-suomalaižen voinan aigan (1941—1944) rajonan territorii oli okkupacijas.

Vodel 1957 Suojärven rajon oli surenzoittud, sikš ku sinna oli ližatud Karjalan ASSSRan heittud Petrovskijan rajonan pala, sen territorii oli jagetud Karjalan ASSRan Suojärven rajonan da Kondopogan rajonan keskes.

Karjalan ASSRan Ülembaižen Nevondišton käsköl 11. kül'mkud vodel 1964 Änižröunaspäi oli sirttud Veškell'skan sel'sovet Suojärven rajonaha.

Karjalan ASSRan Ülembaižen Nevondišton käsköl 25. uhokud vodel 1982 Suojärven rajonaha oli sirttud Gumarinskan sel'sovet Medvežjegorskan rajonaspäi.

28. sügüz'kud vodel 2017 oli vahvištadud rajonan flag da gerb[7].

Eläjad

Eläjiden lugumär
1989[8]19962002[9]2009[10]2010[11]2011
26 91325 70024 02821 29218 81418 736
2012[12]2013[13]2014[14]2015[15]2016[16]2017[17]
18 22017 80117 41316 94416 59416 273
2018[18]2019[19]2020[20]2021[21]
15 86715 39915 05713 078
5000
10 000
15 000
20 000
25 000
30 000
1989
2011
2016
2021

Pen' sündundan lugumär da sur' kolendan lugumär pagižeba rajonan eläjiden vähenzoituses.

Venäman ekonomikan kehitoitusen endustusen mödhe eläjiden lugumär linneb[22]:

  • 2024 — 14,3 tuh. rist.
  • 2035 — 11,07 tuh. rist.
Urbanizacii

Lidnan eläjid (Suojärv-lidn) om 54.98 % rajonan kaikiš eläjišpäi.

Municipaline jagamine

Suojärven rajon (Suojärven rajon)
Точка
Porosozero
Точка
Naistenjärv
Точка
Loimola
Точка
Veškelica
Suojärven rajonan municipaline jagamine vozil 2004—2022

Rajonas om Suojärven municipaline ümbruz[23].

Aigemba vozil 2004—2022, konz oli Suojärven municipaline rajon, sinna mülüi 5 municipališt eländtahod alahaižel pordhaižel, siš lugus 1 lidnalaine küläkund da 4 küläkundad[6][24][25].

Municipaline
eländtaho
Administrativine
keskuz
Eländ
tahoiden
lugumär
Eläjad
(rist.)
Pind
(km²)
1Suojärven lidnalaine küläkundSuojärv-lidn17190[3]1181,00
2Veškelican küläkundVeškelica-külä5357[3]646,18
3Loimolan küläkundLoimola-pos'olk111526[3]4593,08
4Naistenjärven küläkundNaistenjärv-pos'olk61906[3]2358,00
5Porosozeran küläkundPorosozero-pos'olk42099[3]4935,46

27. semendkud vodel 2022 municipaline rajon da kaik mülütadud sihe lidnad da küläd oli heittud da vajehtadud Suojärven municipaližeks ümbruseks[23].

Eländtahod

Suojärven rajonas om 27 eländtahod, siš lugus üks' lidn da 26 küläd[26][24].

Ekonomik

Rajonan ekonomikan pohj om mecan da puntegeližudes. Vodelpäi 2003 rajonas aktivižesti kehitoitase man tarbhaižiden kaivatesiden saskelmine da tehtas ščeben'.

Mectegeližuden päpredprijatijad oma: ZAO "Zapkarelles", ZAO "porosozero", Suojärven "Kondopoga" kartontegendceh.

Mägitegeližuden päpredprijatijad oma: ООО "Karelprirodresurs", ООО "Karelinvest", ООО "Finans B'uro", ООО "Suojärven karjer", ООО "Gabbro pl'us".

Manradoid tegeb 6 fermeroiden tanhad, mugažo iče ristitud, kudambid rajonas om enamba 2 tuhad. Rajonasradab koume forel'tanhad: ООО "Jänisjärv", ООО "Forel' Suojärv", ООО "RR Sujärv".

Ajamed

Rajon om sidotud raudtel da avtotel Sortavalanke ehtbokas, Petroskoi-lidnanke päivnouzmanpoles, Kostamukšanke pohjoižes, rajonan südäinted oma kaik gruntovijad.

Suojärven rajonan 92 % eländtahod om sidotud rajonkeskusenke avtobusoiden abul, miččed ajaba regul'arižesti. Rahvaz voib ajada mugoižen maršrutan mödhe: Petroskoi — Suojärv, Petroskoi — Porosozero, Petroskoi — Suojärv — Sortavala.

Rajonlehtez

"Leninan put'" lehtesen ezmäine nomer (toimitai А. N. Anufrijev) läksi eloho redukus vodel 1940. Vilukuspäi vodelpäi 1992 lähteb eloho "Suojärven vestnik" nimenke[28].

Melentartuisijad

Rajonas om kaitud enamba 130 istorii-kul'turan jäl'gestusen muštpachad[29].

Rajonas om tehtud "Tolvojärv" landšaftan zakaznik üleižel pindal 42 000 ga kaiken londuzkompleksan kaičemižen, udessündutamižen da tegemižen täht. Rajonan röunas pästtas eloho projekt "Koitajogi" rahvahaližen puišton tegemižen mödhe.

Läz Porosozero-külad Suna-jogen Valazma-koskenno kaičihe Valazman čugunsulatuzzavodan jändused.

Rajonas om kaitud küläd tardicionaližiden karjalaižiden pertidenke. Niiden luguhu mülüb Veškelica-külä, mitte seižub seičemen penen järven randoil. Mäthudel külän keskuses seižub Gergijevskan časoun' (XVII voz'sada), miččel om Venäman znamoičendan arhiterturan muštpachan status. Külä om istorik-kul'turan territorijan "öbokan livvikoiden" keskuz.

Kollasjärven korktudel läz Loimolan pos'olkad da stancijad, kus sovetsko-suomalaižen voinan aigan mäniba sured bojad, kaitihe varjoičendtehmusiden palad: tranšejad, okopad, nadolbad, dotad, zeml'ankad, blindažad. Oma sovetskijoiden, suomalaižiden da nemcoiden soldatoiden vel'l'kaumad, om pandud mužtznamad. Nügüdläižel aigal läz Kollasjärved om tehtud voin-memorialine "Kollasjärv"-kompleks, pidetas teatraližed vointegod, kuna ühtneba voin-istoriližed sebrad.

Rajonan arvostadud eläjad

"Suojärven rajonan arvostadud eläi"-arvnimen saiba:

Voz', konz oli anttud arvnimi Familii, nimi, tatan nimi
1996 Muhin Viktor Mihailovič
2000 Sabetov Nurhamat Sabetovič
2005 Vasiljev P'otr Jegorovič
2005 Borisova Irina Borisovna
2006 Ugr'umov Aleksandr Jakovlevič
2006 Gavril'čuk Mihail Ivanovič
2010 Ivancev Aleksandr F'odorovič
2010 Smirnov Jurii Iosifovič
Patarušin Igor' Nikolajevič
Vološin Jurii Петрович
2014 Petrova Zoja Nikolajevna
Laškov Viktor Jefimovič
2019 Fed'kova Ol'ga Vladimirovna

Homaičendad

  1. Администрация Суоярвского района. Дата обращения: 12 uhokud 2014. Архивировано из оригинала 27 uhokud 2014 года.
  2. Суоярвский муниципальный район. Дата обращения: 4 kezakud 2018. Архивировано из оригинала 14 kezakud 2018 года.
  3. 1 2 3 4 5 6 7 Таблица 5. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, муниципальных округов, городских и сельских поселений, городских населенных пунктов, сельских населенных пунктов с населением 3000 человек и более. Итоги Всероссийской переписи населения 2020 года. На 1 октября 2021 года. Том 1. Численность и размещения населения (XLSX). Дата обращения: 28 elokud 2025. Архивировано 1 sügüz'kud 2022 года.
  4. Конституция Республики Карелия. docs.cntd.ru. Дата обращения: 29 kül'mkud 2020.
  5. Закон Республики Карелия от 29 апреля 2005 года N 871-ЗРК «Об административно-территориальном устройстве Республики Карелия». docs.cntd.ru. Дата обращения: 29 kül'mkud 2020.
  6. 1 2 Закон Республики Карелия от 1 декабря 2004 года N 825-ЗРК «О муниципальных районах в Республике Карелия». docs.cntd.ru. Дата обращения: 29 kül'mkud 2020.
  7. У Суоярвского района появились свой флаг и герб. ptzgovorit.ru. Дата обращения: 29 kül'mkud 2020.
  8. Всесоюзная перепись населения 1989 года. Численность населения СССР, РСФСР и ее территориальных единиц по полу.
  9. Всероссийская перепись населения 2002 года. Том. 1, таблица 4. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, районов, городских поселений, сельских населённых пунктов - райцентров и сельских населённых пунктов с населением 3 тысячи и более.
  10. Численность постоянного населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2009 года.
  11. Перепись населения 2010. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, городских и сельских поселений.
  12. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям. Таблица 35. Оценка численности постоянного населения на 1 января 2012 года.
  13. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2013 года.
  14. Таблица 33. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2014 года.
  15. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2015 года.
  16. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2016 года.
  17. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2017 года.
  18. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2018 года.
  19. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2019 года.
  20. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2020 года.
  21. Таблица 5. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, муниципальных округов, городских и сельских поселений, городских населенных пунктов, сельских населенных пунктов с населением 3000 человек и более.
  22. Стратегия пространственного развития Российской Федерации на период до 2025 года (проект). www.spsss.ru. Дата обращения: 29 kül'mkud 2020.
  23. 1 2 Закон Республики Карелия от 27.05.2022 № 2710-ЗРК "О преобразовании всех поселений, входящих в состав муниципального образования "Суоярвский район", путем их объединения и наделении вновь образованного муниципального образования статусом муниципального округа"
  24. 1 2 Закон Республики Карелия от 1 ноября 2004 года № 813-ЗРК «О городских, сельских поселениях в Республике Карелия». docs.cntd.ru. Дата обращения: 29 kül'mkud 2020.
  25. Карелия N 42 (21 апреля 2005): Документы: ЗАКОН РЕСПУБЛИКИ КАРЕЛИЯ О внесении изменения в Закон Республики Карелия «О городских, сельских поселениях в Республике Карелия». Дата обращения: 1 sulakud 2010. Архивировано из оригинала 3 tal'vkud 2013 года.
  26. Республика Карелия. Административно-территориальное устройство. Справочник. Петрозаводск, 2015. old.gov.karelia.ru. Дата обращения: 29 kül'mkud 2020.
  27. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 Численность населения в разрезе сельских населённых пунктов Республики Карелия по состоянию на 1 января 2013 года. Дата обращения: 3 uhokud 2026.
  28. Карелия: энциклопедия: в 3 т. / гл. ред. А. Ф. Титов. Т. 3: Р — Я. — Петрозаводск: ИД «ПетроПресс», 2011. С. 8 — 384 с.: ил., карт. ISBN 978-5-8430-0127-8 (т. 3)
  29. Объекты культурного наследия на территории Суоярвского района. monuments.karelia.ru. Дата обращения: 29 kül'mkud 2020.

Literatur

  • Шейнблат Г. Ш. Суоярви. — Петрозаводск, 1978
  • Республика Карелия: Информ. справ. пособие / Ред. Е. Г. Немкович, А. С. Кармазин. — Петрозаводск, 1999
  • Карелия: энциклопедия: в 3 т. / гл. ред. А. Ф. Титов. Т. 3: Р — Я. — Петрозаводск: ИД «ПетроПресс», 2011. — 384 с.: ил., карт. — С. 152—154 ISBN 978-5-8430-0127-8 (т. 3)

Tarkendused