Änižröun
| rajon / municipaline rajon | |||||
| Änižröun | |||||
| | |||||
|
|||||
| 61°46′51″ с. ш. 34°23′11″ в. д.GЯO | |||||
| Valdkund |
|
||||
| Mülüb | Karjalaha | ||||
| Ühtenzoitab | 13 сельских поселений | ||||
| Päkeskuz | Petroskoi-lidn | ||||
| Rajonan pämez' | Vadim Aleksandrovič Suharev[1] | ||||
| Rajonan administracijan pämez' | Grigorii Nikolajevič Šemet | ||||
| Istorii i geografii | |||||
| Tegendan päiv | 29. elokud vodel 1927 | ||||
| Pind |
4474,91[2] км²
|
||||
| Aigvö | MSK (UTC+3) | ||||
| Eläjad | |||||
| Eläjad |
↗22 351[3] чел. (2021)
|
||||
| Tiheduz' | 4,99 mest/km² (8 sija) | ||||
| Rahvahad | venälaižed, karjalaižed, vepsläižed, suomalaižed | ||||
| Официальный язык | Venän kel' | ||||
| Lugun identifikatorad | |||||
| Telefonan kod | 8142 | ||||
| Počtan indeksad | 186500 | ||||
|
|
|||||
| Oficialine sait | |||||
|
|
|||||
Änižröun — ven.: Прионе́жский райо́н, administrativiž-territorialine eländsija (rajon) da municipaline eländtaho (municipaline rajon), mitte mülüb Venäman Karjalaha.
Rajonan administracii om Petroskoi-lidnas, ei mülü rajonaha.
Änižröun om Edahaine Pohjoižrajon.
Geografii
Änižröun om Karjalan longibokas.
Territorii om röunatud Änižel da Petroskoi-lidnan päivnouzmanpolel da homendezbokas, pohjoižes da öbokas — Karjalan Kondopogan rajonal da Medvežjegorskan rajonal, päivlaskmanpolel — Karjalan Präžan rajonal, päivnouzmanpolel — Pudožan rajonal, suves — Piterin agjan Podporožjen rajonal.
Territorijan üleine pind 4475 km².
Il'mišt
Il'mišt om pehmed, ven kontinentaline. Vilukun keskmäine temperatur om −10.0 °C, heinkus +16.0 °C.
Istorii
Vodhesai 1927 oli Petroskoin ujezd, kuna mülüi Petroskoi-lidn. Vodhesai 1920 mülüi Oloncan gubernijaha. Kezakus vodel 1920 oli tehtud Karjalan radkommun, kuna mülüškanzi Petroskoin ujezdan suremb pala — Petroskoi-lidn da 10 volostid. Heinkus vodel 1923 kommuna oli udes nimitadud Avtonomižeks Karjalan SSRaks. Vodel 1926 Petroskoin ujezdan jagamine vajehtihe: Petroskoi-lidn da 9 volostid.
Heinkus vodel 1297 Avtonomižen Karjalan SSRan keskmäine valičendkomissii vahvišti AKSSRan uden jagamižen planad — 55 volostin sijas tegihe 26 rajonad. 29. elokud vodel 1927 VCIKan prezidium pästi käskön, da 1. redukuspäi vodelpäi 1927 AKSSRan territorijal kaik ujezdad oli heittud, niiden sijas oli tehtud 26 rajonad.[4] Üks' udeks tehtud rajonaspäi oli Änižröun keskusenke Petroskoi-lidnas — mülüi Ladvan da Änižröunan volostid kogonalaz da Šujan volost' ilman Sunskijad sel'sovetad.
20. sulakud vodel 1930 Änižröunan sijas oli tehtud Petroskoin rajon. No tal'vkus vodel 1933 möst oli tehtud Änižröun. Petroskoin lidnan da rajonan komitet ohjanzi Petroskoi-lidnan da Petroskoin rajonan partijan radod vodhesai 1935. Vodel 1935 Änižröunan küläkomitet oli erigoittud partijale.
Konz vodel 1940 vldkund vajehtihe Karjalaiž-suomalaižeks SSRaks, rajon jäi enččiš röunoiš. Sovetsko-suomalaižen voinan vozil 1941—1944 rajonan territorii oli okkupuruitud. Se oli pästtud vihanikoišpäi sovetskijoil voiskil kezal vodel 1944 Svirsko-Petroskoin operacijan aigan. Sulakuspäi vodelpäi 1946 rajonan administracii oli Ladva-küläs, mitte tegohe rajonkeskuseks.
Vodel 1956 Änižröunaha oli ližatud völ Šoutjärven rajon.
Vodel 1959 Änižröunaspäi Petroskoin Deputatoiden lidnan nevondištoho om anttud Jalguban sel'sovetaha da Derev'annojen sel'sovetaha (Užesel'g-külä, Kirovskan raudten Onežskii razjezd-stancii).
Voden 1963 augotižeks Karjalan ASSRan oli 13 administrativišt rajonad. Vilukus vodel 1963 mäni reorganizacii — oli tehtud 10 surembad rajonad: 6 tegeližuden da 4 külän rajonad.[5] 1. uhokuspäi vodelpäi 1963 nimi vajehtihe Änižröunan külärajonaks, a administratuvune ohjanduz oli sirttud Petroskoihe. Petroskoin lidnan nevondištospäi om anttud Änižröunan külärajonaha Šuja-pos'olk da Vidanoiden da Jalguban (udeks nimitadud Zaozerjen) sel'sovetad.
Kahtes vodes päliči vodel 1965 oli pörttud enzne Änižröun-nimi.
20. sulakud vodel 1994 oli erigoittud rajonaspäi Vepsän rahvahaline volost', se oli tehtud enččen Šoutjärven rajonan röunoiš.
Municipaližen reforman aigan 1. vilukuspäi se sai municipaližen rajonan statusan; Vepsän rahvahaline volost' mülüškanzi rajonaha koumen küläkundanke: Šokšun, Šoutjärven da Kaleigen vepsläižed küläkundad[6].
Administrativine keskuz
- 2. sulakuspäi vodelpüi 1946 - 1. uhokuhusai vodhesai 1963 — Ladva-pos'olk[7].
- 1. tal'vkuspäi vodelpäi 2004 - 15. sulakuhusai vodhesai 2005 — Vilga-derüun[6].
- toitil aigkeskustoil da nügüd'[6] — Petroskoi-lidn.
Eläjad
| 2002[8] | 2006 | 2009[9] | 2010[10] | 2011 | 2012[11] |
|---|---|---|---|---|---|
| 18 597 | ↗23 100 | →23 100 | ↘21 502 | ↘21 501 | ↗21 658 |
| 2013[12] | 2014[13] | 2015[14] | 2016[15] | 2017[16] | 2018[17] |
| ↘21 527 | ↘21 496 | ↗21 615 | ↗21 829 | ↗21 958 | ↗22 093 |
| 2019[18] | 2020[19] | 2021[20] | |||
| ↗22 259 | ↘22 202 | ↗22 351 |
(homaituz:Petroskoi ei mülü Änižröunaha)
Venäman Ekonomikan kehitoitusen endustusen mödhe eläjiden lugumär linneb[21]:
- 2024 — 23,37 tuh. rist.
- 2035 — 25,5 tuh. rist.
- Rahvahad
Rahvahan kirjutamižen voden 2020 mödhe eliba mugoižed rahvahad (rahvahad vähemba 0,1 % da toižed, kacu "Toižed"-rives)[22]:
| Rahvaz | Lugumär, rist. | Pala |
|---|---|---|
| Venälaižed | 19 044 | 85,20 % |
| Vepsläižed | 801 | 3,58 % |
| Karjalaižed | 429 | 1,92 % |
| Belorusad | 305 | 1,36 % |
| Ukraincad | 273 | 1,22 % |
| Suomalaižed | 191 | 0,85 % |
| Armenialaižed | 170 | 0,76 % |
| Čiganad | 62 | 0,28 % |
| Tatarad | 38 | 0,17 % |
| Tadžikad | 35 | 0,16 % |
| Azerbaidžancad | 28 | 0,13 % |
| Pol'akad | 25 | 0,11 % |
| Toižed[23] | 950 | 4,26 % |
| Ühtes | 22 351 | 100,00 % |
Municipaline jagamine
Änižröunas oma küläkundad, kus oma mugoižed eländtahod[6][24]:
| № | Municipaline eländsija | Administrativine keskuz | Eländ tahoiden lugumär | Eläjad (rist.) | Pind (km²) |
|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Garnizonan küläkund | Čalna-1 - pos'olk | 2 | ↘1142[3] | 52,00[2] |
| 2 | Derev'ankan küläkund | Derev'anka-pos'olk | 2 | ↗1818[3] | 356,48[2] |
| 3 | Derev'annojen küläkund | Därvenoja-külä | 5 | ↗2061[3] | 437,14[2] |
| 4 | Zaozerjen küläkund | Zaozerje-külä | 5 | ↗2499[3] | 293,70[2] |
| 5 | Ladva-Vetkan küläkund | Ladva-Vetka-pos'olk | 3 | ↗900[3] | 698,50[2] |
| 6 | Ladvan küläkund | Ladv-pos'olk | 2 | ↗2031[3] | 390,67[2] |
| 7 | Meliorativnijan küläkund | Meliorativnii-pos'olk | 1 | ↗2245[3] | 47,44[2] |
| 8 | Novovilgan küläkund | Novaja Vilga-pos'olk | 6 | ↘3023[3] | 864,55[2] |
| 9 | Pajan küläkund | Pai-pos'olk | 2 | ↗535[3] | 307,41[2] |
| 10 | Kaleigen vepsläine küläkund | Kaleig-külä | 3 | ↗569[3] | 188,98[2] |
| 11 | Šoutjärven vepsläine küläkund | Šoutjärv-külä | 6 | ↗1054[3] | 313,14[2] |
| 12 | Šokšun vepsläine küläkund | Kvarcitnii-pos'olk | 3 | ↗939[3] | 289,50[2] |
| 13 | Šujan küläkund | Šuja-pos'olk | 10 | ↘3535[3] | 235,40[2] |
Eländtahod
Änižröunas 51 eländtahod (siš lugus 4 eländtahod pos'olkas)[25][24].
| Rajonan eländtahoiden lugetiž | ||||
|---|---|---|---|---|
| № | Eländtaho | Tip | Eläjad | Municipaline eländsija |
| 1 | Ber'ozovije mosti | külä | →4[26] | Zaozerjen küläkund |
| 2 | Besovec[27] | külä | Šujan küläkund | |
| 3 | Verhovje[27] | külä | Šujan küläkund | |
| 4 | Vehkoi | külä | ↘77[26] | Šoutjärven vepsläine küläkund |
| 5 | Vilga | külä | ↗1063[26] | Novovilgan küläkund |
| 6 | Mägi | külä | →4[26] | Šoutjärven vepsläine küläkund |
| 7 | Derev'anka | pos'olk | ↘1616[26] | Derev'ankan küläkund |
| 8 | Derev'annoje | külä | ↗1266[26] | Derev'ankan küläkund |
| 9 | Toižeg | külä | ↘89[26] | Kaleigen vepsläine küläkund |
| 10 | Mecantaga | külä | ↘3[26] | Šoutjärven vepsläine küläkund |
| 11 | Zaozerje | külä | ↘1308[26] | Zaozerjen küläkund |
| 12 | Išan' | külä | ↘0[26] | Šoutjürven vepsläine küläkund |
| 13 | Karjalaine Külä | pos'olk | ↗14[26] | Šujan küläkund |
| 14 | Kaskez | külä | ↘32[26] | Kaleigen vepsläine küläkund |
| 15 | Kvarcitnii | pos'olk | ↗14[26] | Šokšun vepsläine küläkund |
| 16 | Kosalma | külä | ↗54[26] | Šujan küläkund |
| 17 | Ladv | pos'olk | ↘2132[26] | Ladvan küläkund |
| 18 | Ladva-Vetka | pos'olk | ↘894[26] | Ladva-Vetkan küläkund |
| 19 | Lososinnoje | külä | ↗30[26] | Novovilgan küläkund |
| 20 | Matvejan sel'g | külä | ↗8[26] | Šoutjärven vepsläine küläkund |
| 21 | Matkačad[27] | külä | Šujan küläkund | |
| 22 | Mašezero | külä | ↗17[26] | Novovilgan küläkund |
| 23 | Meliorativnii | pos'olk | ↗2245[3] | Meliorativnijan küläkund |
| 24 | Namojevo | külä | →3[26] | Šujan küläkund |
| 25 | Novaja Vilga | pos'olk | ↗1765[26] | Novovilgan küläkund |
| 26 | Novoje Lososinoje | pos'olk | ↘1[26] | Novovilgan küläkund |
| 27 | Nirkad | stancii | →1[26] | Ladva-Vetkan küläkund |
| 28 | Orzega | stancii | ↗69[26] | Derev'ankan küläkund |
| 29 | Pai | pos'olk | ↘453[26] | Pajan küläkund |
| 30 | Pedaisel'g | külä | ↗151[26] | Derev'ankan küläkund |
| 31 | Polovina | külä | ↗66[26] | Novovilgan küläkund |
| 32 | Porožek | külä | ↘1[26] | Garnizonan küläkund |
| 33 | Puhta | pos'olk | ↘103[26] | Ladvan küläkund |
| 34 | Päžijevan Sel'g | pos'olk | ↘43[26] | Derev'ankan küläkund |
| 35 | Revsel'g | külä | →5[26] | Pajan küläkund |
| 36 | Kaleig | külä | ↘427[26] | Kaleigen vepsläine küläkund |
| 37 | Suisar' | külä | ↘41[26] | Zaozerjen küläkund |
| 38 | Suisar' na ostrove | külä | →0[26] | Zaozerjen küläkund |
| 39 | Taržepol' | külä | ↘51[26] | Ladva-Vetkan küläkund |
| 40 | Užesel'g | külä | ↗287[26] | Derev'ankan küläkund |
| 41 | Ustje | pos'olk | →0[26] | Šokšun vepsläine küläkund |
| 42 | Uja | pos'olk | ↗22[26] | Derev'ankan küläkund |
| 43 | Carevičad | külä | ↗8[26] | Šujan küläkund |
| 44 | Čalna-1 | pos'olk | ↘1814[26] | Garnizonan küläkund |
| 45 | Šoutjärv | külä | ↘857[26] | Šoutjärven vepsläine küläkund |
| 46 | Šokš | külä | ↗168[26] | Šokšun vepsläine küläkund |
| 47 | Šuiskaja[27] | stancii | Šujan küläkund | |
| 48 | Šuiskaja Čupa | külä | ↘3[26] | Šujan küläkund |
| 49 | Šuja | pos'olk | ↗3290[26] | Šujan küläkund |
| 50 | Jalguba | külä | ↘108[26] | Zaozerjen küläkund |
| 51 | D'äšarv | külä | ↘0[26] | Šokšun vepsläine küläkund |
Ekonomik
Manradod — suriden kodiživatoiden da sigoiden pidänd maidon da lihan samižen täht, söndandan tegemine, ovoščiden kazvatamine, kartofel'an kazvatamine[28].
Mecan tegeližuz' — pun varha panemine da pun tegemine[29].
Mägen tegeližuz' — kiven, kvarcitan saskelmine (ОАО «Karelnerud», ЗАО «Änižröunan gabbro-diabaz»)[30].
Turizm — turistižed lebupertid Ujas, Kosalmas, Lososinnijas, Algubas da toižed.[31][32].
Ajamed
Rajonan kal't mäneb federaline "Kola"-avtodorog, valdkundaližen znamoičendan avtodorogad da Okt'abr'skan raudten Petroskoin erišton koume raudten linijad.
- Sini-vouvaz dorog, turistine matk
Ajanddorogoiden üleine pind (raudted da avtodorogad kovan katusenke) läz 650 km.
Lidnalaižed da lidnoiden keskes avtobusad lähteba Petroskoišpäi (regul'arižed reisad Šuiskaja-stancijale, Besovec-garnizonaha, Vilga-küläha, Derev'anka-pos'lkaha, Mašezero-, Šapšezero-, Šoutjärv-, Kvarcitnii-, Ladva-Vetka-, Toižeg-külihe).
Okt'abr'skan raudten Piter - Murmansk linii. Sured raudten stancijad — Šuiskaja, Derev'anka, Ladv, Pai.
Simvolik
Valdkundanznam
Änižröunan valdkundanznam[33][34] (om vahvištadud Änižröunan rajonnevondišton sessijal 24. semendkud vodel 2001) om vihandas ščitas keskuses, päiväižen tagakuval kuldaižen pol'ümbrusen kuval — seužutai los', miččen must pä om letud ülähäks. Oiktas polespäi päiväižennoks ližadase stilizoittud kuz', mitte seižub mägipäs, huras polespäi — keramine pada, kuspäi ozutase tähk, se kärautab päiväižen röunad. Valdkundanznaman kaik elementad oma kuldaižed. Ščit om kärautud rahvahaližel vihandal ornamental kaidetud alahaks kuldaižil röunoil. ščitan päs om kaks' stilizoitud vihandad oksad da ülähän kahesalopuine kuldaine tähthaine. Ščitan alahaižes nelländeses om koume sini-vouvhad stilizoitud aldad. Keskmäižel aldal "Änižröun"-deviz om tehtud kuldal.
Melentartuisijad
Rajonas kaičihe enamba 100 istorijan-kul'turan jäl'gestusen muštpachad, siš lugus 34 endevanhoiden ristituiden seižutimed.[35].
Vodel 2023 Sampo-mägel oli avaitud ühtennimine "Sampo-mägi"-etnopark, a vodel 2025 Pin'gubas avaitihe "Vario-lämoimägi"-etnopark Jalgora-mägel[36][37].
Lehtišt
"Prionežje"-rajonlehtez. Lähteb eloho kezakuspäi vodelpäi 1935.
Melentartuižed toziazjad
Änižröunas fol'klorist Aleksandr Gil'ferding kirjuti venälaižid tozistarinoid, miččed mülüba "Änižröunan tozistarinad (Pohjoiž-Venäma)"[38][39]
Vodel 2012 om avaitud kävutajiden täht Jalgora mägisuksiden kurort da aktivižen lebaidusen keskuz Änižröunan Pin'guba-tahos Karjalas.
Tetabad sündujad da eläjad
- Anna Lisicina (1922—1942) — Sovetskijan Sojuzan Geroi, sündui Ozrei-der'uunas.
- Mihail Perhin (1860—1903) — juvelir, "Faberže"-firman mastar'.
Rajonas radoiba Socialistižen Radon Gerojad — Ivan Zadesenec, Nina Mäkäräinen, Jurii Ostaškov.
Literatur
- Мальц Ю. М. Прионежье. — Петрозаводск: «Карелия», 1981. — 190 с.
- Республика Карелия: Информ. справ. пособие / Ред. Е. Г. Немкович, А. С. Кармазин. — Петрозаводск, 1999.
- Карелия: энциклопедия: в 3 т. / гл. ред. А. Ф. Титов. Т. 2: К — П.. — Петрозаводск: ИД «ПетроПресс», 2009. — С. 427—428. — 464 с. — ISBN 978-5-8430-0125-4.
Tarkendused
- Прионежье — официальный сайт Прионежского муниципального района Республики Карелия
- Прионежье. Устав муниципального образования Прионежского муниципального района Республики Карелия
- «О муниципальных районах в Республике Карелия» Закон Республики Карелия от 01.12.2004 № 825-ЗРК. Дата обращения: 27 sügüz'kud 2011. Архивировано из оригинала 4 keväz'kud 2016 года.
- «О городских, сельских поселениях в Республике Карелия» Закон Республики Карелия от 01.11.2004 № 813-ЗРК. Дата обращения: 27 sügüz'kud 2011. Архивировано из оригинала 4 keväz'kud 2016 года.
- Прионежский район. Общая информация
- Церкви Прионежского района
Homaičendad
- ↑ Администрация Прионежского района. Дата обращения: 4 kezakud 2018. Архивировано из оригинала 17 kezakud 2018 года.
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 Республика Карелия. Общая площадь земель муниципального образования. Дата обращения: 2 keväz'kud 2020. Архивировано 28 sulakud 2021 года.
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 Таблица 5. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, муниципальных округов, городских и сельских поселений, городских населенных пунктов, сельских населенных пунктов с населением 3000 человек и более. Итоги Всероссийской переписи населения 2020 года. На 1 октября 2021 года. Том 1. Численность и размещения населения (XLSX). Дата обращения: 28 elokud 2025. Архивировано 1 sügüz'kud 2022 года.
- ↑ «О районировании Автономной Карельской Советской Социалистической Республики»29 августа 1927 г.
- ↑ Указ об административном делении промышленных и сельских районов Карельской АССР. Президиум Верховного Совета Карельской АССР. 8 января 1963 года.
- ↑ 1 2 3 4 Закон Республики Карелия от 1 декабря 2004 года N 825-ЗРК «О муниципальных районах в Республике Карелия». Дата обращения: 20 sügüz'kud 2016. Архивировано 27 keväz'kud 2017 года.
- ↑ Указ Президиума Вреховного Совета Карело-Финской ССР о переносе административного центра района в село Ладва; указ Президиума Верховного Совета РСФСР от 1 февраля 1963 года об образовании промышленных и сельских районов Карельской АССР
- ↑ Всероссийская перепись населения 2002 года. Том. 1, таблица 4. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, районов, городских поселений, сельских населённых пунктов - райцентров и сельских населённых пунктов с населением 3 тысячи и более.
- ↑ Численность постоянного населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2009 года.
- ↑ Перепись населения 2010. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, городских и сельских поселений.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям. Таблица 35. Оценка численности постоянного населения на 1 января 2012 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2013 года.
- ↑ Таблица 33. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2014 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2015 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2016 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2017 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2018 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2019 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2020 года.
- ↑ Таблица 5. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, муниципальных округов, городских и сельских поселений, городских населенных пунктов, сельских населенных пунктов с населением 3000 человек и более.
- ↑ Стратегия пространственного развития Российской Федерации на период до 2025 года (проект). Дата обращения: 3 heinkud 2019. Архивировано 18 tal'vkud 2018 года.
- ↑ Итоги Всероссийской переписи населения 2020 года. Том 5. Национальный состав и владение языками. Таблица 1. Национальный состав населения
- ↑ Аварцы (5), Арабы (1), Балкарцы (1), Башкиры (2), Болгары (3), Буряты (2), Гагаузы (1), Греки (6), Грузины (21), Даргинцы (15), Евреи (7), Ингуши (3), Казахи (3), Киргизы (3), Коми (5), Корейцы (1), Кумыки (6), Латыши (1), Лезгины (14), Литовцы (11), Марийцы (1), Молдаване (22), Мордва (3), Немцы (13), Осетины (2), Рутульцы (1), Табасараны (3), Тувинцы (1), Турки (7), Туркмены (6), Узбеки (12), Финны-ингерманландцы (8), Ханты (2), Чуваши (13), Эстонцы (5), Якуты (1), Указавшие другие ответы о национальной принадлежности (228), Нет национальной принадлежности (36), Лица, в переписных листах которых национальная принадлежность не указана (483)
- ↑ 1 2 Закон Республики Карелия от 1 ноября 2004 года № 813-ЗРК «О городских, сельских поселениях в Республике Карелия». Дата обращения: 2 keväz'kud 2020. Архивировано 22 uhokud 2020 года.
- ↑ Республика Карелия. Административно-территориальное устройство. Справочник. Петрозаводск, 2015. Дата обращения: 2 keväz'kud 2020. Архивировано 6 uhokud 2020 года.
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 Численность населения в разрезе сельских населённых пунктов Республики Карелия по состоянию на 1 января 2013 года. Дата обращения: 3 uhokud 2026.
- ↑ 1 2 3 4 В составе п. Шуя
- ↑ Прионежье. Агропромышленный сектор. Дата обращения: 27 sügüz'kud 2011. Архивировано из оригинала 15 redukud 2011 года.
- ↑ Прионежье. Лесная промышленность. Дата обращения: 27 sügüz'kud 2011. Архивировано из оригинала 15 redukud 2011 года.
- ↑ Прионежье. Горная промышленность. Дата обращения: 27 sügüz'kud 2011. Архивировано из оригинала 15 redukud 2011 года.
- ↑ Прионежье. Информация о развитии туризма. Дата обращения: 27 sügüz'kud 2011. Архивировано из оригинала 15 redukud 2011 года.
- ↑ citruskarelia.ru — Прионежский район (справка). Дата обращения: 27 sügüz'kud 2011. Архивировано из оригинала 2 semendkud 2013 года.
- ↑ Прионежье. Устав муниципального образования Прионежского муниципального района Республики Карелия. Дата обращения: 27 sügüz'kud 2011. Архивировано из оригинала 15 redukud 2011 года.
- ↑ Прионежье. Справка о районе. Дата обращения: 27 sügüz'kud 2011. Архивировано из оригинала 5 heinkud 2010 года.
- ↑ Объекты культурного наследия на территории Прионежского района. Дата обращения: 11 uhokud 2014. Архивировано 3 tal'vkud 2013 года.
- ↑ Благодаря президентскому нацпроекту «Туризм и индустрия гостеприимства» создана новая точка притяжения – этно-парк «Гора Сампо». gov.karelia.ru. Дата обращения: 27 redukud 2025.
- ↑ В Карелии открылся уникальный этнопарк «Вулкан Варио». stolicaonego.ru (15 heinkud 2025). Дата обращения: 27 sügüz'kud 2025. Архивировано 8 elokud 2025 года.
- ↑ Александр Гильфердинг. Собиратель Олонецких былин | Газета «Кижи» | Музей-заповедник «Кижи». kizhi.karelia.ru. Дата обращения: 17 semendkud 2019. Архивировано 23 kül'mkud 2015 года.
- ↑ Гильфердинг А.Ф. (составитель - Аркадий Баландин). Онежские былины. — Русский Север. — Архангельск: Северо-Западное книжное издательство, 1983.