Pitkäranta
| Lidn | |||||
| Pitkäranta | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| karj.: Pitkyrandu | |||||
| | |||||
|
|||||
| 61°34′ с. ш. 31°29′ в. д.GЯO | |||||
| Valdkund |
|
||||
| Venäman subjekt | Karjalan Valdkund | ||||
| Rajon | Pitkärantan rajon | ||||
| Lidnalaine küläkund | Pitkärantan lidnalaine küläkund | ||||
| Istorii da geografii | |||||
| Om pandud | XV voz'sada | ||||
| Ezmäine johtutez | 1499 | ||||
| Lidn | 1940 | ||||
| Eläjad | |||||
| Eläjad |
|
||||
| Rahvahad | venälaižed, karjalaižed, suomalaižed | ||||
| Katoikonim | pitkärantcad, pitkärantec | ||||
| Lugu-identifikatorad | |||||
| Telefonan kod | +7 81433 | ||||
| Počtan indeks | 186810 | ||||
| Kod ОКАТО | 86233501 | ||||
| Kod ОКТМО | 86533000001 | ||||
| Nomer Geografižiden nimiden valdkundaližes lugetišes | 0010613 | ||||
|
Pitkäranta |
|||||
Pitkäranta (ven.: Пи́ткяранта, ven. edelreform. Питкерандо, Питкерандскій заводъ, karj.: Pitkyrandu, suom.: Pitkäranta; kohtha — ven.: «Деревня на Долгом берегу») — lidn Karjalas Venämal, mitte seižub Pohjoiž-Priladožjas. Pitkärantan rajonan administrativine keskuz, mülüb Pitkärantan lidnalaižehe küläkundaha.
Etimologii
Om tetab XVIII voz'sadalpäi kut Pit'käranda-külä (karj.: ranta, randa — «берег», suom.: pitkä — «длинный») Ladogan järven päivnouzman randal; kävutadihe venälaine-ki toponiman kändmine — ven.: «Долгий Берег». Vodelpäi 1940 — Pitkäranta-lidn[2].
Istorii
Novgorodan ma
Eländtaho johtutadas ezmäižen kerdan kut Külä Pit'käl randal Ladogan järvenno[3] Novgorodan man Dmitrii Kitajevan Vodskijan pätinan voden 7008 piscovijas kirjas vodel 1499. Ezmäks külä mülüi Nikol'sko-Serdobol'skijaha pagastaha, sikš ku seižui dorogal Sures Novgorodaspäi Serdobol'-lidnaha. Novgorodan eläjiden eländtahos, kus seižub nügüdläine Pitkäranta, oli koume tanhad, kus kaiken aigan eli läz 30 mest, hö sötina Novgorodan möndtraktad.
Svecijan korolevstv (1617—1721)
Jäl'ghe Venä-Švecijan voden 1610—1617 voinad Stolbovskijan mirkožmusen mödhe vodel 1617 pagast oli anttud Svecijan korolevstvale, se mülüškanzihe Impilaksan pühäpertihe. Lidnas ühtes ortodoksižiden eläjidenke oma lüteranad.
Vozil 1632—1634 oli tehtud Keskgol'mskijan len. Se oli jagatud kahthe palaha — pohjoižehe da suvipalaha. "Külä Pit'käl randal" mülüškanzihe Keskgol'mskijan lenan pohjoižagjaha. Venä-Švecijan voinoiden aigan külä sirdihe äi vozid käzišpäi käzihe.
Venäman imperii (1721—1917)
Konz lopihe Pohjoižvoin Ništadtskijan mirkožmusen mödhe vodel 1721 kaik Vanhan Suomen da Novgorodan man territorijad mülüškanziba Venämale. XVIII voz'sadalpäi külä johtutadas venälaižiš azjbumagoiš kut külä Impilahtan pagastal, toižil sanoil vanhan švecialaižen Impilaks-külän nimen mödhe. Ottud Švecijal territorijal oli tehtud Viborgan provincii.
Imperatriican Jekaterinan I aigan (1725—1727) pagast oli hänen abunikan grafan Brukenan valdas. Vodel 1727 Impilahtan pagast tegihe kodimišton maks, vozil 1730-1764 se oli Aleksandro-Nevskijan monastirin valdas, vozil 1764—1797 oli Imperatoran Ekonomijan kollegijan valdas, a sid' oli anttud valdkundaližehe kaznaha.
Vozil 1800 Pitkerandos saskeltas kivi, raud da hobed, avaitas ven.: 'Питкерандскій заводъ'.
Vodel 1811 Viborgan gubernii oli pandud imperatoral Aleksandral I udeks tehtud Surehe Suomalaižehe kn'ažestvaha, kuna mülüškanzi Pitkerandon zavod.
Vodel 1847 oli tehtud Salmin ujezd (roč.: Salmis härad, suom.: Salmin kihlakunta), miččen keskuz oli Sal'mis-küläs.
XIX voz'sadan lopus lidn pigai kazvoi: tehtas sijad, miše čapta mecad, avaitas zavod rusttan ohran saskelmižen mödhe da st'oklzavod, mitte vodelpäi 1889 tegese ühteks päzavodoišpäi, mitte tegeb butulkoid regionas.
Suomi (1918—1940)
Vodel 1918 Pitkärantan zavodale oli anttud uz' Pitkäranta-nimi da se mülüškanzi ripmatoman Suomen man Viborgan gubernijaha.
Vodel 1932 oli avaitud raudten ajamine 43 kilometrižen raudtenoksaižen mödhe Läskelä-stancijaspäi Pitkäranta-stancijahasai, а vodel 1933 raudte sirdihe edemba — Ala-Uuksuhusai[4].
Sovetskii Sojuz
Jäl'ghe Tal'vvoinad vodel 1940 Viborgan gubernijan päivnouzmanpol' oli anttud Sovetskijale Sojuzale Moskvan mirkožmusen mödhe. Uden territorijan pohjoižpol' mülüškanzi Karjalan ASSRaha, mitte oli vajehtadud Karjalaiž-Suomalaižehe SSRaha. Heinkus vodel 1940 oli tehtud jagamine rajonoihe — siš lugus oli tehtud Pitkärantan rajon, kus administrativine keskuz oli Salmi-küläs.
Pitkäranta sai lidnan statusen 9. heinkud vodel 1940. Sovetsko-suomalaižen voinan aigan (1941—1944) suomalaižed voiskad möst otiba lidnad ičeze valdaha, no jätiba sidä elokus vodel 1944[5].
28. tal'vkud vodel 1966 Pitkärantan rajon oli udessündutadud. Nügüdläižel aigal sihe mülüb nel'l' külälašt da üks' Pitkärantan lidnalaine küläkund (lidn Juläristioja-, Uuksu- da Koirinoja-külidenke).
Simvolik
Valdkundanznam da flag om vahvištadud 15. sügüz'kud vodel 2016.
Valdkundanznam tedod:
Vihandas pöudos sinižen (sini-vauvhan) aldoližen pän al, mitte om ümbärtadud völ punotadud bumagan palaiženke, sen agjad oma hobedad, kahtišti mänijad mustad nitid — kaks' kirvhed om pandud ristati da niiden päl om vesuri (rahvahaline karjalaine kirvez-oksoiden čapai). Kaik figurad — hobedad. Ščitan päl om municipaline venc vahvištadud ozutesen mödhe.
Flagan tedod:
Flagas om oigedčogaine kangaz levedusel da pidusel 2:3, se ozutab Pitkärantan lidnalaižen küläkundan valdkundanznaman kompozicijad sinižel, vauktal, vihandal da mustal mujuil.
Il'mišt
- Vodenkeskeine il'man temperatur — 2,7 °C;
- Il'man nepsuz' — 79,3 %;
- Tullein keskmäine piguz' — 3,0 m/s.
| Sutkoiden keskmäine il'man temperatur Pitkärantas NASAn tedoiden mödhe | ||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Vil | Uho | Kev | Sul | Sem | Kez | Hei | Elo | Süg | Red | Kül' | Tal' | Voz' |
| −9,9 °C | −9,3 °C | −5,0 °C | 1,8 °C | 8,9 °C | 14,0 °C | 16,4 °C | 14,0 °C | 9,1 °C | 3,5 °C | −3,8 °C | −8,4 °C | 2,7 °C |
Eläjad
| 1959[6] | 1970[7] | 1979[8] | 1989[9] | 1996 | 1998 |
|---|---|---|---|---|---|
| 6204 | ↗10 251 | ↗13 839 | ↗14 361 | ↗14 700 | ↘14 500 |
| 2000 | 2001 | 2002[10] | 2005 | 2006 | 2007 |
| ↘14 400 | ↘14 300 | ↘13 347 | ↘13 200 | ↘13 000 | ↘12 900 |
| 2008 | 2009[11] | 2010[12] | 2011 | 2012[13] | 2013[14] |
| ↘12 800 | ↘12 616 | ↘11 429 | ↘11 400 | ↘11 245 | ↘11 089 |
| 2014[15] | 2015[16] | 2016[17] | 2017[18] | 2018[19] | 2019[20] |
| ↘10 945 | ↘10 751 | ↘10 705 | ↘10 589 | ↘10 479 | ↘10 307 |
| 2020[21] | 2021[22] | ||||
| ↘10 184 | ↘8340 |
Venäman rahvahan kirjutamižen tedoiden mödhe vodel 2020, 1. redukuks vodel 2021 eläjiden lugun mödhe lidn oli sijal 1118 [23] Venäman lidnoiden keskes[24].
- Rahvahad
Rahvahan kirjutamižen voden 2020 tedoiden mödhe eliba mugoižed rahvahad (rahvaz vähemba 0,1 % da toižed, kacu "Toižed"-rivi):
| Rahvaz | Lugumär, rist. | Pala |
|---|---|---|
| Venälaižed | 7060 | 84,65 % |
| Karjalaižed | 390 | 4,68 % |
| Belorusad | 241 | 2,89 % |
| Ukrainalaižed | 121 | 1,45 % |
| Suomalaižed | 89 | 1,07 % |
| Tatarad | 61 | 0,73 % |
| Vepsläižed | 32 | 0,38 % |
| Azerbaidžancad | 26 | 0,31 % |
| Uzbekad | 17 | 0,20 % |
| Pol'akad | 17 | 0,20 % |
| Dargincad | 13 | 0,16 % |
| Arm'anad | 11 | 0,13 % |
| Toižed[25] | 262 | 3,15 % |
| Ühtes | 8340 | 100,00 % |
Kul'tur da sport
- "Pitkärantan kodiröunan muzei V. F. Sebinan nimel" (om avaitud vodel 1969)[26].
- "Pitkäranta-lidnan kul'turpert'" om tehtud vodel 1976.
- Vodel 1967 Pitkäranta-lidnas oli tehtud Lapsiden-norišton sportškol[27], ezmäine pämez' oli P'otr Ivanovič Voronov.
- Sovetskijan Sojuzan toižel čempionatal jaugmäčvändon mödhe akoiden keskes vodel 1991 da Venäman ezmäižel čempionatal jaugmäčvändon mödhe akoiden keskes vodel 1992 ülembaižes ligas Pitkäranta-lidn oigenzi "Šturm"-joukod.
Ekonomik
Venäman valdmehišton käskön mödhe 29. heinkud vodel 2014 № 1398-р "Monolidnoiden lugetišen vahvištoituses" lidn oli pandud Venäman monolidnoihe jugedan social-ekonomižen olendanke[28].
Lidnas om "Pitkäranta"-cel'l'ulozan zavod. Lidnan ekonomikan päsijal oli mectegeližuden da kivitegeližuden kompleks.
Lidnas om raudtestancii. Ristituiden vedämine oli heittud vodel 2015. Vodel 2021 oli pördutadud tagaze: tal'vel Moskva—Pitkäranta pojezd ajoi äjak-se kerdoid, sid' ükjaižeks ristituiden pojezdaks tegihe jogapäiväine maršrut karjalaižes Sortavala-lidnaspäi Pöud-lidnaha Piterin agjaha.
Lidnan rajonad
- Toikkasenkülä
Toižeks mail'man voinaks külä oli puine. Nece oli kaikid edahaine päivlaskmanagj Sortavala-lidnan polespäi. Paiči pertid, tägä oli Salmen manröunan otr'adan štab, kus oliba kazarmad da tandreh[29].
- Peräkülä
Kaikid vanhemb külän pala, kus eliba manradnikad, kus mugažo oliba škol da lauk. Se röunatab lidnan toižiden rajonoidenke — Rannankülänke da Petäjakülänke[29].
- Petäjäkülä
Petäjäkülä zavodihe Rinočnajas avoinirdaspäi. Tägä seižuiba ortodoksine pühäkodi, rahvahaline škol da tandreh[29].
- Rannankülä
Tägä oliba raudtestancii, vokzal, venälaine škol, pristan', möndkeskuz, počt, aptek da Rahvahaližen akcionerižen bankan pert'[29].
- Risejus
Tägä oliba varjoičijan Suojeluskunta-organizacijan pertid da kazino. Külän homendezbokanpalan nimi oli Ezmäine. Voib olda nece nimi sündui ezmäižes rudnikaspäi. Ezmäižen sijan pämelentartuisijan oli lüteranine loičendhonuz', mitte seižui šahtan enččes libutandhonuses[29].
Melentartuisijad
Istorijan muštpachad[30]:
- Tetabuden muštpachišt sovetskijoile soldatoile, ked koliba Suren Kodiman voinan aigan, Tundmatoman soldatan kaumanke (projektan avtor - arhitektor J. J. Karma)[31]. Muštpachišt oli avaitud 10. kezakud vodel 1977[30];
- Muštpacaz sovetskijoile soldatoile-pästnikoile (57-millimetrine artillerijan oružj). Om pandud vodel 1979;
- Sovetskijoiden soldatoiden velliden kaum, ked koliba Sovetsko-suomalaižen voinan vozil 1939—1940 da vozil 1941—1944. Sigä om mahapandud 48 soldatad. Kolijoiden keskes oma Sovetskijan Sojuzan Gerojad, kombrig P'otr Borisov da leitenant Sem'on Kirejev. Vodel 1965 velliden kaumale oli pandud muštpacaz;
- Sovetskijoiden soldatoiden velliden kaum, ked koliba Sovetsko-suomalaižen voinan vozil 1939—1940 da vozil 1941—1944. Sigä om mahapandud 535 soldatad. Enambišt heišpäi oma Karjalan frontan 7. armijan soldatad, Pitkärantan vointoran da edeližiden heinkun-elokun voden 1944 vointoroiden ühtnikad. Velliden kaumas om mahapandud Sovetskijan Sojuzan Gerojad — vanhemb seržant Grigorii Jekimov da noremb leitenant Dmitrii Petrenko. Vodel 1979 kaumal oli pandud muštpacaz ruzas granitaspäi;
- Sovetskijoiden soldatoiden velliden kaum. Sigä om pandud maha 664 soldatad. Enambišt heišpäi oma Karjalan frontan 7. armijan soldatad, Pitkärantan da edeližiden heinkun-elokun voden 1944 vointoroiden ühtnikad. Mahapanijoiden keskes — Sovetskijan Sojuzan Geroi, vanhemb leitenant Viktor Čern'ajev. Vodel 1958 kaumal oli pandud stela pesčanik-kivespäi;
- Sovetskijoiden soldatoiden velliden kaum Perälampi-järvenno. Kaumas om pandud maha 19 soldatad, Pitkärantan da edeližiden heinkun-elokun voden 1944 vointoroiden ühtnikad. Mahapanijoiden keskes — Sovetskijan Sojuzan Geroi, seržant Ivan Martinenko;
- Sovetskijoiden soldatoiden kaumišt om Petroskoin šossen 7. kilometral;
- "Gerojoiden alang"-muštpachišt om Petroskoin šossen 14. kilometral. Nelläs velliden kaumas om mahapandud enamb 2000 sovetskijad soldatad.
Vodel 2000 oli loptud ortodoksižen puižen Voznesenjan Gospodnen pühäpertin sauvomine[32] Pühäpert' om sauvdud erasiš metroiš muretud sovetskijan aigan Voznesenjan pühäpertišpäi.
Homaičendad
- ↑ https://rosstat.gov.ru/storage/mediabank/tab-5_VPN-2020.xlsx
- ↑ Поспелов, 2008, с. 352.
- ↑ Питкярантский район. Карелия — Русский Север. Дата обращения: 11 elokud 2025.
- ↑ Карточка станции Uuksu satama на финском железнодорожном сайте vaunut.org. Дата обращения: 11 elokud 2025.
- ↑ История второй мировой войны 1939—1945 в (12 томах), том 9, с. 26 — 40 (Глава 3.). Дата обращения: 11 elokud 2025.
- ↑ Всесоюзная перепись населения 1959 года. Численность городского населения РСФСР, её территориальных единиц, городских поселений и городских районов по полу.
- ↑ Всесоюзная перепись населения 1970 года Численность городского населения РСФСР, ее территориальных единиц, городских поселений и городских районов по полу.
- ↑ Всесоюзная перепись населения 1979 года Численность городского населения РСФСР, ее территориальных единиц, городских поселений и городских районов по полу.
- ↑ Всесоюзная перепись населения 1989 г. Численность городского населения РСФСР, ее территориальных единиц, городских поселений и городских районов по полу.
- ↑ Всероссийская перепись населения 2002 года. Том. 1, таблица 4. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, районов, городских поселений, сельских населённых пунктов - райцентров и сельских населённых пунктов с населением 3 тысячи и более.
- ↑ Численность постоянного населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2009 года.
- ↑ Перепись населения 2010. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, городских и сельских поселений.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям. Таблица 35. Оценка численности постоянного населения на 1 января 2012 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2013 года.
- ↑ Таблица 33. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2014 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2015 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2016 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2017 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2018 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2019 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2020 года.
- ↑ Таблица 5. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, муниципальных округов, городских и сельских поселений, городских населенных пунктов, сельских населенных пунктов с населением 3000 человек и более.
- ↑ с учётом городов Крыма
- ↑ Таблица 5. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, муниципальных округов, городских и сельских поселений, городских населенных пунктов, сельских населенных пунктов с населением 3000 человек и более (XLSX).
- ↑ Аварцы (1), Адыгейцы (1), Арабы (2), Башкиры (6), Венгры (1), Водь (3), Вьетнамцы (2), Гагаузы (1), Грузины (2), Долганы (1), Евреи (3), Казахи (3), Каракалпаки (2), Коми (4), Корейцы (1), Крымские татары (1), Лакцы (5), Латыши (3), Литовцы (3), Марийцы (3), Молдаване (4), Мордва (7), Немцы (5), Осетины (2), Поморы (1), Таджики (6), Удмурты (2), Финны-ингерманландцы (4), Цыгане (2), Чуваши (5), Эстонцы (6), Указавшие другие ответы о национальной принадлежности (65), Нет национальной принадлежности (9), Лица, в переписных листах которых национальная принадлежность не указана (101)
- ↑ Питкярантский городской краеведческий музей им. В.Ф.Себина. Дата обращения: 11 elokud 2025.
- ↑ МБОУ ДО "Спортивная школа" г. Питкяранта. Дата обращения: 8 kül'mkud 2025.
- ↑ Распоряжение Правительства РФ от 29 июля 2014 года № 1398-р «Об утверждении перечня моногородов». Дата обращения: 11 elokud 2025. Архивировано 15 kezakud 2016 года.
- ↑ 1 2 3 4 5 zampolit. Город Питкяранта - из деревни на Долгом берегу у Ладожского озера. Путешествие в историю (21 kül'mkud 2018). Дата обращения: 12 elokud 2025.
- ↑ 1 2 Великая Отечественная война в Карелии: памятники и памятные места. — Петрозаводск, 2015. — 334 с.: ил.
- ↑ Мемориал с могилой Неизвестного солдата. Дата обращения: 8 kül'mkud 2025. Архивировано 7 keväz'kud 2016 года.
- ↑ Церковь Вознесения Господня. Дата обращения: 11 elokud 2025. Архивировано 18 sulakud 2017 года.
Literatur
- Сидорович В. Д. Питкяранта (рус) // «Карелия». — Петрозаводск, 1975. — С. 126.;
- Ксенофонтов П. А. Питкяранта (рус) // «Карелия». — Петрозаводск, 1986. — С. 152.;
- Титов А. Ф. Карелия: энциклопедия: в 3 т. (рус) // ИД «ПетроПресс». — Петрозаводск, 2009. — Т. 2. — С. 464. — ISBN 978-5-8430-0125-4 (т. 2).;
- Б. и. Питкяранта: Рек. указ. лит.. — Петрозаводск: Нац. б-ка Респ. Карелия, 1995. — 53 с.;
- Поспелов Е. М. Географические названия России. Топонимический словарь. — М.: Астрель, АСТ, 2008. — 523 с. — 1500 экз. — ISBN 978-5-17-054966-5.
Lähtked
- Питкярантский муниципальный округ. Официальный сайт. Дата обращения: 12 elokud 2025.
- Фотографии города Питкяранта. Дата обращения: 12 elokud 2025.
- История образования Питкярантского района. Дата обращения: 12 elokud 2025.
- Топографические карты. Дата обращения: 12 elokud 2025.
- Краеведческий музей им. В. Ф. Себина. Дата обращения: 12 elokud 2025.
- Питкярантская Детско-юношеская спортивная школа. Дата обращения: 12 elokud 2025.