Sur' Novgorod

Рувики-späi
Sur' Novgorod
Veliky Novgorod montage (2015).png
Флаг[d] Герб[d]
Флаг[d] Герб[d]
58°31′16″ с. ш. 31°16′33″ в. д.GЯO
Valdkund
Глава Alexander Rozbaum[d]
Istorii da geografii
Tegemižen päiv 859
Pind
  • 90,08
Высота 25
Aigvö UTC+3[d]
Eläjad
Eläjad
  • 222 340 чел. (2024)
Lugud
Telefonan kod 8162
Počtan indeksad 173000–173999

Официальный сайт(ven.)
Логотип РУВИКИ.Медиа Mediafailad RUWIKI-tedoiš
Suren Uz'lidnan shematine kart

Sur' Uz'lidn (ven.: Вели́кий Но́вгород) om Venälaižen Federacijan lidn agjan alištusenke da lidnümbrik. Se om Uz'lidnan agjan administrativine keskuz da kaikiš suremb lidn, mugažo om Uz'lidnan rajonan keskuseks.

Istorii

Eländpunktan aluz om pandud 9.-10. voz'sadoil, alusenpanendan oficialine voz' — 859-nz', om tetab lidnaks amussai. Mainitase ezmäižen kerdan verhiš maiš Vizantijan Konstantin-imperatoran vn 949 «Imperijan ohjanduses»-kirjas kuti Nemogard (amuižgrek.: Νεμογαρδάς).

Uz'lidn oli ripmatoman Uz'lidnan Tazovaldkundan pälidnaks vozil 1136−1478, sid' mülüi Moskvan car'kundha (oli olmas vhesai 1708) Uz'lidnan man pälidnaks. Vozil 1727−1927 lidn oli Uz'lidnan gubernijan administrativižen keskusen. Vhesai 1999 oficialine nimi oli Uz'lidn (ven.: Новгород).

Sur' Uz'lidn šingotase himižel tegimištol, sömtegimištol, ühthesuladusiden tegimil i turizmal.

Geografijan andmused

Lidn sijadase agjan lodehes, Olhav-jogen randoil. Lidnan keskuz om kudes kilometras pohjoižhe Il'mjärvespäi. Matkad Moskvhasai om 552 km suvipäivnouzmha orhal, Piterihesai — 145 km lodeheze orhal. Lähembaižed järedad lidnad oma Pskov 190 km päivlaskmha da Piter 196 km avtotedme.

Sur' Uz'lidn om lidnümbrikon üks'jäine eländpunkt.

Eläjad

Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 218 717 ristitud. Kaikiš suremb ristitišt oli 235 tuhad eläjid vl 1992. Kaik 222 594 eläjad oli lidnas vl 2017. Agjan ristitišton koumandez eläb lidnas.

Uz'lidnan valdkundaline universitet Jaroslav Melevan nimed[1] (alusenpanend 1993) om üks'jäine sijaline üläopendusen aluzkund lidnas, kahesa institutad i nell' kolledžad oma sen strukturas, filial Boroviči-lidnas.

Edeližed lidnan pämehed (Administracijan pämehed, merad) oma Sergei Busurin (tal'vku 2018 — keväz'ku 2022) i Jurii Bobrišev (tal'vku 2007 — tal'vku 2018).

Transport

Avtobusad, trolleibusad, maršruttaksid da taksid oma kundaližeks transportaks lidnas. Avtoümbärte i koume avtotesildad Olhavas päliči oma saudud.

Uz'lidn Olhaval-päraudtestancii radab vspäi 1871, jonused da ezilidnelektrojonused ajadas Čudovo-, Pavlovsk- i Lug-lidnoihesai. Jogitransport om vedamha ujuden vaiše jüguid. Ei ole lendimportad vspäi 2004.

Galerei

Homaičendad

Irdkosketused



Uz'lidnan agjan lidnad
Boroviči | Čudovo | Holm | Okulovk | Pen' Višer | Pestovo | Sol'ci | Sur' Uz'lidn | Valdai | Vanh Russ


Venäman Federacijan subjektoiden pälidnad
Abakan | Alauz'lidn | Anadir' | Arhangel'sk | Astrahan' | Barnaul | Belgorod | Birobidžan | Blagoveščensk | Bränsk | Čeboksarad | Čeläbinsk | Čerkessk | Čit | Elist | Gatčin | Gorno-Altaisk | Groznii | Habarovsk | Hanti-Mansiisk | Irkutsk | Iževsk | Ivanovo | Jakutsk | Jaroslavl' | Jekaterinburg | Joškar-Ola | Kaliningrad | Kalug | Kazan' | Kemerovo | Kirov | Kizil | Kostrom | Krasnodar | Krasnojarsk | Kurgan | Kursk | Lipeck | Magadan | Magas | Mahačkal | Maikop | Moskva | Murmansk | Nal'čik | Nar'jan Mar | Novosibirsk | Omsk | Orel | Orenburg | Penz | Perm' | Petropavlovsk Kamčatkal | Petroskoi | Piter | Pskov | Rostov Donal | Räzan' | Salehard | Samar | Saransk | Saratov | Siktivkar | Simferopol' | Sevastopol' | Smolensk | Stavropol' | Sur' Novgorod | Suvisahalinsk | Tambov | Tomsk | Tul | Tver' | Tümen' | Ufa | Ulan Ude | Uljanovsk | Vladikavkaz | Vladimir | Vladivostok | Volgograd | Vologd | Voronež