Präžan rajon
| rajon (rahvahaline) / municipaline rajon | |||
| Präžan rahvahaline rajon | |||
|---|---|---|---|
| karj.: Priäžän kanzalline piiri | |||
| | |||
|
|||
| 61°41′33″ с. ш. 33°37′12″ в. д.GЯO | |||
| Valdkund |
|
||
| Mülüb | Karjalaha | ||
| Päkeskuz | Präža-poselk | ||
| Pämez', Nevondišton ohjandai | Orehanov Andrei Ivanovič[1] | ||
| Administracijan pämez' | Bujevič Dmitrii Anatoljevič | ||
| Istorii i geografii | |||
| Tegendan päiv | 28. uhokud vodel 1930 | ||
| Pind |
6394,80[2] км²
|
||
| Aigvö | MSK (UTC+3) | ||
| Eläjad | |||
| Eläjad |
↘12 069[3] чел. (2021)
|
||
| Tiheduz' | 1,89 mest/km² (10 sija) | ||
| Rahvahad | venälaižed, karjalaižed | ||
| Lugun identifikatorad | |||
| Telefonan kod | 81456 | ||
| Počtan indeksad | 186120 | ||
|
|
|||
| Oficialine sait | |||
|
|
|||
Präžan rajon vai Präžan rahvahaline rajon (ven.: Пря́жинский райо́н или Пря́жинский национа́льный райо́н, karj.: Priäžän kanzalline piiri) — om Venäman Federacijan Karjalan Valdkundan administrativiž-territorialine ühtenzoituz da municipaline rajon[4][5][6].
Administrativine päkeskuz' om lidnanvuitte Präža-poselk.
Präžan rajon mülüb Edahaižihe Pohjoižrajonoihe.
Se om rahvahaline rajon.
Geografii
Ühthine rajonan pind om 6395 km². Sijadase Karjalan suvipolen keskel. Rajonan päivnouzman polen röunal om Olonecan ülüz. Rajonan territorijal om jogiden, miččed valasoiš Anižehe da Ladoga-järvehe bassein. Rajonan vezipind om läz 600 km² (9,4 %). Rajonan reljef nece om mectazangišt, miččel om äi kukhid, soid, järvid da jogid.
Rajon röunatab:
- Karjalan Kondopogan rajonanke
- Karjalan Suojärvin rajon
- Karjalan Pitkärantan rajonanke
- Karjalan Oloncan rajonanke
- Karjalan Änižröunanke
- Piterin agjan Podporožjen rajonanke
Il'mišt
Il'mišt om pehmed, ven-kontinentaline. Keskmäine vilukun il'man temperatur om −10.7 °C, heinkun om +16.3 °C.
Istorii
Rajon om tehtud VCIK:an käskön mödhe 28. elokud vodel 1930 Karjalan Avtonomižen SSRan valdkundan Svätozerskian da Sämozerskian rajonoišpäi.
Sovetsko-suomalaižen voinan aigan (1941—1944) rajon oli okkupiruidud, sen territorijal oli suomen ohjandamišton koncentracionine lager' da keskmäine türm. Sovetskijad voinväged päzutadihe rajonad kezal vodel 1944 Svirsko-Petroskoin azjtegon aigan.
Vodel 1956 Präžan rajonaha mülütadihe Vedljärven rajonan (paiči Tigvozerskan sel'sovetad). Vodel 1963 Präžan rajon oli ühtenzoittud Änižröunanke. Vodel 1966 Präžan rajon om tehtud udes. 7. redukud vodel 2008 Präžan municipaližen rajonan Nevondišton sessijal om vahvištoittud uz' oicialine rajonan nimi — «Präžan rahvahaline municipaline rajon»[7].
Eläjad
| 1989[8] | 2002[9] | 2009[10] | 2010[11] | 2011 | 2012[12] |
|---|---|---|---|---|---|
| 22 880 | ↘18 224 | ↘16 896 | ↘14 664 | ↘14 631 | ↗14 933 |
| 2013[13] | 2014[14] | 2015[15] | 2016[16] | 2017[17] | 2018[18] |
| ↘14 727 | ↘14 694 | ↘14 501 | ↘14 456 | ↘14 343 | ↘14 164 |
| 2019[19] | 2020[20] | 2021[21] | |||
| →14 164 | ↘14 139 | ↘12 069 |
Venäman ekonomižen kehitoitusen ministerstvan mel'pidon mödhe, eläjiden lugumär linneb[22]:
- 2024 — 13,64 tuhad mest
- 2035 — 12,5 tuhad mest
- Urbanizacii
Lidnalaižiš olohiš (Präža-poselkas) eläb 24.68 % rajonan eläjid.
- Rahvahad
Venäman rahvahan lugemižen tedoiden mödhe vodel 2002:
- 37 % — karjalaižed
- 46 % — venälaižed
- 6 % — suomalaižed
- 5 % — belorissialaižed
- 6 % — toižed rahvahad[23]
Venäman rahvahan lugemižen tedoiden mödhe (vodel 2020) rajonas eläjiden keskes oma nene rahvahad (rahvahad, kudambiden lugumär om vähemba 0,1 % pidab kacta «Toižed»-riviš)[24]:
| Rahvahuz' | Mehiden lugumär | Pala |
|---|---|---|
| Venälaižed | 7895 | 65,42 % |
| Karjalaižed | 2521 | 20,89 % |
| Suomalaižed | 243 | 2,01 % |
| Belorussialaižed | 241 | 2,00 % |
| Ukrainalaižed | 127 | 1,05 % |
| Ciganad | 63 | 0,52 % |
| Vepsläižed | 50 | 0,41 % |
| Tataralaižed | 30 | 0,25 % |
| Pol'akad | 22 | 0,18 % |
| Uzbekad | 17 | 0,14 % |
| Toižed[25] | 860 | 7,13 % |
| Kaiked | 12 069 | 100,00 % |
Administrativine jagand
Präžan rajonaha mülüb 6 küläd da 1 lidnaline külä[6][26][27].
| № | Municipaline külä | Administrativine keskuz | Eländsijoiden lugumär | Eläjad (чел.) | Pind (км²) |
|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Präžan lidnalaine külä | Präža-poselk | 4 | ↘3048[3] | 545,00[2] |
| 2 | Vedlozeron külä | Vedlozero-külä | 33 | ↘879[3] | 5,10[2] |
| 3 | Krošnozerskan külä | Krošnozero-külä | 6 | ↗371[3] | 264,00[2] |
| 4 | Matrosoiden külä | Matrosad-poselk | 1 | ↘848[3] | 45,50[2] |
| 5 | Svätozeron külä | Svätozero-külä | 4 | ↘616[3] | 1913,00[2] |
| 6 | Čalnan külä | Čalna-poselk | 9 | ↘3132[3] | 5,90[2] |
| 7 | Essoilan külä | Essoila-poselk | 25 | ↘3175[3] | 1298,00[2] |
Eländsijad
Präžan rajonas om 82 eländsijad[28][26].
| Rajonan eländsijoiden lugetiž | ||||
|---|---|---|---|---|
| № | Eländsija | Tip | Eläjad | Municipaline külä |
| 1 | Akimovo | der'uun | →0[29] | Vedlozeron külä |
| 2 | Al’okka | der'uun | ↘12[29] | Essoilan külä |
| 3 | Angenlahta | der'uun | →0[29] | Essoilan külä |
| 4 | Važinskaja Pristan’ | der'uun | ↘12[29] | Svätozeron külä |
| 5 | Vedlozero | selo | ↘948[29] | Vedlozeron külä |
| 6 | Ülembaižed Važinad | poselk | ↘135[29] | Svätozeron külä |
| 7 | Vidani | der'uun | ↗304[29] | Čalnan külä |
| 8 | Villagora | poselk | ↗75[29] | Čalnan külä |
| 9 | Villagora | stancii | →27[29] | Čalnan külä |
| 10 | Gilkoža | der'uun | →0[29] | Vedlozeron külä |
| 11 | Gonganalica | der'uun | →13[29] | Krošnozerskan külä |
| 12 | Gutsel’g | der'uun | →0[29] | Vedlozeron külä |
| 13 | Joršnavolok | der'uun | ↗10[29] | Krošnozerskan külä |
| 14 | Ivanisto | der'uun | ↘8[29] | Essoilan külä |
| 15 | Kamen’navolok | der'uun | ↘6[29] | Essoilan külä |
| 16 | Kaskesnavolok | der'uun | ↗33[29] | Krošnozerskan külä |
| 17 | Kaskessel’g | der'uun | ↘42[29] | Vedlozeron külä |
| 18 | Kindasovo | der'uun | ↘14[29] | Präžan lidnalaine külä |
| 19 | Kinelahta | poselk | ↘174[29] | Vedlozeron külä |
| 20 | Kinerma | der'uun | →6[29] | Vedlozeron külä |
| 21 | Koivusel’g | der'uun | ↘3[29] | Vedlozeron külä |
| 22 | Koivusel’g | poselk | ↘105[29] | Vedlozeron külä |
| 23 | Kokkoila | der'uun | →2[29] | Krošnozerskan külä |
| 24 | Kolatsel’g | selo | ↘99[29] | Vedlozeron külä |
| 25 | Korza | der'uun | ↗57[29] | Essoilan külä |
| 26 | Kotčura | der'uun | ↘8[29] | Krošnozerskan külä |
| 27 | Kohtusel’g | der'uun | ↘4[29] | Vedlozeron külä |
| 28 | Krošnozero | selo | ↘319[29] | Krošnozerskan külä |
| 29 | Kudama | poselk | ↗153[29] | Essoilan külä |
| 30 | Kukkoila | der'uun | ↗8[29] | Vedlozeron külä |
| 31 | Kukoinvaara | der'uun | →0[29] | Vedlozeron külä |
| 32 | Kungozerskii | poselk | ↘84[29] | Essoilan külä |
| 33 | Kurmoila | der'uun | ↘14[29] | Essoilan külä |
| 34 | Kutižma | poselk | ↘89[29] | Čalnan külä |
| 35 | Kutižma | stancii | →12[29] | Čalnan külä |
| 36 | Kutčezero | der'uun | →0[29] | Vedlozeron külä |
| 37 | Lambinavolok | der'uun | ↗2[29] | Vedlozeron külä |
| 38 | Lambisel’g | der'uun | ↘7[29] | Vedlozeron külä |
| 39 | Lahta | der'uun | ↗6[29] | Vedlozeron külä |
| 40 | Lahta | der'uun | ↗33[29] | Essoilan külä |
| 41 | Ližma | der'uun | ↘5[29] | Svätozeron külä |
| 42 | Mandera | der'uun | →3[29] | Vedlozeron külä |
| 43 | Man’ga | der'uun | ↗35[29] | Präžan lidnalaine külä |
| 44 | Man’ga | poselk | ↗16[29] | Präžan lidnalaine külä |
| 45 | Matrosad | poselk | ↘848[3] | Matrosoiden külä |
| 46 | Majasel’g | der'uun | →0[29] | Vedlozeron külä |
| 47 | Metčelica | der'uun | ↘37[29] | Essoilan külä |
| 48 | Mišinsel’g | der'uun | ↘4[29] | Essoilan külä |
| 49 | Alahaižed Vidanad | der'uun | ↗38[29] | Čalnan külä |
| 50 | Alahaine Salma | der'uun | ↗47[29] | Essoilan külä |
| 51 | Novije Peski | poselk | ↘185[29] | Essoilan külä |
| 52 | Padozero | der'uun | ↗7[29] | Čalnan külä |
| 53 | Padozero | stancii | ↗117[29] | Čalnan külä |
| 54 | Palalahta | der'uun | ↘8[29] | Vedlozeron külä |
| 55 | Pannila | der'uun | →0[29] | Vedlozeron külä |
| 56 | Pannisel’g | der'uun | ↗2[29] | Vedlozeron külä |
| 57 | Pogoila | der'uun | →1[29] | Vedlozeron külä |
| 58 | Prokkoila | der'uun | ↗10[29] | Essoilan külä |
| 59 | Präža | lidnalaine külä | ↘2979[3] | Präžan lidnalaine külä |
| 60 | Punčoila | der'uun | ↗1[29] | Vedlozeron külä |
| 61 | Repnojärv | der'uun | ↘2[29] | Vedlozeron külä |
| 62 | Rubčoila | der'uun | ↗13[29] | Essoilan külä |
| 63 | Savinovo | der'uun | ↘94[29] | Vedlozeron külä |
| 64 | Salmenica | der'uun | →3[29] | Essoilan külä |
| 65 | Svätozero | selo | ↘658[29] | Svätozeron külä |
| 66 | Simanova Sel’ga | der'uun | ↗1[29] | Vedlozeron külä |
| 67 | Sodder | poselk | ↘188[29] | Essoilan külä |
| 68 | Sissoila | der'uun | ↘14[29] | Vedlozeron külä |
| 69 | Sämozero | der'uun | ↗69[29] | Essoilan külä |
| 70 | Säpsä | poselk | ↗338[29] | Essoilan külä |
| 71 | Särgilahta | der'uun | ↘13[29] | Essoilan külä |
| 72 | Ul’alega | der'uun | ↘10[29] | Essoilan külä |
| 73 | Hlebozero | der'uun | ↗27[29] | Vedlozeron külä |
| 74 | Čalna | poselk | ↗2580[29] | Čalnan külä |
| 75 | Černaja Lamba | der'uun | ↘14[29] | Vedlozeron külä |
| 76 | Čuinavolok | der'uun | →0[29] | Essoilan külä |
| 77 | Čuralahta | der'uun | ↘29[29] | Essoilan külä |
| 78 | Ščekkila | der'uun | →18[29] | Vedlozeron külä |
| 79 | Ščuknavolok | der'uun | ↘4[29] | Vedlozeron külä |
| 80 | Essoila | poselk | ↘1742[29] | Essoilan külä |
| 81 | Essoila | selo | ↗579[29] | Essoilan külä |
| 82 | Jurgelica | der'uun | ↗37[29] | Vedlozeron külä |
Ekonomik
Londusižed rajonan varad oma pu, sauvondan da pälinekivi, mramor, granit, savi, turbaz.
Rajonan päradod oma liha-maidoline živatoidenkazvatand, karvakaižid mecživatoiden kazvatand, sauvondmaterialoiden tegend, lohi-kalan kazvatand, pun varhapanend. Territorijan kehitoituz om ülemba keskmäšt Karjaladme.
Ajamed
Ühthine ajandmatkoiden piduz' om läz 650 km. Rajonan päliči mäneb federaline Kola-trassa da valdkundaližed avtoted Petroskoi—Suojärvi, Präža—Värtsilä.
Rajon om sidotud avtobusan ajelusil Petroskoinke, Piterinke, Oloncanke, Sortavalanke. Ezilidnaližed ajelused Präžaspäi oma Kindasovoho, Krošnojärvehe, Svätozeroho. Mugomad rajonan eländsijad kut Säpsä, Essoila, Vedlozero, Kolatsel'ga oma sidotud Petroskoinke oiktoil ajelusil.
Rajonan pohjoižel polel om Okt'abr'skan Petroskoi-Suojärvi-raudten jono. Sured oma Čalna-Änine-stancii, Padozero-stancii, Villagora-stancii, Kutižma-stancii, Essoila-stancii.
Melentartuisijad
Rajonas om kaitud enamba 360 muštpachad[30].
Sebruzsidomused
Präžin rajonan sebranikad oma Piterin Petrogradan rajon, Švecijan Vesterbotten-gubernii, Suomen Juankoski-kommun da Varpaisjärvi-kommun.
Rajonan lugendlehtez
Rajonan Meiden elo-lugendlehtez («Мейян элайгу»)[31] venän da karjalan kelil lähteb sulakun 6. päiväspäi vodelpäi 1931 (vozil 1931—1941 lugendlehtez nimitihe «Rusked Präža» ven.: «Красная Пряжа», vozil 1944—1991 sen nimi oli ven.: «Ленинское знамя»[32]).
Rajonan arvostadud eläjad
«Präžan minicipaližen rajonan arvostadud eläi»-arvnimi oma anttud[33]:
| Voz', konz om anttud arvnimi | Nimi |
|---|---|
| 2007 | Pažlakov Vasilii Aleksandrovič |
| 2007 | Zasekova Anna Petrovna |
| 2008 | Volkov Aleksandr Lukič[34] |
| 2009 | Jegorova Tatjana Antonovna |
| 2009 | Makašev Nikolai F'odorovič |
| 2010 | Kiuru Nikolai Jegorovič |
| 2011 | Bugmirin Aleksandr Pavlovič |
| 2011 | Titov Mihail Vasiljevič |
| 2012 | Saveljev Aleksandr Jakovlevič |
| 2012 | Lekkerev Aleksandr Mihailovič |
| 2012 | Ulič Anton Ivanovič |
| 2014 | Pladov Viktor Aleksandrovič |
| 2014 | Kolouškin Valerii Petrovič |
Tetabad eläjad
Rajonas radoiba Socialistižen Radon Gerojad — Amosova Т. А., Gavrilov P. S., Jevsejeva L. I., Zasekova А. P., Sablin S. V., Strumilin S. G., Šalgunov N. I.
- Volkov Aleksandr Lukič (1928—2020) — karjalaine kirjutai, kändai da runoilii, mecančapai.
Homaičendad
- ↑ Пряжинский национальный муниципальный район
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 Республика Карелия. Общая площадь земель муниципального образования. Дата обращения: 2 keväz'kud 2020. Архивировано 28 sulakud 2021 года.
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Таблица 5. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, муниципальных округов, городских и сельских поселений, городских населенных пунктов, сельских населенных пунктов с населением 3000 человек и более. Итоги Всероссийской переписи населения 2020 года. На 1 октября 2021 года. Том 1. Численность и размещения населения (XLSX). Дата обращения: 28 elokud 2025. Архивировано 1 sügüz'kud 2022 года.
- ↑ Конституция Республики Карелия. Дата обращения: 20 sügüz'kud 2016. Архивировано 13 sügüz'kud 2016 года.
- ↑ Закон «Об административно-территориальном устройстве Республики Карелия». Дата обращения: 20 sügüz'kud 2016. Архивировано 5 sulakud 2017 года.
- ↑ 1 2 Закон Республики Карелия от 1 декабря 2004 года N 825-ЗРК «О муниципальных районах в Республике Карелия». Дата обращения: 20 sügüz'kud 2016. Архивировано 27 keväz'kud 2017 года.
- ↑ Пряжинский район получит статус национального. Дата обращения: 16 uhokud 2009. Архивировано из оригинала 21 uhokud 2014 года.
- ↑ Всесоюзная перепись населения 1989 года. Численность населения СССР, РСФСР и ее территориальных единиц по полу.
- ↑ Всероссийская перепись населения 2002 года. Том. 1, таблица 4. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, районов, городских поселений, сельских населённых пунктов - райцентров и сельских населённых пунктов с населением 3 тысячи и более.
- ↑ Численность постоянного населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2009 года.
- ↑ Перепись населения 2010. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, городских и сельских поселений.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям. Таблица 35. Оценка численности постоянного населения на 1 января 2012 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2013 года.
- ↑ Таблица 33. Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2014 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2015 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2016 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2017 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2018 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2019 года.
- ↑ Численность населения Российской Федерации по муниципальным образованиям на 1 января 2020 года.
- ↑ Таблица 5. Численность населения России, федеральных округов, субъектов Российской Федерации, городских округов, муниципальных районов, муниципальных округов, городских и сельских поселений, городских населенных пунктов, сельских населенных пунктов с населением 3000 человек и более.
- ↑ Стратегия пространственного развития Российской Федерации на период до 2025 года (проект). Дата обращения: 3 heinkud 2019. Архивировано 18 tal'vkud 2018 года.
- ↑ Карелы хотят национальный район «MariUver»
- ↑ Итоги Всероссийской переписи населения 2020 года. Том 5. Национальный состав и владение языками. Таблица 1. Национальный состав населения
- ↑ Азербайджанцы (7), Американцы (1), Армяне (5), Башкиры (7), Болгары (4), Грузины (5), Евреи (2), Ижорцы (1), Индийцы (1), Казахи (1), Киргизы (1), Коми (1), Латыши (3), Лезгины (7), Литовцы (7), Марийцы (1), Молдаване (5), Мордва (7), Немцы (9), Сербы (1), Таджики (6), Тувинцы (1), Турки (2), Уйгуры (1), Финны-ингерманландцы (5), Чуваши (6), Эстонцы (3), Указавшие другие ответы о национальной принадлежности (63), Нет национальной принадлежности (31), Лица, в переписных листах которых национальная принадлежность не указана (671)
- ↑ 1 2 Закон Республики Карелия от 1 ноября 2004 года № 813-ЗРК «О городских, сельских поселениях в Республике Карелия». Дата обращения: 2 keväz'kud 2020. Архивировано 22 uhokud 2020 года.
- ↑ Администрация местного самоуправления Пряжинского национального муниципального района. Дата обращения: 1 sulakud 2010. Архивировано из оригинала 15 semendkud 2010 года.
- ↑ Республика Карелия. Административно-территориальное устройство. Справочник. Петрозаводск, 2015. Дата обращения: 2 keväz'kud 2020. Архивировано 6 uhokud 2020 года.
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 Численность населения в разрезе сельских населённых пунктов Республики Карелия по состоянию на 1 января 2013 года. Дата обращения: 3 uhokud 2026.
- ↑ Объекты культурного наследия на территории Пряжинского района. Дата обращения: 11 uhokud 2014. Архивировано 17 semendkud 2020 года.
- ↑ «Наша жизнь» («Мейян элайгу»). Дата обращения: 15 sulakud 2022. Архивировано 2 sulakud 2022 года.
- ↑ Карелия: энциклопедия: в 3 т. / гл. ред. А. Ф. Титов. Т. 3: Р — Я. — Петрозаводск: ИД «ПетроПресс», 2011. С. 8 — 384 с.: ил., карт. ISBN 978-5-8430-0127-8 (т. 3)
- ↑ Почётные жители района. Дата обращения: 28 kül'mkud 2019. Архивировано из оригинала 18 vilukud 2016 года.
- ↑ Памяти А.Л. Волкова. Дата обращения: 8 sulakud 2020. Архивировано 10 sulakud 2020 года.
Literatur
- Верхоглядов В. Н. Пряжа. — Петрозаводск, 1977
- Сеппянен Н. Г. На земле Пряжинской. — Петрозаводск: Карелия, 1980. — 77 с.: ил.
- Республика Карелия: Информ. справ. пособие / Ред. Е. Г. Немкович, А. С. Кармазин. — Петрозаводск, 1999
- Карелия: энциклопедия: в 3 т. / гл. ред. А. Ф. Титов. Т. 2: К — П. — Петрозаводск: ИД «ПетроПресс», 2009. — 464 с.: ил., карт. — С. 444—445 ISBN 978-5-8430-0125-4 (т. 2)
Tarkendused
- Präžan rahvahaližen rajonan oficialine sait (pryazha.org). (venäkelel)
- Пряжинский национальный муниципальный район. Дата обращения: 1 sulakud 2010. Архивировано из оригинала 15 semendkud 2010 года. на сайте администрации Главы Республики Карелия
- Этнокультурный центр Пряжинского национального района (недоступная ссылка — история).
- Юбилей Пряжинскому району. Главное достояние.
- Церкви и монастыри Пряжинского района