Ladv-külä

Рувики-späi
Külä
Ladv
karj.: Ladv, ven.: Ладва
Прионежский р-н, Ладва, пешеходный мост через Ивину (2).jpg
61°21′34″ с. ш. 34°37′50″ в. д.GЯO
Valdkund  Venäma
Venäman subjekt Karjalan Valdkund
Municipaline rajon Änižröun
Küläkund Ladvan küläkund
Istorii da geografii
Ezmäine johtutez XVI voz'sada
Eläjad
Eläjad 2132[1] ristitud (2013)
Lugu-identifikatorad
Počtan indeks 185518
Kod ОКАТО 86236000015
Kod ОКТМО 86636438101
Ladv-külä (Россия)
Точка
Ladv
Точка
Ladv-külä (Karjalan Valdkund)
Точка
Точка
Ladv
Логотип РУВИКИ.Медиа Mediafailad RUWIKI-tedoiš

Ladv (karj.: Ladv, ven.: Ладва) — külä Änižröunas Karjalan Valdkundas, Ladvan küläkundan administrativine keskuz, istorijan äipoline muštpacaz[2].

Nimi

Ladv — venäks "вершина, верхушка"[3].

Geografii

Külä mäneb 8 km pidust’ Ivin-joged, mugažo Jagoja jokseb päliči Ladvas.

Ladv om 50 km suvipolehe Petroskoišpäi.

Istorii

Vodel 1779 Pagastal (keskkülä, möhemba mülüškanzi pos'olkaha) oli sauvdud puine Uspenijan pühäkodi, vodel 1865 — kivesine Mikulan pühäkodi, vodel 1868 — Paraskevan Pätničan puine pühäkodi.

Vodel 1805 Ladvas oli avaitud ezmäine škol[4]. 5. semendkud vodel 1874 Ladvas oli avaitud kaks'klassine rahvahaline učilišče[5].

24. sügüz'kud vodel 1874 avaitihe hüväntegii sebr (Ladv-külän golliden abusebr)[6]. Mugažo küläs oli Mikulan pühäkodin humalatomiden sebr[7].

Vodelpäi 1875 Ladv — Oloncan gubernijan Ladvan volostin keskuz.

20. elokud vodel 1901 avaitihe Ladvan masebr, kudambal oli pätegend — paremboita maelomišton manmehiden abul. Vodelpäi 1903 se pästi "Ladvan maelomišton lehtez" lehtesen[8].

Vodel 1903 Borki-küläs (möhemba mülüškanzi pos'olkaha) oli avaitud Kiriko-Iulittinskii monastir', mitte radoi vodhesai 1930.

Jäl'ghe Redukun revol'ucijad Ladvas avaitihe taidehtegeližuden škol-töpaja, kudamb openzi neiččid käziradho, kudomižehe da poimetišehe.

Vodelpäi 1935 − vodhesai 2010 küläs radoi professionaline radmahttehnikum, mitte vaumiči manradon mehanizatoroid[9].

25. vilukud vodel 1936 Karjalan valičusiden keskuzkomitetan käskön mödhe Ladvas oli saubatud Mikulan pühäkodi[10].

Vodel 1938 redukus küläs oli avaitud škol-internat sogedoiden lapsiden täht, kus lapsed openzihe kirjutamha, lugemaha erižen sisteman mödhe[11].

Okkupacijan aigan, konz pos'olk oli suomalaižiden valdas Sovetsko-suomalaižen voinan aigan (1941−1944), küläs radoi lager' sovetskijoiden voinas tabatud soldatoiden täht.

Karjalaiž-suomalaižen SSRan ülembaižen nevondišton prezidiuman käsköl oli tehtud Ladv-radpos'olk, miččehe mülüškanziba Al'kovskaja, Verhovje, Gadarino, Ilomanč, Kalinkina, Kanaškina, Kara, Kargujevskaja, Lar'kina, Laht 1, Laht 2, Minina, Nižnije, Posad, Renžovskaja, Smirkova, Timošinan Gora, Troškinan Gora da Fen’kova - eländtahod.

Vodel 2015 pos'olkas oli avaitud personaline saguden keitändsija, mitte tegi "Mocarella", "Rikotta", "Strakkino", "Ladvinskii" i "Girvas"-saguded[12].

Melentartuisijad

Kaičese istorijan muštpacaz — 27 sovetskijan saldatan vel'l'kaum (1941−1944), kudambad koliba Sovetsko-suomalaižen voinan aigan. Vodel 1962 kaumal oli pandud muštpacaz šokšlaižes babarmmujuižes kvarcitaspäi[13].

Radab Mikulan pühäkodi[14].

Londusen muštpachad

Valdkundaline regionaline londusen muštpacaz om 7 km suvi-päivlaskmanpolehe küläspäi — Paireckoje-so, sen pind om 545,5 ga. So om Suvi-Karjalan londusen ozutez, arvokaz garbolmarjžom[15].

Valdkundaline regionaline londusen muštpacaz om 16,5 km suvi-päivlaskmanpolehe küläspäi — Oigoreckoje-so, sen pind om 513 ga. So om jüged sosistem, arvokaz garbolmarjžom[16].

Valdkundaline regionaline londusen muštpacaz om 11,5 km pohjoiž-päivlaskmanpolehe küläspäi — Ladvinskoje-so, sen pind om 166,2 ga. So om muraškmarjžom[17].

Eläjad

Eläjiden lugumär
1959[18]1970[19]1979[20]1989[21]2009[22]2010[23]
417034263459335525462145
2011[24]2013[1]
25502132
1000
2000
3000
4000
5000
1979
2013

Tetabad eläjad

  • Kirjanov Matvei Mihailovič (1865 — ?) — Venäman imperijan II kucundan Valdkundaližen Duman ühtnik Oloncan gubernijaspäi, möndmez' da mecantegii, oli mez' Petroskoin ujezdan Ladv-külän manmehišpäi, Petroskoin uezdan Ladvan volostin Kara-küläspäi elokahiden manmehiden kanzaspäi. Lopi Oloncan gubernijan gimnazijad. Dumas mülüi kadetoiden frakcijaha[25].

Irdad

  • Gorodskaja-ird
  • Ivinskii-irdkujo
  • Komsomol’skaja-ird
  • Molod'ožnaja-ird
  • Naberežnaja-ird
  • Novos'olov-ird
  • Uz’ irdkujo
  • Okt'abr’skii-irdkujo
  • Ostrovnaja-ird
  • Parkovaja-ird
  • Pionerskaja-ird
  • Polevaja-ird
  • Proletarskaja-ird
  • Ručjevaja-ird
  • Pohjoine-ird
  • Sovetskaja-ird
  • Sovhoznaja-ird
  • Stroitel'naja-ird

Homaičendad

  1. 1 2 Численность населения в разрезе сельских населённых пунктов Республики Карелия по состоянию на 1 января 2013 года. Дата обращения: 3 uhokud 2026.
  2. Объекты культурного наследия на территории Ладвинского сельского поселения. Дата обращения: 25 kül'mkud 2025. Архивировано 13 tal'vkud 2013 года.
  3. Г. М. Керт, Н. Н. Мамонтова. Загадки карельской топонимики. / Изд. 3-е, испр. и доп. — Петрозаводск: Издательство «Карелия», 2007. — 120 с.: ил. Дата обращения: 25 kül'mkud 2025. Архивировано 11 uhokud 2015 года.
  4. История школы. Дата обращения: 25 kül'mkud 2025. Архивировано 6 redukud 2018 года.
  5. Олонецкие губернские ведомости №60 за 3 августа 1874 года. Дата обращения: 25 kül'mkud 2025. Архивировано 5 kül'mkud 2022 года.
  6. Е. С. Намятова. Из истории благотворительности в Олонецкой губернии в XIX-начале XX вв. // Краеведческие чтения : материалы I научной конференции (16 февраля 2007 г.). — Петрозаводск, 2008. — С. 89-91.
  7. Памятная книжка Олонецкой губернии на 1915 г.. — Петрозаводск: Губернская типография, 1914. — С. 92.
  8. Календарь памятных дат. Дата обращения: 6 sulakud 2017. Архивировано из оригинала 7 sulakud 2017 года.
  9. Вместо трактористов — заключенные. Дата обращения: 25 kül'mkud 2025. Архивировано 7 redukud 2018 года.
  10. Б. Ф. Детчуев, В. Г. Макуров. Государственно-церковные отношения в Карелии (1917-1990). — Петрозаводск: СДВ-Оптима, 1999. — 206 с. — ISBN 5-201-07841-9.
  11. Каолендарь памятных дат. Дата обращения: 25 kül'mkud 2025. Архивировано 27 keväz'kud 2014 года.
  12. Новая карельская сыроварня будет производить 5 видов сыра. Дата обращения: 25 kül'mkud 2025. Архивировано 11 sulakud 2015 года.
  13. Великая Отечественная война в Карелии: памятники и памятные места. — Петрозаводск, 2015. — С. 334.
  14. Приход храма святителя Николая с. Ладва. Дата обращения: 17 kezakud 2019. Архивировано 30 elokud 2019 года.
  15. ООПТ России. Болото Пайрецкое. Дата обращения: 25 kül'mkud 2025. Архивировано 6 keväz'kud 2016 года.
  16. ООПТ России. Болото Ойгорецкое. Дата обращения: 25 kül'mkud 2025. Архивировано 6 keväz'kud 2016 года.
  17. ООПТ России. Болото Ладвинское. Дата обращения: 25 kül'mkud 2025. Архивировано 6 keväz'kud 2016 года.
  18. Всесоюзная перепись населения 1959 года. Численность городского населения РСФСР, её территориальных единиц, городских поселений и городских районов по полу. Демоскоп Weekly. Дата обращения: 28 elokud 2025.
  19. Всесоюзная перепись населения 1970 года Численность городского населения РСФСР, ее территориальных единиц, городских поселений и городских районов по полу. Демоскоп Weekly. Дата обращения: 28 elokud 2025.
  20. Всесоюзная перепись населения 1979 года Численность городского населения РСФСР, ее территориальных единиц, городских поселений и городских районов по полу. Демоскоп Weekly. Дата обращения: 28 elokud 2025.
  21. Всесоюзная перепись населения 1989 г. Численность городского населения РСФСР, ее территориальных единиц, городских поселений и городских районов по полу. Дата обращения: 28 elokud 2025. Архивировано 26 sügüz'kud 2011 года.
  22. Рекомендуемая нормативная сеть и формы библиотечного обслуживания с указанием численности населения на 1 января 2009 года по данным Карелиястата. Дата обращения: 3 uhokud 2026.
  23. Всероссийская перепись населения 2010 года. Сельские населённые пункты Республики Карелия. rosstat.gov.ru. Дата обращения: 4 uhokud 2026.
  24. Ладвинское сельское поселение
  25. Депутаты Государственной Думы Российской империи от Олонецкой губернии, «Петрозаводск говорит». Дата обращения: 25 kül'mkud 2025. Архивировано 30 kezakud 2016 года.

Literatur

  • Карелия: энциклопедия: в 3 т. / гл. ред. А. Ф. Титов. Т. 2: К — П. — Петрозаводск: ИД «ПетроПресс», 2009. — Т. 2. — С. 131—464. — ISBN 978-5-8430-0125-4.

Lähtked