Mäggärv
| Külä | |
| Minickaja | |
|---|---|
| Mäggärv | |
| | |
| 60°21′27″ с. ш. 34°50′02″ в. д.GЯO | |
| Valdkund |
|
| Venäman subjekt | Piterin agj |
| Rajon | Podporožjen |
| Küläkund | Vidlan |
| Istorii da geografii | |
| Ezmäine johtutez | 1563 voz' |
| Enččed nimed | Mininskoje |
| Eläjad | |
| Eläjad | ▼ 38[1] ristitud (2017) |
| Rahvahad | venälaižed, vepsläižed |
| Lugu-identifikatorad | |
| Telefonan kod | +7 81365 |
| Počtan indeks | 187774 |
| Kod ОКАТО | 41236808005 |
| Kod ОКТМО | 41636404216 |
| Прочее | |
|
|
|
Minickaja (ven.: Миницкая) om külä Podporožjen rajonas Piterin agjas. Mülüb Vidlan küläkundaha.
Istorii
Änižen pätinan aigkirjas vodel 1563 johtutase enamba seičemed penid (1—2 tanast) külid da počinkoid "Mäg järvel". Siloi nene eländsijad mülüiba Nikol'skijan Jaroslavskijan pogostan joukuhu da oliba pomeščikoiden I. U. da B. U. Sudakovoiden valdas[2].
Venäman jagandan gubernijoile jäl'ghe mäggärvelaine taho oli mülütadud Novgorodan gubenijan Tihvinan ujezdan 2. zemskijan röunaha.
Vodeks 1910 Mäggärv mülüi P'oldušin volostihe da tegi Mäggärvelaižen küläkundan. Küläs oli škol, ujezdan komitetan rahvahan humalatoman täht kirjišt (vodelpäi 1904), pen' sömlauk da vinlauk[3].
Мinickoje (Pagastan) om külä Näggärvelaižen küläkundan tahol Palozeral da kaivhil, tanhoiden lugumär om 28, pertiden lugumär — 28, eläjiden lugumär: 102 ukpoližid mest, 110 akpoližid mest; Sömtavaroiden lauk da vinlauk ühtenzoitud Mäggärv-pagastanke.
Minickaja om eländtaho Al. Ios. Kurdalimovan mal, oli 1 tanaz, 1 pert', eläjiden lugumär: 1 ukpoline mez', 1 akpoline mez'; Vinlauk, ühtenzoitud Minickaja-külänke da Mäggärv-pagastanke.
Мäggärv om pagast jumalanpertin tahol, tanhoiden lugumär — 2, pertiden lugumär — 2, eläjiden lugumär: 6 ukpolišt mest, 7 akpolišt mest; Jumalanpert', käläškol, ühtenzoitud Minickaja-külänke. (1910 voz')[4]
Redukun valdankumaidust jäl'ghe Mäggärves küläkundan sijas oli tehtud sel'sovet.
Vozil 1917—1918 külä mülüi Tihvinan ujezdan Novgorodan gubernijan Peldušin volostrihe.
Vodelpäi 1918 mülüi Čerepovcan gubernijaha.
Vodelpäi 1927 oli Vidlan rajonan Mäggärvelaižen sel'sovetaha. Vodel 1927 году Minickaja-külän eläjiden lugumär oli 230 mest[5].
Voden 1933 tedoiden mödhe külän nimi oli Mininskoje da oli Mäggärvelaižen vepsän rahvahaližen sel'sovetan Vidlan rahvahaližen vepsän rajonan administrativine keskuz, miččehe mülüi 7 eländtahod: Dolgozero, Jevdokimovo, Kazačevo, Ozadki-Konec, Podgorje, Šl'akovo da Mininskoje küläd, ühthižen eläjiden lugumäranke 894 mest[6].
Kollektivizacijan aigan Mäggärves oli tehtud koume kolhozad:
- "Pioner" — Minickaja-külän joukus;
- "Rusked Milicii" — Šl'akovo- da Ozadkin-Konec-küliden joukus;
- "Rusked Jurgozero" — Jevdokimovo-, Kazačevo- da Podgorje-küliden joukus.
Kollektivizacijan aigan vepsläižid repressiruidud kanzoid oigetihe elole Sibirihe.
Voden 1936 tedoiden mödhe Mäggärvelaižen sel'sovetan joukuhu Mininskoje-külä keskusenke mülüi 7 küläd, 184 elomišt da 5 kolhozad[7].
Jäl'ghe kolhozoiden tobjenzoitust vozil 1940—1950 kaik mäggärvelaižed kolhozad ühtenzoittihe ühthe kolhozaha, mitte sai "Put' kommunizmannoks"-nimen. Vodel 1952 se ühtenzoiti 124 elomištod da sen suruz' oli 4981,97 ga (sen lugus pöudod — 265,61 ga, heinäntegod — 344,74 ga, paimenduzsijoid — 190 ga, macad — 2809,54 ga). Kolhozas oli 55 hebod, 251 suriden živatoiden päd (sen lugus 80 lehmäd), 244 lambast, 77 sigad da 590 lindud. Oli kaks' vezimel'nicad (sen lugus üks' Dolgozero-küläs), ühthižen vägenke 0,4 t smenas. Kaks' voz'kümned päliči oli saubatud i nece kolhoz, a sen mad mülüiba völ surembaha Ozerskii-sovhazaha.
Voz'sadan XX toižehe palahasai külähä mülüi kuz' toine toiženke ühtenzoitud Minickaja, Podgorje, Ozadkin konec, Kazačevo, Šl'akovo da Jevdokimovo küläd. Sen tahon nimitusen täht kävutoittihe Mäggärv-oikoniman. Jumalanpertin tulend, mitte sid' oli, mugažo nimitihe Mäggärvelaižeks pagastaks. Nene nimed sünduiba Maggärv-järven nimespäi, mitte om kuverz'-se kilometras öbokan polhe küläspäi.
Vodel 1961 külän eläjiden lugumär oli 122 mest.
Vodelpäi 1963 oli Pöudon rajonas.
Vodelpäi 1965 om Podporožjen rajonas[5].
Voden 1966 tedoiden mödhe külä oli Mäggärvelaižen sel'sovetan joukus[8].
Vodel 1967 sel'sovet oli tobjetud da sen keskuz sirdihe tehtud surehe mecradnikoiden Kurba-külähä.
Mäggärvelaižen röunan küläd oliba ühtenzoitud Lenoblispolkoman № 592 pätandan mödhe 31. tal'vkud vodel 1970[9]. No oficialižeks nimeks ottihe kaikid suremban külän nimen — Minickaja. Sijaližiden ejäjiden keskes nügüd'-ki kävutoitase vaiše Mäggärv-külä nimi.
Voziden 1973 da 1990 tedoiden mödhe Minickaja-külä mülüi Podporožjen rajonan Kurban sel'sovetaha[10][11].
Vodel 1997 Kurban volostin Minickaja-küläs eli 118 mest, vodel 2002 — 83 mest (vepsläižed — 76 %)[12][13].
1. vilukud vodel 2006 municipaližen reforman jäl'ghe külä mülüi Vidlan küläkundaha.
Vodel 2007 Vidlan küläkundan Minickaja-küläs eli 72 mest[14].
Geografii
Külä sijadase rajonan suvipolel 41К-715-avtotel (Kurb — Minickaja).
Matk administrativižen küläkundan keskusehesai om 42 km[14].
Matk rajonan keskusehesai om 117 km[15].
Lähembaižen raudten Podporožje-stancijahasai om 119 km[8].
Külä om pohjoižen Jurgjärven randal.
Demografii
| 2002[16] | 2007[17] | 2010[18] | 2017[19] | 2020 |
|---|---|---|---|---|
| 83 | ↘72 | ↘55 | ↘38 | ↘6 |

Ajamed da ühtenzoituz
Päliči küläd mäneb mate, mitte mäneb Vidl-küläspäi Nemža-, Järved- da Kurb-küliden päliči. Administrativižen keskusenke Minickaja-külä üjtenzoitase avtobusal (№ 421, 7 avtobusreisad nedališ).
Küläs om külälaine počtan erišt (indeks 187774).
Irdad
Birževoi-irdkujo, Dačnii-irdkujo, Jevdokimovo-irdkujo, Kazačevo-irdkujo, Ozadkin Konec-irdkujo, Podgornaja-ird, Počtovaja-ird, Central'naja-ird[20].
Homaičendad
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области / Сост. Кожевников В. Г.. — Справочник. — СПб.: Инкери, 2017. — С. 148. — 271 с. — 3000 экз. Архивированная копия. Дата обращения: 1 elokud 2018. Архивировано из оригинала 14 keväz'kud 2018 года.
- ↑ Писцовые книги Обонежской пятины. 1496 и 1563 гг.. — Л.: АН СССР, 1930. — 253 с.
- ↑ Список населённых мест Новгородской губернии / Сост. под ред. секретаря новгородского губ. стат. комитета В. А. Подобедова Вып. 7.. — Новгород, 1911. — С. 102—107.
- ↑ Список населённых мест Новгородской губернии. Выпуск VII. Тихвинский уезд. Составлен под редакцией секретаря Новгородского губернского статистического комитета В. А. Подобедова. Новгород. Губернская типография. 1911. С. 104. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 20 heinkud 2017 года.
- ↑ 1 2 Справочник истории административно-территориального деления Ленинградской области. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 30 heinkud 2019 года.
- ↑ Рыкшин П. Е. Административно-территориальное устройство Ленинградской области. — Л.: Изд-во Леноблисполкома и Ленсовета, 1933. — 444 с. — С. 25, 192. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 14 sulakud 2021 года.
- ↑ Административно-экономический справочник по районам Ленинградской области / Адм.-террит. комис. Леноблисполкома; сост. Богомолов Ф. И., Комлев П. Е.; под общ. ред. Нужного А. Ф. — М.: Изд-во Леноблисполкома и Ленсовета, 1936. — 383 с. — С. 124. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 27 vilukud 2022 года.
- ↑ 1 2 Административно-территориальное деление Ленинградской области / Сост. Т. А. Бадина. — Справочник. — Л.: Лениздат, 1966. — С. 131. — 197 с. — 8000 экз.
- ↑ Бюллетень Исполнительного комитета Ленинградского областного Совета депутатов трудящихся. № 1. — 1971. — С. 25—27.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области. — Лениздат. 1973. С. 257. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 30 keväz'kud 2016 года.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области. Лениздат. 1990. ISBN 5-289-00612-5. С. 99. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 17 redukud 2013 года.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области. СПб. 1997. ISBN 5-86153-055-6. С. 99. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 17 redukud 2013 года.
- ↑ Коряков Ю. Б. База данных «Этно-языковой состав населённых пунктов России». Ленинградская область. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 5 keväz'kud 2016 года.
- ↑ 1 2 Административно-территориальное деление Ленинградской области. — СПб. 2007. С. 123. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 17 redukud 2013 года.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области / Сост. Т. А. Бадина. — Справочник. — Л.: Лениздат, 1966. — С. 50. — 197 с. — 8000 экз.
- ↑ http://www.perepis2002.ru/content.html?id=11&docid=10715289081460.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области: [справ.] / под общ. ред. В. А. Скоробогатова, В. В. Павлова; сост. В. Г. Кожевников. - СПб., 2007. - 281 с.
- ↑ Всероссийская перепись населения 2010 года. Ленинградская область.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области 2017 г.
- ↑ Система «Налоговая справка». Справочник почтовых индексов. Подпорожский район Ленинградская область. Дата обращения: 28 heinkud 2012. Архивировано из оригинала 4 keväz'kud 2016 года.
