Kurb
| Pos'olk | |
| Kurb | |
|---|---|
| | |
| 60°23′59″ с. ш. 34°56′05″ в. д.GЯO | |
| Valdkund |
|
| Venäman subjekt | Piterin agj |
| Rajon | Podporožjen rajon |
| Küläkund | Vidlan küläkund |
| Istorii da geografii | |
| Om pandud | voz' 1960 |
| Eläjad | |
| Eläjad | ▼ 275[1] ristitud (2017) |
| Rahvahad | venälaižed, vepsläižed |
| Lugu-identifikatorad | |
| Telefonan kod | +7 81365 |
| Počtan indeks | 187773 |
| Kod ОКАТО | 41236808001 |
| Kod ОКТМО | 41636404181 |
| Прочее | |
|
|
|
Kurb (veps.: Ку́рба) — pos'olk Podporožjen rajonas Piterin agjas Ojat'-jogen randal. Mülüb Vidlan küläkundaha. Pos'olk oli tehtud vodel 1960.
Etimologii
Ei edahan Kurbaspäi jokseb Kurb-jogi. Se andoi-ki nimen pos'olkale. Ühten versijan mödhe nimen jured oma vepsläižes "korb'"-sanaspäi (ven.: "глухой лес", "тайга").
Istorii
Pos'olk sündui vodel 1960, konz Podporožjen rajonan suvipoles zavodi kehitoittas mectegeližuz'. Pos'olk pigai kazvoi da tegihe sureks eländtahoks, sijaližeks administrativiž-elomišton keskuseks. Eläjad sauvoiba pos'olkad ičeze käzil, hö kaik radoiba mecas. Sauvojiden keskes oliba Ladvan, Järviden, Mäggärven susedküliden eläjad, mugažo tulnuded ristitud.
Voden 1966 tedoiden mödhe pos'olk mülüi Järviden sel'sovetaha. Pos'olkas oli sauvdud pertid, kaks' laukad, sömsija[2].
Vodel 1967 oli vajehtadud Kurban sel'sovetaks, kuna mülüškanziba heittud ühtel aigal Ladvan da Mäggärven sel'sovetoiden eländtahod.
Voden 1973 tedoiden mödhe pos'olk tegihe Kurban sel'sovetan administrativižeks keskuseks, kuna mülüi 7 eländtahod: Vasiljevskaja, Pit'kjärv, Kazičenskaja, Makarjevskaja, Minickaja, F'odorovskaja-küläd da Kurb-pos'olk[3].
Voden 1990 tedoiden mödhe Kurb-pos'olkas eli 414 mest. Pos'olk oli Kurban sel'sovetan administrativižen keskusen, kuna mülüi 6 eländtahod: Vasiljevskaja, Kazičenskaja, Makarjevskaja, Minickaja, F'odorovskaja da Kurb-pos'olk, üleine rahvahan lugumär oli 800 mest[4].
Vodel 2002 Kurb-küläs Kurban volostiš eli 313 mest (venälaižed — 62 %, vepsläižed — 36 %)[5].
Volost' oli 1. vilukuhusai vodhesai 2006, konz municipaližen reforman aigan pos'olk mülüškanzi Vidlan küläkundaha kut eländtaho.
Geografii
Pos'olk seižub rajonan suvipalas 41К-713-avtodorogal (Vidl — Kazičenskaja).
Matk Vidl-külän administrativižehe keskusehesai — 36 km[6].
Matk läheližehe Podporožje-raudtestancijahasai — 122 km[2].
Pos'olk om Ojat'-jogen hural randal.
Eläjad
| 2002[7] | 2007[8] | 2010[9] | 2017[10] | 2020[11] |
|---|---|---|---|---|
| 313 | ↗362 | ↘285 | ↘275 | ↘109 |
Eläjiden lugumäran vajehtamine[12][13][14][15][16][17][5][6][18]:

Infrastruktur
Vodhesai 2009 Kurbas radoi augotižškol — päivkodi, miččiden pertid oli sauvdud völ vodel 1968 da ned seižuiba eriži. Siloi oli Kurban keskškol № 13[19]. Konz škol oli avaitud, siš openzihe 240 last, kudambad tuliba susedkülišpäi Mäggärvespäi da Ladvaspäi. Ezmäine školan pämez' oli Baklagina Jelena Sergejevna.
Kurbas oli fel'dšer-akušeran punkt.
Kurbas radab Kurban muzei, kul'turpert' da kirjišt.
Kul'tur
Vepsän kul'turan muzei oli tehtud Kurbal vodel 1983. Siš om ozutadud vepsän rahvahan materialine da hengeline kul'tur.
Muzejan tegi kodiröunan tedai, enzne Kurban školan matematikan da vepsän kelen opendai Svetlana Jeršova[20].
Vodel 1987 muzei sai "Vepsläižiden kul'turan da elon školmuzei"-nimen da oli avaitud Kurban školas. Vodelpäi 2010 se sai Podporožjen kodirandan muzejan filialan statuan.
Vepsän elon da kul'turan muzejan fondoiš om läz 10 000 kalud, miččed om keratud enamba kaiked Piterin agjan vepsläižiš küliš.
Ajamed
Läz Kurbad mäneb gruntdorog, se zavodiše Vidlaspäi da mäneb päliči Nemžas da Järviš rajonan suvipol'he. Kurbaspäi voib päzuda Vidlan administrativižehe keskusehe avtobusal (7 kerdad nedališ).
Kurbas om počtan erišt (indeks 187773).
Irdad
Borovaja, Jevdokimovo-kujo, Zarečnaja, Kon'ušennii kujo, Lesnaja, Molod'ožnaja, Objezdnaja, Rečnoi kujo, Tajožnii kujo, Škol'naja.
Galerei
Ojat'-jogi Kurbal
Vepsän kul'turan muzei Kurbal
Homaičendad
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области / Сост. Кожевников В. Г.. — Справочник. — СПб.: Инкери, 2017. — С. 148. — 271 с. — 3000 экз.
- ↑ 1 2 Административно-территориальное деление Ленинградской области / Сост. Т. А. Бадина. — Справочник. — Л.: Лениздат, 1966. — С. 115. — 197 с. — 8000 acsessdate=2025−10−04 экз.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области. — Лениздат. 1973. С. 257. Дата обращения: 3 redukud 2025. Архивировано 30 keväz'kud 2016 года.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области. Лениздат. 1990. ISBN 5-289-00612-5. С. 99. Дата обращения: 3 redukud 2025. Архивировано 17 redukud 2013 года.
- ↑ 1 2 Коряков Ю. Б. База данных «Этно-языковой состав населённых пунктов России». Ленинградская область. Дата обращения: 4 redukud 2025. Архивировано 5 keväz'kud 2016 года.
- ↑ 1 2 Административно-территориальное деление Ленинградской области. — СПб. 2007. С. 123. Дата обращения: 4 redukud 2025. Архивировано 17 redukud 2013 года.
- ↑ http://www.perepis2002.ru/content.html?id=11&docid=10715289081460.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области: [справ.] / под общ. ред. В. А. Скоробогатова, В. В. Павлова; сост. В. Г. Кожевников. - СПб., 2007. - 281 с.
- ↑ Всероссийская перепись населения 2010 года. Ленинградская область.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области 2017 г.
- ↑ https://rosstat.gov.ru/vpn/2020/Tom1_Chislennost_i_razmeshchenie_naseleniya.
- ↑ ЦГА СПб., ф. 95, оп. 8, д. 2365, лл. 14—16.
- ↑ ЦГА СПб., ф. 95, оп. 12, д. 218, лл. 32—36.
- ↑ ЦГА СПб., ф. 95, оп. 12, д. 2424, лл. 90—97.
- ↑ ЦГА СПб., ф. 9971, оп. 3, д. 1123, лл. 99—102.
- ↑ ЦГА СПб., ф. 9971, оп. 7, д. 735, лл. 94—97.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области. СПб. 1997. ISBN 5-86153-055-6. С. 99. Дата обращения: 4 redukud 2025. Архивировано 17 redukud 2013 года.
- ↑ Итоги Всероссийской переписи населения 2010 года. Ленинградская область. Дата обращения: 30 semendkud 2014. Архивировано из оригинала 15 kezakud 2018 года.
- ↑ Решение о ликвидации Курбинской школы прокуратура сочла незаконным. 47news.ru. Дата обращения: 4 redukud 2025.
- ↑ Музей вепсской культуры в поселке Курба. Дата обращения: 12 elokud 2011.
