Vil'häl

Рувики-späi
Külä
Vil'häl
ven.: Ярославичи
Деревня Ярославичи.jpg
60°29′24″ с. ш. 34°30′29″ в. д.GЯO
Valdkund  Venäma
Venäman subjekt Piterin agj
Rajon Podporožjen
Küläkund Vidlan
Istorii da geografii
Ezmäine johtutez 1496 voz'
Eläjad
Eläjad 187[1] ristitud (2017)
Rahvahad venälaižed, vepsläižed
Lugu-identifikatorad
Telefonan kod +7 81365
Počtan indeks 187762
Kod ОКАТО 41236836001
Kod ОКТМО 41636404286
Прочее
Vil'häl (Россия)
Точка
Vil'häl
Точка

Vil′häl vai Vil'hal (ven.: Яросла́вичи[2]) om külä Podporožjen rajonas Piterin agjas. Mülüb Vidlan küläkundan joukuhu.

Istorii

Ezmäižen kerdan külä johtutase Novgorodan piscovijoiš aigkirjoiš vodel 1496. Sidä aigan Vil'häl mülüi Obonežskan p'atinan Nagornaja palaha[3].

Jekaterinan administrativižen reforman (ven.) jäl'ghe voz'sadal XVIII Vil'häl-külä mülüi Oloncan gubernijan Lodeinopol'skijaha ujezdaha.

Voden 1905 tedoiden mödhe Vil'häl — nece om Skaminskan küläkundan küliden kogomuz Ojat'-jogen randal, Šapšinskan volostin 2. stanan Lodeinopol'skijan ujezdan[4].

Voden 1933 tedoiden mödhe oli Vidlan vepsän rahvahaližen rajonan Vil'hälan vepsän rahvahaližen sel'sovetan administrativine keskuz, miččehe mülüi 27 eländtahod: Afonino-, Grišino-, Zaručei-, Zinovii Navolok, Kapaškina Gora, Lavrovo-, Laškovo-, Levšakovo-, Lutahino-, Matr'onovščina-, Nargino,-, Nižnekonnaja-, Nikiforovščino-, Nikulino-, Novoüilovo-, Perhina Gora, Putilovo-, Skamina Gora, Spir(k)ovo-, Sredn'aja-, Timošino-, Fen'kovo-, Holodnii Ručei, Šl'akovo-, Čur-Porog-küläd, ühthižen eläjiden lugumäranke 1903 mest, oli Spirovo-külä (Spirkovo-külä)[5].

Voden 1936 tedoiden mödhe Vil'hälan sel'sovetan joukuhu Spirovo-külän (Spirkovo-külä) keskusenke mülüi 22 eländsijad, 356 elomištod da 16 kolhozad[6].

Voz'sadan XX toižehe palahasai nügüdläine Vil'häl-külä om lähembaižiden küliden kogomuz, mitte om ühtenzoitud amuižen Nikol'sko-Vil'hälaižen pagastan ümbri (jumalankodinno).

Möhemba, sovetskijan aigan lähtkiš nügüd'läižen Vil'häl-külän tahol oli viž ičenašt küläd: Bereg-Spirovo, Bereg-Grišino, Bereg-Levšakovo, Bereg-Nikulkono da Bered-Timoškino. Voziden 1960 augotišespäi nene eländtahod oficialižiš azjbumagoiš oma ühtenzoitud ünten Bereg-nimel.

Voden 1966 tedoiden mödhe Vil'hälaižen sel'sovetan administrativine keskuz oli Bereg-külä[7].

Lenoblispolkoman pätandan № 592 mödhe 31. tal'vkud vodel 1970 oli vahvištoitud nügüd'läine külän nimi.

Toponim "Vil'häl" ende-ki kävutoitiba sijalaižed eläjad neniden küliden nimitandan täht, miččed aniku kazvahtuiba toine toižhe. Mugoine toponimikan erigoičuz oli Mežozerjan palan enambištol. Necen pätandan mödhe Bered-Grišanino-külä oli heitud lugemižen tedoišpäi, sikš ku ei olend kaikenaigaižid eläjid[8].

Voden 1973 tedoiden mödhe külä om Vil'hälan sel'sovetan administrativine keskuz, miččehe mülüb 14 eländsijad[9].

Voden 1990 tedoiden mödhe Vil'häl-küläs eli 266 mest. Külä oli Vil'hälaižen sel'sovetan administrativine keskuz, miččehe mülüi 11 eländsijad: Zinovii Navolok, Lavrovo-, Matr'onovščina-, Norgino-, Sredn'aja-, Fen'kovo-, Holodnii Ručei, Kičoja, Vil'häl-küläd; Kuzra-pos'olk, ühthižen eläjiden lugumäranke 607 mest[10].

Vodel 1997 Vil'hälaižen volostin Vil'häl-küläs eli 287 mest, vodel 2002—216 mest (venälaižed — 61 %, vepsläižed — 34 %)[11][12].

Vodehesai 2006 Vil'häl-külä oli Vil'hälaižen volostin administrativine keskuz. Municipaližen reforman jäl'ghe se mülüi Vidlan küläkundaha, kut jogavuitte külä.

Geografii

Külä sijadase rajonan päivlaskman poles 41К-016-avtotel (Ojat'-stancii (ven.) — Plotično (ven.)).

Matk administrativižen küläkundan keskusehesai om 25 km[13].

Lähembaižen Podporožje-raudtestancijahasai om 106 km[7].

Külä seižub oiktal Ojat'-jogen randal.

Eläjad

Vozil 1951—2017 külän eläjiden lugumäran vajehtihe:

Eläjiden lugumär
200220102020
21618075
50
100
150
200
250
300
2002
2010
2020

Socialine elo

Küläs om kul'turpert' da külälaine kirjišt. Ende Vil'hälas radoi škol № 15, no vodel 2009 se heiti radon, a openikad oliba sirttud opendusele Vidlan keskškolha № 12.

Vil'hälas radab fel'dšer-akušerine punkt.

Kezal Piterin agjan sijaližen ičenaižen valdmehišton rahvahiden da konfessijoiden keskes komitetab da MKU Vidlan kirjišt-kul'turan ühtenzoitusen tomotusen mödhe küläs mänetadas külälaiže praznikan Vil'häl-külän päiv[14].

Ajamed da ühtenzoituz

Küläkundan administrativižen keskusenke külä om sidotud ezilidnaižen avtobusan abul (matk № 125, 7 reisad nedališ).

Küläs om külälaine počterišt (indeks om 187762).

Irdad

Küläs oma Molod'ožnaja-, Naberežnaja-, Škol'naja-irdad da A. F. Kostinan ird[15].

Galerei

Homaičendad

  1. Административно-территориальное деление Ленинградской области / Сост. Кожевников В. Г.. — Справочник. — СПб.: Инкери, 2017. — С. 149. — 271 с. — 3000 экз. Архивированная копия. Дата обращения: 8 redukud 2025. Архивировано из оригинала 14 keväz'kud 2018 года.
  2. Муллонен И. И. Вепсские этнонимы: история и современность // История и традиционная культура народов Карелии / научный редактор докт. ист. наук И. Ю. Винокурова. — Петрозаводск: КарНЦ РАН, 2018. — С. 44—57. — 278 с. — ISBN 978-5-9274-0799-6.
  3. Воронов А. П. Ярославичи // Энциклопедический словарь Брокгауза и Ефрона : в 86 т. (82 т. и 4 доп.). — СПб., 1890—1907.
  4. "Список населённых мест Олонецкой губернии. По сведениям за 1905 год. Составил действительный член-секретарь Комитета И. И. Благовещенский" Петрозаводск. Олонецкая губернская типография. 1907. С. 118
  5. Рыкшин П. Е. Административно-территориальное устройство Ленинградской области. — Л.: Изд-во Леноблисполкома и Ленсовета, 1933. — 444 с. — С. 25, 193. Дата обращения: 13 redukud 2025. Архивировано 14 sulakud 2021 года.
  6. Административно-экономический справочник по районам Ленинградской области / Адм.-террит. комис. Леноблисполкома; сост. Богомолов Ф. И., Комлев П. Е.; под общ. ред. Нужного А. Ф. — М.: Изд-во Леноблисполкома и Ленсовета, 1936. — 383 с. — С. 124. Дата обращения: 13 redukud 2025. Архивировано 27 vilukud 2022 года.
  7. 1 2 Административно-территориальное деление Ленинградской области / Сост. Т. А. Бадина. — Справочник. — Л.: Лениздат, 1966. — С. 58. — 197 с. — 8000 экз.
  8. Бюллетень Исполнительного комитета Ленинградского областного Совета депутатов трудящихся № 1. — 1971. — С. 25—27.
  9. Административно-территориальное деление Ленинградской области. — Лениздат. 1973. С. 260. Дата обращения: 13 redukud 2025. Архивировано 30 keväz'kud 2016 года.
  10. Административно-территориальное деление Ленинградской области. Лениздат. 1990. ISBN 5-289-00612-5. С. 100. Дата обращения: 13 redukud 2025. Архивировано 17 redukud 2013 года.
  11. Административно-территориальное деление Ленинградской области. СПб. 1997. ISBN 5-86153-055-6. С. 100. Дата обращения: 13 redukud 2025. Архивировано 17 redukud 2013 года.
  12. Коряков Ю. Б. База данных «Этно-языковой состав населённых пунктов России». Ленинградская область. Дата обращения: 13 redukud 2025. Архивировано 5 keväz'kud 2016 года.
  13. Административно-территориальное деление Ленинградской области. — СПб. 2007. С. 123. Дата обращения: 13 redukud 2025. Архивировано 17 redukud 2013 года.
  14. Аттракционы, мастер-классы и знакомство с вепсской культурой: Как в Ленобласти прошел День деревни Ярославичи (2020-29-07). Дата обращения: 13 redukud 2025.
  15. НСПД кадастровая карта Ленинградской области, Район Подпорожский, Деревня Ярославичи. Официальная карта Росреестра публичного пользования. Улицы - Деревня Ярославичи. Дата обращения: 13 redukud 2025.

Lähtked