Šondjal
| Külä | |
| Šondjal | |
|---|---|
| ven.: Шондовичи | |
| | |
| 60°25′14″ с. ш. 34°49′10″ в. д.GЯO | |
| Valdkund |
|
| Venäman subjekt | Piterin agj |
| Rajon | Podporožjen |
| Küläkund | Vidlan |
| Istorii da geografii | |
| Ezmäine johtutez | 1563 voz' |
| Enččed nimed | Šondjal I, Šondjal II |
| Eläjad | |
| Eläjad | 49[1] ristitud (2017) |
| Rahvahad | venälaižed, vepsläižed |
| Lugu-identifikatorad | |
| Telefonan kod | +7 81365 |
| Počtan indeks | 187771 |
| Kod ОКАТО | 41236816013 |
| Kod ОКТМО | 41636404281 |
| Прочее | |
|
|
|
Šondjal (ven.: Шондовичи[2]) om vepsän külä Piterin agjas Podporožjen rajonas. Mülüb Vidlan küläkundaha.
Istorii
Obonežskan p'atinan piscovijas kirjas vodel 1563 johtutadas ei vähemba kahesad pen't ( 1 — 2 tanast) küläd «Šondjal-küläs Ojat'-jogel» (vasttihe i variantad «Kondjalas», «Šundjalas»). Siloi nene eländtahod mülüiba Nikol'skan Jaroslavskijan pagastaha da oliba pomeščikoiden I. U., B. U. da А. N. Sudakovoiden valdas[3].
Jäl'ghe sidä, kut Venäman jägatihe gubernijoile, Šondjal-külä mülüi Oloncan gubernijan Pöudon ujezdaha. Vodel 1873 Šondjal-külähä mülüi nel'l' küläd, miččiš oli 20 tanast, kaks' ortodoksišt časoun'ad da 137 eläjad, kaik oliba «čud'-heimospäi». Voz'sadan XX augotišehesai kaik ned mülüiba Vidlan volostin Makuševskan küläkundaha.
Sikš ku Šondjal seižub Ojat'-jogen kahtel randal, voz'sadan XX toižehe palahasai oficialižiš azjbumagoiš külä oli jagatud kuverdale-se ičenaižele eländtahole. Muga, Oloncan gubernijan küliden lugetišes vodel 1905 šondjalaižen röunan joukus oli kuz' küläd, miččiš oli 30 tanast da eläjiden lugumär oli 192 mest[4].
Valdankumaidusen jäl'ghe vahvištoitihe jagaduz kahtele küläle — Šondjal I da Šondjal II, miččed erigoičihe toine toižespäi jogel.
Vozil 1917—1922 Šondjal I-külä mülüi Vidlan volostin Pöudon ujezdan Oloncan bubernijan Makruševskan sel'sovetaha, а Šondjal II — Novgorodan gubernijan Tihvinan ujezdan Pecoilan volostihe.
Vodelpäi 1918 Šondjal II-külä oli Čerepovcan gubernijas.
Vodelpäi 1922 Šondjal I-külä oli Piterin agjan Vidlan volostin Järvelaižen sel'sovetan joukus.
Vodelpäi 1927 Šondjal I oli Järvelaižen sel'sovetan joukus, а Šondjal II-külä oli Vidlan rajonan Mäggärvelaižen sel'sovetan joukus.
Vodelpäi 1928 Šondjal II mugažo mülüi Järvelaižen sel'sovetan joukuhu. Vodel 1928 Šondjal II-külän eläjiden lugumär oli 136 mest[5].
Administrativižiden tedoiden mödhe vodel 1933 Šondjal I da Šondjal II küläd mülüiba Vidlan rahvahaližen vepsän rajonan Järvelaižen vepsän rahvahaližehe sel'sovetaha[6].
Kollektivizacijan aigan Šondjal-küläs om tehtud kaks' kolhozad: Šondjal I-küläs — «Krasnaja Ojat'»-kolhoz, Šondjal II — «Verhn'aja Ojat'»-kolhoz. Voziden 1940 da 1950 aigan nene sel'hozartelid ühtenzoittihe «Uz' Elo»-kolhozaha. Vodeks 1952 sihe mülüi 81 elomišt, kolhozal oli 3239,69 gа mad (pöudod — 126,07, heinäntegod — 251,24, paimenduzsijoid — 180, mecad — 2090,3). Kolhozas oli 35 hebod, 158 sur't živatad (sen lugus 54 lehmäd), 105 lambast, 49 sigad, 148 lindud. Kolhozas oli vezimel'nic, miččen vägi oli 0,25 t smenas. Voziden 1960 lopus nece kolhoz oli saubatud, a sen ma mülüi «Järvelaine»-sovhozaha.
Vodel 1940 Šondjal I-kžlün eläjiden lugumär oli 239 mest[5].
Suren Kodiman voinan aigan Šondjal-küläs vozil 1942—1944 oli keskaigašti sijatud Vidlan Mašin-traktorine stancii, mitte oli evakoitud Vidl-küläspäi.
Vodelpäi 1954 Šondjal II-külä om Pecoilan sel'sovetan joukus.
Vodel 1958 Šondjal I-külän eläjiden lugumär oli 122 mest.
Vodelpäi 1963 Šondjal I da Šondjal II küläd oliba Pöudon rajonan Järvelaižes sel'sovetas.
Vodelpäi 1965 Šondjal I da Šondjal II oma Podporožjen rajonan joukus[5].
Šondjal I da Šondjal II küläd Lenoblispolkoman pätandan № 592 31. tal'vkud vodel 1970 oma ühtenzoitud[7].
Voziden 1973 da 1990 tedoiden mödheŠondjal-külä mülüi Podporožjen rajonan Järveleižen sel'sovetan joukuhu[8][9].
Vodel 1997 Järvelaižen volostin Šondjal-küläs eli 101 mest, vodel 2002 — 73 mest (venälaižed — 45 %, vepsläižed — 54 %)[10][11].
Vodel 2007 Vidlan küläkundan Šondjal-küläs eli 61 mest[12].
Geografii
KüLä sijadase rajonan suvipoles 41К-717-avtotel (Tulend Šondjal-külähä).
Administrativižen küläkundan keskuz om 30 km küläspäi[12].
Külä seižub molembil Ojat'-jogen randoil.
Eläjad
| 1873 | 1905 | 1926 | 1939 | 1951 | 1961 |
|---|---|---|---|---|---|
| 137 | ↗192 | ↗245 | ↗425 | ↘291 | ↘281 |
| 1971 | 1975 | 1989 | 1997 | 2002 | 2007[13] |
| ↘244 | ↘206 | ↘125 | ↘101 | ↘73 | ↘61 |
| 2010[14] | 2017[15] | 2020 | |||
| ↘46 | ↗49 | ↘16 |
Eläjiden lugumär
Eläjiden lugumäran vajehtamine voziden 1873—2017 aigan[16][4][17][18][19][20][21][22][23][24]:

Ajamed
Mate ühtenzoitab Šondjal-külän Järved-külänke. Administrativižen küläkundan keskusenke külän ühtenzoitab avtobusmatk № 122 Pecoil — Vidl (2 reisad nedališ), mitte matkan aigan tuleb i Šondjalaha.
Irdad
Brusničnaja, Lugovaja, Mäggärvelaine kujo, Ribackaja, Jakovlevan kujo[25].
Šondjal kinos
Vodel 2016 Šondjal küläs oliba venälaižen tragikomedižen «Žili-bili»-fil'man sjomkad. Fil'man ohjandai om Eduard Parri, a fil'man pähengiden rolid vändiba venälaižed tetabad artistad F'odor Dobronravov, Roman Mad'anov da Irina Rozanova. Fil'man ezmäine ozuteluz oli Venämal 15. keväz'kud vodel 2018[26].
Šondjal-küläs fil'man sjomkad oliba kun. Sidä aigas artistad el'genziba midä ei täudu sijalaižile eläjile elon täht. Heiden abunke küläs tehtihe uden rippuisildan Ojar'-jogen päliči[27] da kezakodan jogen randal, mitte tariž oli fil'man täht, a nügüd' se om necen külän melentartuisija.
Galerei
| Külän-nimen teznam, 2025 | Avtobusseižutez, 2025 | Sild da besedk, miččed lahjoičiba «Žili-bili»-fil'man artistad, 2025 | Šondjal, 2025 |
Homaičendad
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области / Сост. Кожевников В. Г.. — Справочник. — СПб.: Инкери, 2017. — С. 148. — 271 с. — 3000 экз.
- ↑ Муллонен И. И. Вепсские этнонимы: история и современность // История и традиционная культура народов Карелии / научный редактор докт. ист. наук И. Ю. Винокурова. — Петрозаводск: КарНЦ РАН, 2018. — С. 44—57. — 278 с. — ISBN 978-5-9274-0799-6.
- ↑ Писцовые книги Обонежской пятины, 1496 и 1563 гг.. — Л.: АН СССР, 1930. — 252 с.
- ↑ 1 2 Список населённых мест Олонецкой губернии: по сведениям 1905 года / Изд. Олонецк. губ. стат. комитетом; Сост. чл.-секр. комитета И. И. Благовещенский. — Спб., 1907, с. 88—91.
- ↑ 1 2 3 Справочник истории административно-территориального деления Ленинградской области.
- ↑ Рыкшин П. Е. Административно-территориальное устройство Ленинградской области / научный редактор докт. ист. наук И. Ю. Винокурова. — Л.: Леноблисполкома и Ленсовета, 1933. — С. 193. — 444 с.
- ↑ Бюллетень Исполнительного комитета Ленинградского областного Совета депутатов трудящихся № 1. — 1971. — С. 25—27.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области.. — Лениздат, 1973. — 258 с.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области.. — Лениздат, 1990. — С. 99. — ISBN 5-289-00612-5.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области.. — СПб., 1997. — 99 с. — ISBN 5-86153-055-6.
- ↑ Коряков Ю. Б. База данных «Этно-языковой состав населённых пунктов России». Ленинградская область. Дата обращения: 19 redukud 2025. Архивировано 5 keväz'kud 2016 года.
- ↑ 1 2 Административно-территориальное деление Ленинградской области. — СПб., 2007. — 123 с.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области: [справ.] / под общ. ред. В. А. Скоробогатова, В. В. Павлова; сост. В. Г. Кожевников. - СПб., 2007. - 281 с.
- ↑ Всероссийская перепись населения 2010 года. Ленинградская область.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области 2017 г.
- ↑ Список населённых мест Олонецкой губернии: по сведениям 1873 года / Изд. Центр. стат. комитетом; Обраб. секр. комитета Е. Огородниковым. — Спб., 1879, с. 122—123.
- ↑ ПФА РАН, ф. 135, оп. 3, д. 92, л. 302.
- ↑ ЦГА СПб., ф. 95, оп. 4, д. 1023.
- ↑ ЦГА СПб., ф. 95, оп. 4, д. 3646.
- ↑ ЦГА СПб., ф. 95, оп. 8, д. 2365, лл. 14—16.
- ↑ ЦГА СПб., ф. 9971, оп. 3, д. 1123, лл. 99—102.
- ↑ ЦГА СПб., ф. 9971, оп. 7, д. 735, лл. 94—97.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области. [Справочник. По состоянию на 1 января 1997 г.; Сост. В. Г. Кожевников]. — СПб., 1997, с. 99.
- ↑ Административно-территориальное деление Ленинградской области / Сост. Кожевников В. Г.. — Справочник. — СПб.: Инкери, 2017. — С. 149. — 271 с. — 3000 экз. Архивированная копия. Дата обращения: 22 redukud 2025. Архивировано из оригинала 14 keväz'kud 2018 года.
- ↑ Система «Налоговая справка». Справочник почтовых индексов. Подпорожский район Ленинградская область. Дата обращения: 22 redukud 2025. Архивировано из оригинала 4 keväz'kud 2016 года.
- ↑ Жили-были. vokrug.tv. Дата обращения: 19 redukud 2025.
- ↑ Федор Добронравов с коллегами по фильму «Жили-были» помогли построить мост в деревне Ленобласти. spb.kp.ru. Дата обращения: 19 redukud 2025.
