Šondjal

Рувики-späi
Külä
Šondjal
ven.: Шондовичи
Шондовичи Ленинградская область.jpg
60°25′14″ с. ш. 34°49′10″ в. д.GЯO
Valdkund  Venäma
Venäman subjekt Piterin agj
Rajon Podporožjen
Küläkund Vidlan
Istorii da geografii
Ezmäine johtutez 1563 voz'
Enččed nimed Šondjal I, Šondjal II
Eläjad
Eläjad 49[1] ristitud (2017)
Rahvahad venälaižed, vepsläižed
Lugu-identifikatorad
Telefonan kod +7 81365
Počtan indeks 187771
Kod ОКАТО 41236816013
Kod ОКТМО 41636404281
Прочее
Šondjal (Россия)
Точка
Šondjal
Точка

Šondjal (ven.: Шондовичи[2]) om vepsän külä Piterin agjas Podporožjen rajonas. Mülüb Vidlan küläkundaha.

Istorii

Obonežskan p'atinan (ven.) piscovijas kirjas vodel 1563 johtutadas ei vähemba kahesad pen't ( 1 — 2 tanast) küläd «Šondjal-küläs Ojat'-jogel» (vasttihe i variantad «Kondjalas», «Šundjalas»). Siloi nene eländtahod mülüiba Nikol'skan Jaroslavskijan pagastaha da oliba pomeščikoiden I. U., B. U. da А. N. Sudakovoiden valdas[3].

Jäl'ghe sidä, kut Venäman jägatihe gubernijoile, Šondjal-külä mülüi Oloncan gubernijan Pöudon ujezdaha. Vodel 1873 Šondjal-külähä mülüi nel'l' küläd, miččiš oli 20 tanast, kaks' ortodoksišt časoun'ad da 137 eläjad, kaik oliba «čud'-heimospäi». Voz'sadan XX augotišehesai kaik ned mülüiba Vidlan volostin Makuševskan küläkundaha.

Sikš ku Šondjal seižub Ojat'-jogen kahtel randal, voz'sadan XX toižehe palahasai oficialižiš azjbumagoiš külä oli jagatud kuverdale-se ičenaižele eländtahole. Muga, Oloncan gubernijan küliden lugetišes vodel 1905 šondjalaižen röunan joukus oli kuz' küläd, miččiš oli 30 tanast da eläjiden lugumär oli 192 mest[4].

Valdankumaidusen jäl'ghe vahvištoitihe jagaduz kahtele küläle — Šondjal I da Šondjal II, miččed erigoičihe toine toižespäi jogel.

Vozil 1917—1922 Šondjal I-külä mülüi Vidlan volostin Pöudon ujezdan Oloncan bubernijan Makruševskan sel'sovetaha, а Šondjal II — Novgorodan gubernijan Tihvinan ujezdan Pecoilan volostihe (ven.).

Vodelpäi 1918 Šondjal II-külä oli Čerepovcan gubernijas.

Vodelpäi 1922 Šondjal I-külä oli Piterin agjan Vidlan volostin Järvelaižen sel'sovetan joukus.

Vodelpäi 1927 Šondjal I oli Järvelaižen sel'sovetan joukus, а Šondjal II-külä oli Vidlan rajonan Mäggärvelaižen sel'sovetan joukus.

Vodelpäi 1928 Šondjal II mugažo mülüi Järvelaižen sel'sovetan joukuhu. Vodel 1928 Šondjal II-külän eläjiden lugumär oli 136 mest[5].

Administrativižiden tedoiden mödhe vodel 1933 Šondjal I da Šondjal II küläd mülüiba Vidlan rahvahaližen vepsän rajonan Järvelaižen vepsän rahvahaližehe sel'sovetaha[6].

Kollektivizacijan aigan Šondjal-küläs om tehtud kaks' kolhozad: Šondjal I-küläs — «Krasnaja Ojat'»-kolhoz, Šondjal II — «Verhn'aja Ojat'»-kolhoz. Voziden 1940 da 1950 aigan nene sel'hozartelid ühtenzoittihe «Uz' Elo»-kolhozaha. Vodeks 1952 sihe mülüi 81 elomišt, kolhozal oli 3239,69 gа mad (pöudod — 126,07, heinäntegod — 251,24, paimenduzsijoid — 180, mecad — 2090,3). Kolhozas oli 35 hebod, 158 sur't živatad (sen lugus 54 lehmäd), 105 lambast, 49 sigad, 148 lindud. Kolhozas oli vezimel'nic, miččen vägi oli 0,25 t smenas. Voziden 1960 lopus nece kolhoz oli saubatud, a sen ma mülüi «Järvelaine»-sovhozaha.

Vodel 1940 Šondjal I-kžlün eläjiden lugumär oli 239 mest[5].

Suren Kodiman voinan aigan Šondjal-küläs vozil 1942—1944 oli keskaigašti sijatud Vidlan Mašin-traktorine stancii (ven.), mitte oli evakoitud Vidl-küläspäi.

Vodelpäi 1954 Šondjal II-külä om Pecoilan sel'sovetan joukus.

Vodel 1958 Šondjal I-külän eläjiden lugumär oli 122 mest.

Vodelpäi 1963 Šondjal I da Šondjal II küläd oliba Pöudon rajonan Järvelaižes sel'sovetas.

Vodelpäi 1965 Šondjal I da Šondjal II oma Podporožjen rajonan joukus[5].

Šondjal I da Šondjal II küläd Lenoblispolkoman pätandan № 592 31. tal'vkud vodel 1970 oma ühtenzoitud[7].

Voziden 1973 da 1990 tedoiden mödheŠondjal-külä mülüi Podporožjen rajonan Järveleižen sel'sovetan joukuhu[8][9].

Vodel 1997 Järvelaižen volostin Šondjal-küläs eli 101 mest, vodel 2002 — 73 mest (venälaižed — 45 %, vepsläižed — 54 %)[10][11].

Vodel 2007 Vidlan küläkundan Šondjal-küläs eli 61 mest[12].

Geografii

KüLä sijadase rajonan suvipoles 41К-717-avtotel (Tulend Šondjal-külähä).

Administrativižen küläkundan keskuz om 30 km küläspäi[12].

Külä seižub molembil Ojat'-jogen randoil.

Eläjad

Eläjiden lugumär
187319051926193919511961
137192245425291281
197119751989199720022007[13]
2442061251017361
2010[14]2017[15]2020
464916
100
200
300
400
500
1951
1997
2020

Eläjiden lugumär

Eläjiden lugumäran vajehtamine voziden 1873—2017 aigan[16][4][17][18][19][20][21][22][23][24]:

Ajamed

Mate ühtenzoitab Šondjal-külän Järved-külänke. Administrativižen küläkundan keskusenke külän ühtenzoitab avtobusmatk № 122 Pecoil — Vidl (2 reisad nedališ), mitte matkan aigan tuleb i Šondjalaha.

Irdad

Brusničnaja, Lugovaja, Mäggärvelaine kujo, Ribackaja, Jakovlevan kujo[25].

Šondjal kinos

Vodel 2016 Šondjal küläs oliba venälaižen tragikomedižen «Žili-bili» (ven.)-fil'man sjomkad. Fil'man ohjandai om Eduard Parri, a fil'man pähengiden rolid vändiba venälaižed tetabad artistad F'odor Dobronravov (ven.), Roman Mad'anov (ven.) da Irina Rozanova (ven.). Fil'man ezmäine ozuteluz oli Venämal 15. keväz'kud vodel 2018[26].

Šondjal-küläs fil'man sjomkad oliba kun. Sidä aigas artistad el'genziba midä ei täudu sijalaižile eläjile elon täht. Heiden abunke küläs tehtihe uden rippuisildan Ojar'-jogen päliči[27] da kezakodan jogen randal, mitte tariž oli fil'man täht, a nügüd' se om necen külän melentartuisija.

Galerei

Шондовичи 5.jpg
Шондовичи 4.jpg
Шондовичи 3.jpg
Шондовичи 2.jpg
Külän-nimen teznam, 2025 Avtobusseižutez, 2025 Sild da besedk, miččed lahjoičiba «Žili-bili»-fil'man artistad, 2025 Šondjal, 2025

Homaičendad

  1. Административно-территориальное деление Ленинградской области / Сост. Кожевников В. Г.. — Справочник. — СПб.: Инкери, 2017. — С. 148. — 271 с. — 3000 экз.
  2. Муллонен И. И. Вепсские этнонимы: история и современность // История и традиционная культура народов Карелии / научный редактор докт. ист. наук И. Ю. Винокурова. — Петрозаводск: КарНЦ РАН, 2018. — С. 44—57. — 278 с. — ISBN 978-5-9274-0799-6.
  3. Писцовые книги Обонежской пятины, 1496 и 1563 гг.. — Л.: АН СССР, 1930. — 252 с.
  4. 1 2 Список населённых мест Олонецкой губернии: по сведениям 1905 года / Изд. Олонецк. губ. стат. комитетом; Сост. чл.-секр. комитета И. И. Благовещенский. — Спб., 1907, с. 88—91.
  5. 1 2 3 Справочник истории административно-территориального деления Ленинградской области.
  6. Рыкшин П. Е. Административно-территориальное устройство Ленинградской области / научный редактор докт. ист. наук И. Ю. Винокурова. — Л.: Леноблисполкома и Ленсовета, 1933. — С. 193. — 444 с.
  7. Бюллетень Исполнительного комитета Ленинградского областного Совета депутатов трудящихся № 1. — 1971. — С. 25—27.
  8. Административно-территориальное деление Ленинградской области.. — Лениздат, 1973. — 258 с.
  9. Административно-территориальное деление Ленинградской области.. — Лениздат, 1990. — С. 99. — ISBN 5-289-00612-5.
  10. Административно-территориальное деление Ленинградской области.. — СПб., 1997. — 99 с. — ISBN 5-86153-055-6.
  11. Коряков Ю. Б. База данных «Этно-языковой состав населённых пунктов России». Ленинградская область. Дата обращения: 19 redukud 2025. Архивировано 5 keväz'kud 2016 года.
  12. 1 2 Административно-территориальное деление Ленинградской области. — СПб., 2007. — 123 с.
  13. Административно-территориальное деление Ленинградской области: [справ.] / под общ. ред. В. А. Скоробогатова, В. В. Павлова; сост. В. Г. Кожевников. - СПб., 2007. - 281 с.
  14. Всероссийская перепись населения 2010 года. Ленинградская область.
  15. Административно-территориальное деление Ленинградской области 2017 г.
  16. Список населённых мест Олонецкой губернии: по сведениям 1873 года / Изд. Центр. стат. комитетом; Обраб. секр. комитета Е. Огородниковым. — Спб., 1879, с. 122—123.
  17. ПФА РАН, ф. 135, оп. 3, д. 92, л. 302.
  18. ЦГА СПб., ф. 95, оп. 4, д. 1023.
  19. ЦГА СПб., ф. 95, оп. 4, д. 3646.
  20. ЦГА СПб., ф. 95, оп. 8, д. 2365, лл. 14—16.
  21. ЦГА СПб., ф. 9971, оп. 3, д. 1123, лл. 99—102.
  22. ЦГА СПб., ф. 9971, оп. 7, д. 735, лл. 94—97.
  23. Административно-территориальное деление Ленинградской области. [Справочник. По состоянию на 1 января 1997 г.; Сост. В. Г. Кожевников]. — СПб., 1997, с. 99.
  24. Административно-территориальное деление Ленинградской области / Сост. Кожевников В. Г.. — Справочник. — СПб.: Инкери, 2017. — С. 149. — 271 с. — 3000 экз. Архивированная копия. Дата обращения: 22 redukud 2025. Архивировано из оригинала 14 keväz'kud 2018 года.
  25. Система «Налоговая справка». Справочник почтовых индексов. Подпорожский район Ленинградская область. Дата обращения: 22 redukud 2025. Архивировано из оригинала 4 keväz'kud 2016 года.
  26. Жили-были. vokrug.tv. Дата обращения: 19 redukud 2025.
  27. Федор Добронравов с коллегами по фильму «Жили-были» помогли построить мост в деревне Ленобласти. spb.kp.ru. Дата обращения: 19 redukud 2025.

Lähtked