Kosmozero (külä)
| Külä | |
| Kosmozero | |
|---|---|
| | |
| 62°20′03″ с. ш. 35°03′15″ в. д.GЯO | |
| Valdkund |
|
| Venäman subjekt | Karjala |
| Municipaline rajon | Medvežjegorskan |
| Küläkund | Velikogubskan |
| Istorii da geografii | |
| Ezmäine johtutez | XVI voz'sada |
| Eläjad | |
| Eläjad | ↘141[1] ristitud (2013) |
| Lugu-identifikatorad | |
| Počtan indeks | 186310 |
| Kod ОКАТО | 86224000052 |
| Kod ОКТМО | 86624405121 |
|
|
|
Kosmozero (ven.: Ко́смозеро, karj.: Kosmojärvi) om külä Karjalan Medvežjegorskan rajonan Velikogubskan küläkundan joukus Venämal. Om istorijan kul'turjäl'gestusen objekt[2].
Ühthižed tedod
Kosmozero-külä sijadase Kosmozero-järven suvirandal.
Küläs kaičihe istoriline londuzkuva pöudoidenke da heinäntegon sijoidenke.
Külän pertiden sauvotuz om unikaline, sikš ku ezitab surid pertid, kus ühten katusen al om eländsija da radtanaz. Erased niišpäi om mülütadud Karjalan istorijan da arhitekturan kul'turjäl'gestusen objektoiden lugetišhe[2].
Etimologii
Külän nimen polhe ei ole todesižid tedoid. Ühten versijan mödhe, nece om vajehtadud aigan mändes karjalaine sana, miččes Kosmos-sana znamoičeb tundmatoman avaruden, a Järv-sana znamoičeb sidä, mi om lähen, mal da om tetab[3].
Istorii
Kosmozero om vanh külä, mitte ezmäižen kerdan johtutase Piscovijas kirjas vodel 1563. Küläs oli Kosmozeron pagastan puižiden jumalanpertiden kogoduz, miččehe mülüiba Pühä Bogorodican Uspenijan tal'veline jumalanpert', Aleksandr Süvärilaižen kezaline jumalanpert' da kelončuhu.
Voz'sadan XIX keskes Kosmozeroho mülüi koume küläd: Pogost, Demidovo da Artovo. Küläs oli läz sada pertid da viž sadad eläjad[4].
Voden 1911 tedoiden mödhe Kosmozero-küläs radoi kaks'klassine külälaine radmahttehnikum[5].
Suren Kodiman voinan okkupacijan aigan Kosmozero-küläs kül'mkuspäi vodelpäi 1941 kezakuhusai vodehesai 1944 oli suomen voiskan garnizon, miččes oli enamba koume sadad mest, völ küläs oli okkupacionižen voiskan štab[6].
Muštsijad
Küläs sijadase federaližen znamoičendan arhitekturan muštpacaz — Aleksandr Süvärilaižen puine jumalanpert', mitte om tehtud vodel 1770[7].
Kaičese istorijan muštpacaz — 10-den sovetskijoiden voinmehiden da partizanoiden velliden kaum, kudambad saiba surmad vointegoiden aigan uhokus-heinkus vodel 1942 Änižtagaižel tahol, mitte oli suomen voiskan valdas[8].
Eläjad
| 2002[9] | 2009[10] | 2010 | 2020[11] |
|---|---|---|---|
| 180 | ↘172 | ↘156 | ↘108 |
Vodel 2022 külän eläjiden lugumär oli 105 mest[12].
Vodeks 2026 Kosmozero-külän eläjiden lugumär om 133 mest. Sen lugus om 7 mest, kudambiden igä om enamba 80 vot[13].
Tetabad sündujad
- Ivan Kasjanov (1825 — jäl'ghe 1892) — tozistarinoiden starinoičii[14].
- Abramovoiden dinastii, kudambad pirdiba ikonoid lähembaižiden pühäpertiden täht[15].
Irdad
- Dorožnaja-ird
Külän elo
Kosmozero-küläs radab Medvežjegorskan rajonan Velikogubskan keskškolan klass-komplekt[16].
Kosmozero-külän eläjad vodel 2022 tehtihe TOS da sidä jäl'ghe sauvoiba uden lapsiden tandrehen da zavodihe uded vajehtused[17].
Küläs om lauk da Kosmojärven kirjišt. Heinkus vodel 2025 kirjišton pertin kohenziba Novii Akropol'-sebran da Änižtagaine pert'-sebran volont'orad[18].
Völ küläs radab Kosmozeran fel'džer-akušerine punkt[19].
Galerei
- Кosmozero
Homaičendad
- ↑ Численность населения в разрезе сельских населённых пунктов Республики Карелия по состоянию на 1 января 2013 года. Дата обращения: 3 uhokud 2026.
- ↑ 1 2 Список объектов культурного наследия (памятников истории и культуры), находящихся на территории Великогубского сельского поселения Медвежьегорского муниципального района. monuments.karelia.ru. Дата обращения: 2 uhokud 2026.
- ↑ Космозеро. vk.com. Дата обращения: 13 uhokud 2026.
- ↑ Т. А. Мошина. Сказитель из Космозера Иван Касьянов. Дата обращения: 2 uhokud 2026.
- ↑ Памятная книжка Олонецкой губернии. 1911. Дата обращения: 2 uhokud 2026.
- ↑ Татьяна Николюкина. Военная быль заонежской деревни. kizhi.karelia.ru. Дата обращения: 2 uhokud 2026.
- ↑ Карелия: энциклопедия: в 3 т. / гл. ред. А. Ф. Титов. Т. 3: Р — Я.. — Петрозаводск: ИД "ПетроПресс", 2011. — С. С. 243—384. — ISBN 978-5-8430-0127-8.
- ↑ Великая Отечественная война в Карелии: памятники и памятные места. — Петрозаводск, 2015. — 334 с.: ил.
- ↑ https://web.archive.org/web/20120229180204/https://perepis2002.ru/content.html?id=11&docid=10715289081460.
- ↑ Рекомендуемая нормативная сеть и формы библиотечного обслуживания с указанием численности населения на 1 января 2009 года по данным Карелиястата.
- ↑ https://rosstat.gov.ru/vpn/2020/Tom1_Chislennost_i_razmeshchenie_naseleniya.
- ↑ Численность постоянного населения на 1 января 2022. Дата обращения: 13 uhokud 2026.
- ↑ Население деревни Космозеро Медвежьегорского района Республики Карелии. Дата обращения: 13 uhokud 2026.
- ↑ Т. А. Мошина. Cказитель из Космозера Иван Касьянов // Мастер и народная художественная традиция Русского Севера : Сборник. — Петрозаводск: Государственный историко-архитектурный и этнографический музей-заповедник «Кижи», 2000. — С. 233—241. — ISBN 5-9274-0026-4.
- ↑ И. Набокова. Коллекция космозерских иконописцев Абрамовых в собрании музея-заповедника «Кижи». Дата обращения: 13 uhokud 2026.
- ↑ Kласс - комплект д. Космозеро Муниципального образовательного учреждения "Великогубская средняя общеобразовательная школа". Дата обращения: 13 uhokud 2026.
- ↑ Жители деревни Космозеро создали ТОС. Дата обращения: 13 uhokud 2026.
- ↑ Волонтеры покрасили библиотеку в карельской деревне. Дата обращения: 13 uhokud 2026.
- ↑ Космозерский фельдшерско-акушерский пункт. Дата обращения: 13 uhokud 2026.
Lähtked
- Братская могила советских воинов и партизан. monuments.karelia.ru. Дата обращения: 2 uhokud 2026.
- Церковь Александра Свирского в Космозере. monuments.karelia.ru. Дата обращения: 2 uhokud 2026.
- Заонежские иконописцы Абрамовы. kizhi.karelia.ru. Дата обращения: 2 uhokud 2026.
- Военная быль заонежской деревни. kizhi.karelia.ru. Дата обращения: 2 uhokud 2026.