Kodiman kaičijan päiv

Рувики-späi
Kodiman kaičijan päiv
Rusttan Tähthaižen orden.jpg
Om tehtud

vodel 1922

Praznuitas

kaikuččen voden

Päiv

23. uhokud

Om sidotud

ezmäižiden vointoroidenke Rusttan Armijan da Germanijan voiskoiden keskes uhokus vodel 1918

lugeda  diskussii  redaktiruida

«Kodiman kaičijan päiv» (ven.: День защи́тника Оте́чества) om Venäman valdkundaline praznik, kudamban oigetas kaikuččen voden 23. uhokud Venämal, Belorussijas, Kirgizijas da Tadžikistanas. Oli tehtud RSFSRas 27. vilukud vodel 1922, RSFSRan VCIKan Preziduiman käsköl, miččes oli sanutud: «IX Ühthižsijuzižen Nevondištoiden suiman käskon mödhe Rusttan Armijan polhe Президиум ВЦИК johtutab ispolkomoiden täht tulijas Rusttan Armijan voz'päivän tegendas (23. uhokud)»[1].

Vodelpäi 1922 Sovetskijas Sojuzas joga voden praznikan oigettihe kut «Rusttan armijan Päiv», vodelpäi 1946 — «Sovetskijan armijan Päiv», vozil 1949—1992 — «Sovetskijan armijan päiv da Voin-laivišton päiv»[2]. 23. uhokud kaikiden sovetskijoiden mehiden täht oli radpäiv, paiči voinmehid.

Jäl'ges Sovetskijan Sojuzan murendad Venämal nece om «Kodiman kaičijan päiv» da Venäman vointetabuden päiv, sidä praznuitas i Ripmatomiden Valkundoiden Ühtištusen maiš. Kodiman kaiijan päiv om mužikoiden da naižiden praznik, kudambad kosketasoiš valdkundan polestusenke da kaičendanke[3].

Praznikan sündund

Viluku — uhoku vodel 1918

Rahvahaližen komissaroiden Nevondišton zakon Rusttan armijan tegendas Vladimir Leninan kohendusidenke
General German fon Eihgorn om Minskas, uhokus vodel 1918
Germanian voisk. Kijev, vodel 1918
Germanialaine: «Venäma vasttab meid levitud käzil» (kuva om ottud odesskian kulehtesespäi, vodel 1918)
Rahvahaližiden komissaroiden nevondišton zakonleht «Socialistine kodima om varus!», 21. uhokud vodel 1918

15 (28) vilukud vodel 1918 Rahvahaline komissaroiden Nevondišt kirjuti zakon Rusttan Armijan tegendas (painoi sidä oficialižes sovetskijan valdmehišton lehtištos[4]). Dekret allekirjutiba Sovnarkoman pämez' Vladimir Lenin da voin- da meriazjoiden rahvahaližed komissarad Pavel Dibenko da Nikolai Podvoiskii, rahvahaližed komissarad Proš Prošjan, Vladimir Zatonskii da Isaak Šteinberg, Sovnarkoman azjoiden ohjandai Vladimir Bonč-Brujevič da völ Sovnarkoman sekretar' Nikolai Gorbunov[5]. Frontal zavottihe kirjutada udehe armijaha ičetahtnikoid da vähäižin kerata rotoid da polkid[6]; Piteriš mugoine punkt zavodi rata vaiše 21. uhokud, jäl'ges germanian tacindad[7].

19. časud 30. minutad 16. uhokud vodel 1918 germanian käskikund todišti Brest-Litovskas, miše 12. časul 18. uhokud voin Germanian da Venäman keskes zavodiše udes[8].

18 uhokud germanian da avstro-vengrian voisk zavodi voinmatkan kaiken Päivnouzm frontadme. Amerikan istorik Jirii Fel'štinskii sanui, miše ezmäi saldatoiden joukud oliba lujas pened. Dvinsk-lidn oli ottud germanian saldatjoukul, kudambas oli vaiše 60-100 saldatad, a Rižicas saldatoiden jouk oli mugoine pen', miše eskai ei voin otta telegrafad< mitte radoi völ päivän[9].

21. uhokud Petrodradan polestusen täht oli tehtud komitet, kudamban pämehen oli Jakov Sverdlov. Ental, 22. uhokud Petrogradaha Vladimir Leninan kucundan täht tuli Mogil'ovaspäi Mihail Bonč-Brujevič, kudamb ohjanzi Sovetskijan Venäman polestandad verazmaižiš vihanikoišpäi[10].

Revel', Pskov da Narva lidnoiden otandad vedi 8. germanian armii, miččes oli kuz' divizijad da völ kuverz’-se voinpalad. Pskovan polhe sirdihe germanian voiskvägi, miččes oli 5 polkad. Germanialaižed penil ičetahtnikoiden joukuil hotkas astuiba edehepäi pävoinvägespäi, mitte hilläšti astui jäl’ghe[11]. Päiväs hö astuiba 50 kilometrad[12]. Lähttes Pinsk — Dvinsk — Riga lidnoiden polespäi, germanialaižed ühtes nedališ anastiba Minsk-lidnad, Polock-lidnad, Pskov-lidnad da Revel'-lidnad.

Bol’ševikoiden toivod «proletarižehe» Russtaha gvardijaha ei polestihe. Vladimir Antonova-Ovsejenkovan johtujohtutesiden mödhe «voinjoukud tobjimalaz oliba radomatomad da valdaližed, niiden keskes äi dizertiroid. Rustan gvardijan joukud oliba vägetomad, hubanke voinmahtištonke»[13]. Tedištades Rustan gvardijan mobilizacijas da sen toižetusen polhe Rusttaha armijaha, äjad petrogradan krasnogvardeicad heitiba oružjan da läksiba kodihe[14].

Homendesel 23. uhokud germanian kurjer toi Sovnarkomale ulätimatuman; meletandan polhe oli anttud vaiše 48 časud[15]. Keskuzkomitetan ištundal Lenin tomoti komitetan ühtnikoid otta ul’timatumad da tehta kožmuz mirus germanian pakičusil. Hän meleti, miše pidab kut taht, no kaita pent’ proletarišt valdan palad[16][17][18]. В ночь на 24 февраля он был принят. Однако наступление немецких войск продолжалось до подписания мирного договора 3 марта.

Kirjuteses «Jüged, no tarbhaine urok», mitte oli paindud «Pravda»-lehteses 25. uhokud vodel 1918, V. I. Lenin muga sanui sen aigan polhe:

Mok-huiktaližed vestid polkiden kel’duses kaita pozicijoid, kel’duses varjoita narvan pol’t, tehmatomas käskos koletada kaiken tagendusen aigan; sanumata jo pagendan, haosan, vällän, valdaližen polhe (…) Sovetskijas valdkundas ei ole armijad.

23. uhokud vodel 1918 oli paindud Sovnarkoman sanad uhokun 21. päivälpäi «Socialistine kodima om varus!»[19]. 23. uhokud Sovnarkoman pämez’ Lenin kirjuti Pravda-lehteses kirjutesen «Mir vai voin», kus sanui miše pidab pigašti sada mir; da kirjutesen lopus kucui:

… vaumita revolicioništ armijad ei sanoil (kut vaumičiba sidä ned, ken vilukun 7. päiväspäi ei tegend nimidä, miše azotada meiden joksijoid voiskvägid), a hüväl radol, miše tehta tarbhaižen, ühthižrahvahaližen, vägevan armijan.

Bol’ševikoiden olod oliba jügedad völ sen täht, miše pol’ opozicioništ intelligencijad tervehtoiti germanialaižiden tulendad. Ivan Bunin sanui: «Lugendlehtesiš — germanialaižiden tulendan polhe. Kaik sanutas: „Аh, ku!“… Eglei olim B.-nno. Kerazihe äi rahvahast — da kaik ühthe än’he: nemcad, spasib Jumalale, sirdäsoiš, otiba Smolenskan da Bologojen… Vestid miččiš-se pol’šan legionoiš, kudambad ani kuti asttas kaita meid… Nemcad asttas ei kut voinal, vojuides da anastades, а „muite kebnas ajadas raudtedme“ — otmaha Piterid… Egleižiden ehtvestiden mödhe, miše Piter om ottud, lehtesed vilugoitiba…» 19. uhokud Mihail Prišvin kirjuti päivlehtikos paginoiden polhe Nevskii-päirdal: «Tämbei pagištas, miše pigai nemcad tuldas Petrogradaha, läz kaht nedalid. Papine, peitmata, ihastusenke sanub: Völ kevädehesai kaik lopiše. Hänele andaba vastusen: Ka, kevädehesai pidab: ika mad ei semekoi, jäl’gmäižen jüvän valitas. Välläs vastustaba: Meletad, miše nemcad jüvän ičeleze ottas? Vahvas meles andaba vastusen: Iče ližad sadas da meile-ki hüvin tehtas, nimidä»[20].

Sovetskii istorik Ju. Korabl’ov kirjutab, miše 23. uhokud suriš lidnoiš mäniba joukmitingad, necel päiväl zavodihe ičetahtnikoiden kirjutuz Rusttaha armijaha, a 25. uhokud frontale tönduiba ezmäižed rusttan armijan voinjoukud[21]. Toišen versijan mödhe, kucundsijad avaižihe vaiše 25. uhokud, konz oli tehtud todesine ezmäine rohkaiduz zavodida kirjutada Rusttaha armijaha sikš, ku nemcoiden tacind Petrogradaha jatksihe[7].

Jäl’ges 23. uhokud rusttad voinjoukud zavottihe vastustada germanian voinvägid.Sel aigal vointorad oliba Pskov, Revel’ da Gdov lidnoiden läz[21].

26. uhokud RSFSRan rahvahan komissaroiden Nevondišt päti sirtta kaiken valdmehišton Moskvaha[22].

3. keväz’kud vodel 1918 oli allekirjutadud Brestan mir germanian pakičusiden mödhe.

Moskvan da Venäman Patriarh Tihon ičein 5 (18). keväzkud vodel 1918 kovas sudi Brestan mirund da sanui, miže se ei tüništu rahvahast da ei to rahvahale lebaidust. Ordodoksižen jumalankodile tob pahuden da gor’an, a Kodimale sured kadotused»[23].

Praznikan sädand

Afiša Rusttan armijan azjtegoiden voz'päivän praznuičendan täht Pskov-lidnas, 23. uhokud vodel 1919[24].

10. vilukud vodel 1919 Üleižen voininspekcijan pämez' Nikolai Podvoiskii tariči praznuida Rusttan armijan voz'päivän 28. vilukud, no hänen taričend möhästub, sikš jab muite. No kaiken se Mossovetan Prezidium tugezi praznikan, vaiše ähtenzoiti sidä Rustan lahjan praznikanke, kudamb oli 17. uhokud, no sikš ku nece oli ezmärg, praznikpäiväd sirttihe 23. uhokud.

Jäl'ges praznikan polhe unohttihe i zavottihe praznuida sidä vodel 1922. 27. vilukud vodel 1922, RSFSRan VCIKan Preziduiman käsköl 4-voččes voz'päiväs oli sanutud[25]:

IX Ühthižsijuzižen Nevondištoiden suiman käskon mödhe Rusttan Armijan polhe Prezidium johtutab ispolkomoiden täht tulijas Rusttan Armijan voz'päivän tegendas (23. uhokud).

Ezmäižed rohkaidused todištada 23. uhokud päiväd

Vodel 1923 levedas praznuitihe Rad-maorjan Rusttan Armijan 5-voččen jubilejan, i praznikad 23. uhokud tegihe ühthižsojuzižikš. Ani siloi, istorikan V. Mironovan mel'pidon mödhe, zavodihe emäižed rohkaidused tehta miččen-se azjtegon, miše todištada necidä päiväd [13]. Ezmäi 23. uhokud oli nimitadud Rusttan armijan zakonpaindandan päiväks 18. vilukud vodel 1923 VCIKan Prezidiuman käskos[25]. Sel vodel «Военная мысль и революция»-kulehteses oli paidud vahvištuz, miččes sanuttihe, miše 23. uhokud oli tehtud ezmäine rusttan armijan voinpala, mitte ühtni vointoroiš pohj-päivpäivlaskmaižel polel. Toižel vodel «Военный вестник»-kulehteses om paindud Leninan dekretan fotokopii Rusttan armijan tegendas vilukun 15 (28). päiväspäi vodelpäi 1918 sen väran lugumäranke 23. uhokud.

Vodel 1933  К. Je. Vorošilov praznikištundal, mitte omištadihe Rusttan armijan 15-voččeks jubilejaks sanui[26]:

A sanuda, Rusttan armijan praznuičend päivän valičend 23. uhokud om statjaline, sidä om jüged el’geta da ei ole ühtel aigal istorižiden paivmäridenke

Pskov da Narva lidnoiden läz azjtegod da niiden sel'genzoituz

SSSRas vozil 1930 uhokun voden 1918 azjtegod lugeškatihe vägestuseks nemcoiden päl, mitte nenil päivil oli Pskov da Narv lidnoiden läz[7][12]. Arhivižiden tedoiden mödhe, ehthapäi 23. uhokud vodel 1918 germanian armii oli 55 kilometras Pskov-lidnaspäi da 170 km Narv-lidnaspäi. Erasiden lähtiden mödhe, necil päivil nimiččiden vointoroiden polhe germanian da sovetskijan arhivoiš ei ole kirjutadud[14]. No istorik V. Ž. Cvetkov sanub, miše 23. uhokud vodel 1918 oliba vointorad Pskov-lidnno, da Estonijas Keila-raudtestancijal, kus 23. uhokud estilaižed rusttan armijan saldatad ühtniba vointoraha nemcoidenke da yhteks päiväks azotiba nemcoiden tacindad[27]. Mugažo, necel päiväl, istorikan V. V. Erlihmanan sanoiden mödhe, Valka-lidnas germanialaižed ezmäižen kerdan saiba vastustusen: heidenke ühtni vointoraha latvialaižiden ambundjouk, miččes oli 300 mest[28].

Rusttan armijan saldatad. Pskov-lidn. Uhoku 1918 voz'
Goreljefan pala.

Azjtegod uhokun lopus vodel 1918 Pskovas oma pandud Konstantin Simonovan ven.: «Ледовое побоище»-runoelman süžetan pohjaze[29].

Azjtegoiden kut «vägestuz Pskovan da Narvan läz» nimitandas

Rusttan armijan ühtnikan I. V. Stalinan voinan vahv sana, allekirjutadud 23. uhokud vodel 1939 vodel.

Uhokun aztegoiden vodel 1918 kut «vägestuz Pskovan da Narvan läz» nimitandas tomoti iče Iosif Stalin vodel 1938. Ezmäi se oli paindud «Izvestijad»-lehteses 16. uhokud vodel 1938 nimenke «Russtan armijan da Voinmerilaivišton 20 voden muštoks. Tezisad propagandistoiden täht». [14].

Sidä voden sügüz'kus se om vahvištoitud «Pravda»-lehteses paindud «VKP(b) istorijan lühüd kurs»-palas ani sil-žo sanoil[30]:

Germanialaižiden interventoiden voinintervencii kucui teravan libundan valdkundas. Sovetskijan valdmehi3ton kucundsanoile «Socialistine Kodima om varus!» radjouk vastusti ližazi naprindoid, miše tehta Rusttan armijan voinpaloid. Noren armijan voinjoukud — teravan rahvahan armii — rohktas vastustiba azekahid hambhihesai germanian lihansöjid. Pskovan da Narvan lidnoiden läz okkupantoile oli anttud kova vastuz. Niiden sirdänd oli azotadud. Vastusen päiv germanian imperalizman voisvägeden vast — 23. uhokud — tegihe Rusttan armijan sündundpäiväks.

Äjal rohktemba uhokun vodel 1918 azjtegoiden mödhe sanui Iosif Stalin 23. uhokud vodel 1942 ičeze käskos № 55[31]:

…Rusttan armijan nored voinjoukud, miččed ezmäižen kerdan ühtniba vointoraha, vägestiba germanian vihanikoid Pskovan da Narvan lidnoiden läz 23. uhokud vodel 1918. Sikš uhokun 23. päiv vodel 1918 oli tehtud Rusttan armijan sündundpäiväks…

SSSRan počtmarkad, oma paindud 23. uhokud vodel 1968 SSSRan Voiskvägiden 50 vodeks.

Kodiman kaičijan päiv maiden mödhe

«Kodiman kaičijan päiv»-praznik praznuitas erasiš maiš, miččed ende oliba SSSRan kundas.

Kodiman kaičijan päiv Venämal

Kodiman kaičijan päiv, Moskva, Aleksandran puišt, 23. uhokud vodel 2008. Venäman prezident Vladimir Putin paneb änikpal'mikon Tundmatoman saldatan kaumale

Venäman Ülembaižen Nevondišton polestusen da varjoičusen komitetan tomotusen mödhe uz' praznikan nimi oli vahvištoitud Venäman Ülembaižen Nevondišton Prezidiuman käskon mödhe 08.02.1993 N 4423-1 «Venäman praznikpäivän tegendas — Kodiman kaičijoiden päiv».

Pskov-lidnanno 23. uhokud vodel 1918 vointoran rekonstrukcijan ühtnikad. Pskov, 23. uhokud 2018 voz'

Vodelpäi 2002 Venäman Federaližen Valdkundan Duman pätandan mödhe 23. uhokud Venämal ei ole radinpäiv, a om praznikpäiv da sen praznuitas kut «Kodiman kaičijan päiv»-praznikad Venäman Federalizen zakonan № 32-ФЗ 13. keväz'kuspäi vodelpäi 1995 «Venäman voinsattusiden da muštpäividen polhe»[32]. Zakonan mödhe, «Kodiman kaičijan päiv»-praznik om Venämal Venäman Vointetabuden päiv.

24. keväz'kud vodel 2006 Valdkundaline Duma päti häta zakonan tekstaspäi sanad «Rusttan armijan Vägestusen päiv Germanian kaizerovan voinvägiden päl (1918 voz')», da vajehtada zakonas praznikan nimes sanan «kajičii» üks'lugus (kut se nimitihe Venäman Radon zakonkogomuses st. 112).

Venämal jäl'ges Sovetskijan Sojuzan jagandad 23. uhokud oli joukprznik, miččen praznuittihe radjoukuiš, školiš, kanzoiš. Küzundaha keda pidab ozatelda necel päiväl ei olend ühthišt vastust. Om koume mel'pidod: ozatelda pidab voinmehid (kacmata akpoline vai ukpoline om); Ozatelda pidab kaikid, ken kosketase armijanke, ezmäi kaiked Suren Kodiman voinan veteranoid; ozatelda pidab kaikid venälaižid ukpoližid mehid, prihaižid mugažo[33]. Ristit, kudamb oli ottud armijaha, no ei tahtoid sidä tehta (vozil 1980 üläopenikoil oli heittud sirdänd armijaspäi), voib erazvuiččikš el'geta ozatelendad praznikanke[34]), vai ku služb jäti jügedoid jäl'gid.

Moskvan praznikan tradicii — om praznikkeraduz Kreml'-seinid vast, änikpal'mikoiden panend Tundmatoman saldatan kaumale. Aleksandran puištoho tulen Venäman prezident, Federaližen suiman molembid palatoiden pämehed, voinohjandaikund, toižed valdmehišton pämehed, pilitikpartijoiden pämehed, jumalanpertin puhäohjanduz[35]. Jäl'ges vaikastuz minutad pajatab valdkundaline gimn, jäl'ges praznikmaršal astub arvvarjoičirota. Erilaižed azjtegod mänetadas i politikpartijad[36]. Ehtal ülembaine valdkundan ohjanduzkund ühtneb praznikkoncertan kacundaha, miččen tehtas Kodiman kaičijan päiväks. Völ ehtal Moskvas da äjiš toižiš Venäman lidnoiš om praznikambuskelend[37][38]. Pskovas mäneb praznikkoncert da Rusttan armijan ezmäižiden vointoroiden muštpachanno praznikastund[39][40][41]. Praznikastundad necel päiväl oma i toižiš Venäman lidnoiš[42][43]. Tehtas uhokun voden 1918 azjtegoiden rekonstrukcijad[44][45][46]. Sevastopiliš om miting ei vaiše Kodiman kaičijan päivän-praznikan täht, no i Rahvahan valdan päivän täht, mitte on vahvištoitud azjtegoiden vodel 2014 muštoks. Siloi 23. uhokud Sevastopol'-lidnan keskuses kerazihe tuhad ristitud, miše ozutada ečeze tahtod ühtneda Venäman Valdkundaha [47][48][49].

Venäman enambišton täht Kodiman kaičijan päiv om tärged da znamasine päiv. Lidnoiš tehtas äiluguižed praznikan azjtegod [50][51]. «Rahvahankundan mel'pido»-fondan küzelusen mödhe, uhokus vodel 2013 muga sanuiba 77 procentad mest[52].

23. uhokud — Kodiman kaičijan püiv — om tedotud praznikpäiväks da pühäpäiväks Doneckan Rahvahan Valdkundas da Luganskan Rahvahan Valdkundas[53][54][55][56][57].

Homaičendad

  1. 23 февраля в России отмечается День защитника Отечества. Архивная копия от 19 kül'mkud 2015 на Wayback Machine «РИА Новости» // ria.ru (23 февраля 2015 года)
  2. День защитников Отечества. Дата обращения: 18 kezakud 2022.
  3. Поздравление Владимира Путина по случаю Дня защитника Отечества. news.1777 (23 uhokud 2024). Дата обращения: 10 kezakud 2024.
  4. Газета Временного рабочего и крестьянского правительства. — 20 января (2 февраля) 1918. — № 13 (58). — С. 1.
  5. 15 (28) vilukud vodel 1918 Piteriš Петрограде был подписан декрет Совета Народных Комиссаров об организации Рабоче-Крестьянской Красной Армии (документы) Архивная копия от 21 uhokud 2022 на Wayback Machine // Фейсбук-страница Алексея Янковского. — 2019. — 30 января.
  6. Черепанов А. И. «Под Псковом и Нарвой». — М. : Воениздат, 1956. — С. 18.
  7. 1 2 3 Козлов Л., Выхин И. Правда о 23 февраля, или История возникновения праздника. Архивная копия от 24 redukud 2020 на Wayback Machine // istorya.ru
  8. Фельштинский Юрий Георгиевич. Вожди в законе. — 2-е изд. — М. :Терра (издательство), 2008. — С. 78.
  9. Фельштинский Юрий Георгиевич. Крушение мировой революции. Брестский мир. // lib.mediaring.ru Архивная копия от 2 tal'vkud 2009 на Wayback Machine — М. : Терра, 1992. — С. 259.
  10. Ганин А. В. И. Г. Пехливанов — один из первых историографов Первой балканской войны. Архивная копия от 19 keväz'kud 2015 на Wayback Machine // promacedonia.org
  11. Черепанов А. И. Под Псковом и Нарвой. — М. : «Воениздат», 1956. — С. 71.
  12. 1 2 Гривенко В. Историческое переосмысление 23 февраля Архивная копия от 19 uhokud 2007 на Wayback Machine // Независимое военное обозрение : интернет-газета // nvo.ng.ru (16 февраля 2007 года)
  13. 1 2 Миронов В. 23 февраля. История фальсификации. Архивная копия от 21 uhokud 2022 на Wayback Machine Журнал «Новый часовой», 1994 год, № 1, с. 39-42. // nikita-k1978.livejournal.com
  14. 1 2 3 Меленберг А. День красного подарка. Архивная копия от 19 semendkud 2011 на Wayback Machine Газета «Время МН», 22 февраля 2003 года. // krotov.info
  15. Kotkin, 2014, с. 256.
  16. Барсенков А. С., Вдовин А. И. История России. 1917—2004 гг. : учеб. пос. для вузов. — М., 2005. — С. 62.
  17. Ленин В. И. Мир или война (напечатано 23 февраля 1918 г.) // Полн. собр. соч. — Т. 35. — С. 368.
  18. Войтиков С. С. Развитие взглядов высшего руководства Советской России на военное строительство в ноябре 1917 — марте 1918 г. // Вопросы истории : журнал. — № 10. — 2007.
  19. Газета Временного рабочего и крестьянского правительства, № 31 (76) от 23 февраля 1918 года, с. 1.
  20. Кара-Мурза Сергей Георгиевич. Гл. 6. Выход России из войны: порядок из хаоса. Архивная копия от 29 uhokud 2012 на Wayback Machine // Гражданская война 1918—1921 гг. — урок для XXI века.
  21. 1 2 Кораблёв Ю. Защита Республики. Как создавалась Рабоче-крестьянская Красная армия. // Переписка на исторические темы: диалог ведёт читатель. — М.: Политиздат, 1989. — С. 160—161.
  22. Мальков Павел Дмитриевич. [pseudology.org/colonels/Malkov_PD.htm Советское правительство переезжает из Петрограда в Москву.]
  23. Послание Патриарха Московского и всея России Тихона по поводу заключения Брестского мира. 5 (18) марта 1918 года.
  24. С историей формирования Красной армии можно ознакомиться на выставке в Пскове. Архивная копия от 14 sulakud 2021 на Wayback Machine // pln-pskov.ru
  25. 1 2 Историческая справка о дне 23 февраля. Архивная копия от 25 vilukud 2020 на Wayback Machine // happy-year.narod.ru
  26. Максим Хрусталёв. «Несокрушимая и легендарная». — Исторические корни Дня защитника Отечества. Архивная копия от 7 elokud 2017 на Wayback Machine // km.ru (23 февраля 2010 года)
  27. Чей день рождения вся Россия отмечает 23 февраля и почему. Дата обращения: 11 keväz'kud 2019. Архивировано 1 redukud 2020 года.
  28. Вадим ЭРЛИХМАН ПРАЗДНИК ОБЩЕЙ ВОЙНЫ. Дата обращения: 11 keväz'kud 2019. Архивировано из оригинала 18 sulakud 2021 года.
  29. Константин Симонов — Ледовое побоище. Дата обращения: 1 semendkud 2020. Архивировано 11 sulakud 2021 года.
  30. Краткий курс истории ВКП(б). Глава VII. // web.archive.org
  31. Приказ народного комиссара обороны СССР И. Сталина от 23 февраля 1942 года № 55. Архивная копия от 5 vilukud 2019 на Wayback Machine // librolife.ru
  32. Федеральный закон Российской Федерации № 32-ФЗ от 13 марта 1995 года «О днях воинской славы (победных днях) России». Архивная копия от 26 kül'mkud 2021 на Wayback Machine Официальный сайт Президента Российской Федерации // kremlin.ru
  33. Кого нужно поздравлять 23 февраля? Аргументы и факты (22 uhokud 2017). Дата обращения: 21 uhokud 2019. Архивировано 22 uhokud 2019 года.
  34. А. Десницкий. Всё простим — ничего не забудем. Газета.Ru (23 uhokud 2015). Дата обращения: 26 vilukud 2020. Архивировано 28 vilukud 2020 года.
  35. В День защитника Отечества Святейший Патриарх Кирилл возложил венок к могиле Неизвестного солдата у Кремлёвской стены. Дата обращения: 23 uhokud 2016. Архивировано 6 keväz'kud 2016 года.
  36. 23 февраля 2018 года. Москва. Шествие КПРФ. Дата обращения: 27 uhokud 2018. Архивировано 14 sulakud 2019 года.
  37. Полная программа мероприятий на 23 февраля в Волгограде. Дата обращения: 1 semendkud 2020. Архивировано 25 uhokud 2018 года.
  38. Москва отметила День защитника Отечества красочным салютом (недоступная ссылка)Категория:Рувики:Статьи с нерабочими ссылками
  39. В Пскове состоялся торжественный концерт, приуроченный к 100-летию Красной армии и Дню защитника Отечества. Дата обращения: 22 uhokud 2018. Архивировано 22 uhokud 2018 года.
  40. 23 февраля 2016 года на площади у стелы в Крестах состоялся парад войск в честь Дня защитника Отечества. Дата обращения: 1 semendkud 2020. Архивировано 19 sulakud 2021 года.
  41. Парад в Крестах 23 февраля 2017 года. Дата обращения: 23 uhokud 2017. Архивировано 24 uhokud 2017 года.
  42. Парад в День защитника Отечества в Омске. Дата обращения: 23 uhokud 2019. Архивировано 23 uhokud 2019 года.
  43. Парад в Североморске в честь 100-летия РККА. Дата обращения: 23 uhokud 2019. Архивировано 21 uhokud 2022 года.
  44. В воскресенье во Всеволожске восстановили события февраля 1918 года, происходившие под Псковом. Дата обращения: 29 uhokud 2016. Архивировано 4 keväz'kud 2016 года.
  45. Масштабная историческая реконструкция к столетию образования РККА состоялась в Пскове (ВИДЕО). Дата обращения: 1 semendkud 2020. Архивировано 19 sulakud 2021 года.
  46. Празднование Дня защитника Отечества в Псковской области. Дата обращения: 27 uhokud 2018. Архивировано 21 uhokud 2022 года.
  47. На митинге в Севастополе без единого украинского флага выбрали нового мэра, гражданина РФ - СМИ. Интерфакс-Украина. Дата обращения: 21 uhokud 2019. Архивировано 22 uhokud 2019 года.
  48. Двойной праздник: в Севастополе отметили 23 Февраля и День народной воли. Дата обращения: 27 uhokud 2018. Архивировано 27 uhokud 2018 года.
  49. Выпуск «Севинформбюро» от 23 февраля 2018 года
  50. Программа празднования 23 февраля в Петербурге. Дата обращения: 22 uhokud 2018. Архивировано 23 uhokud 2018 года.
  51. План массовых мероприятий в городе Севастополе, посвящённых Дню защитника Отечества и Дню Народной воли. Дата обращения: 22 uhokud 2018. Архивировано из оригинала 23 uhokud 2018 года.
  52. О российской армии и 23 февраля. Дата обращения: 1 semendkud 2020. Архивировано 23 sulakud 2021 года.
  53. День защитника Отечества 2018 в Донецке. Дата обращения: 23 uhokud 2018. Архивировано 24 uhokud 2018 года.
  54. Митинг по случаю празднования 100-летия со дня основания Красной армии прошёл в Луганске. Дата обращения: 23 uhokud 2018. Архивировано 24 uhokud 2018 года.
  55. Глава ДНР объявил 23 февраля выходным днём. Дата обращения: 22 uhokud 2016. Архивировано 3 keväz'kud 2016 года.
  56. В ЛНР подписан указ о праздновании 23 февраля. Дата обращения: 1 semendkud 2020. Архивировано 8 elokud 2020 года.
  57. ЛНР отметила День защитника Отечества награждением отличившихся, митингами и салютом (ФОТО). Дата обращения: 25 uhokud 2018. Архивировано 25 uhokud 2018 года.