Lavrov Sergei Viktorovič

Рувики-späi
Sergei Viktorovič Lavrov
Сергей Лавров (18-11-2022) (cropped).jpg
Флаг
Venäman verhiden azjoiden ministr
Флаг
с 9. keväz'kud vodel 2004
(aigsijaline pämez' 7.—12. semendkud vodel 2004, 8.—12. semendkud vodel 2008, 7.—21. semendkud vodel 2012,
8.—18. semendkud vodel 2018, 15.—21. vilukud vodel 2020, 7.—13. semendkud vodel 2024)
Valdmehišton pämez' Mihail Fradkov
Viktor Zubkov
Vladimir Putin
Viktor Zubkov(aigsijaline pämez')
Dmitrii Medvedev
Mihail Mišustin
Andrei Belousov (aigsijaline pämez')
Mihail Mišustin
Ken oli ende Igor' Sergejevič Ivanov
Флаг
Venäman kaikenaigaine ezitai Ühtenzoittud rahvahiden organizacijas
da Ühtenzoittud rahvahiden organizacijan Varumatomuden Nevondištos
Флаг
7. heinkud vodel 1994 — 12. heinkud vodel 2004
Prezident Boris Jel'cin
Vladimir Putin
Ken oli ende Julii Voroncov
Ken tuli jäl'ghe Andrei Denisov
Флаг
Venäman verhiden azjoiden varaministr
Флаг
3. sulakud vodel 1992 — 3. sulakud vodel 1994
Prezident Boris Jel'cin

Sündundpäiv 1950(1950-03-21)SSSR
Ak

Maria Aleksandrovna Lavrova

Lapsed

Jekaterina Sergejevna Lavrova

Partii

Sovetskijan Sojuzan Kommunistine partii (KPSS) (vodhesai 1991)
Jedinaja Rossia

Openduz

MGIMO

Professii

diplomat

Rad

diplomat[d][3] и Politik[3]

Mel'pido uskonduz

ortodoksine uskond

Allekirjutuz

Изображение автографа

Pauklahjad
Sait

mid.ru

Radsija
lugeda  diskussii  redaktiruida

Sergei Viktorovič Lavrov (1950, Moskva, Sovetskii Sojuz) om Venäman politik, diplomat. Venäman verhiden azjoiden ministr 9. keväz'kuspäi vodelpäi 2004 (aigsijaline pämez' 7.—12. semendkud vodel 2004, 8.—12. semendkud vodel 2008, 8.—21. semendkud vodel 2012, 8.—18. semendkud vodel 2018, 15.—21. vilukud vodel 2020, 7.—13. semendkud vodel 2024). Üksjaine nügüdläine venälaine ministr, kudamb radab ühtel sijal enamba 20 vot.

Venäman Varumatomuden Nevondišton kaikenaigaine ühtnik. Venäman da Sovetskijan Sojuzan eriline da täuz'valdaine posol. Venäman diplomatižen služban arvostadud radnik (2004). "Kodiman hüväs rados"-ordenan täuz' kavaler (2020). Venäman Radon Geroi (2020). Pühän apostolan Andrei Pervozvannijan ordenan kavaler Кавалер (2025).

Redukus 2014 Lavrov sanui Andrei Gromikon[ru] polhe kut "sovetskijan aigkeskustan sur'znamasižes diplomatas"; necidä rindatust Gromikonke hän arvosti kut sur' arv ičeze täht[5].

Elostarin

Lavrovan tatan polhe om tedoid, miše hän om Tbilisian armenialaine[6][7], toižiden tedoiden mödhe — Kalantarov libo Kalantar'an familijanke[8]. Maman polhe om tedoid, miše hän oli Sovetskijan Sojuzan irdmöndan ministerstvan radnik. Venäman verhiden azjoiden ministerstvan saital om kirjutadud, miše Lavrov — venälaine[9].

Openduz

Sergei Lavrov openzihe školas № 2 V. Korolenkon nimel Noginsk-lidnas Moskvan agjas, sid' läksi opendamhas moskvalaižehe školha № 607, kus openzi süväs anglijan kel't, lopi školan hobedaižen medalinke. Hänen armhan urokan oli fizik. Vodel 1972 lopi Moskvan valdkundaližen rahvahidenkeskeižiden kosketusiden institutan (MGIMO) - Sovetskijan Sojuzan Verhiden azjoiden ministerstvan päivnouzmanpolen erišton.

Lavrov pagižeb anglijan, signal'skan da francijan kelil[10].

Rad Verhiden azjoiden ministerstvas

1972—1994

Vozil 1972-1976 Lavrov služi openikan, Sovetskijan Sojuzan posol'stvan attašen Šri-Lankan Valdkundas, vozil 1976-1981 oli koumanden da toižen sekretarin Sovetskijan Sojuzan Verhiden azjoiden ministerstvan rahvahidenkeskeižiden ekonomižiden organizacijoiden erištos. Vozil 1981-1988 — ezmäine sekretar', nevonik, vanhemb nevonik, Sovetskijan Sojuzan kaikenaigaine azitai Ühtenzoittud rahvahiden organizacijas Nju-Jorkas. Vozil 1988-1992 — Sovetskijan Sojuzan Verhiden azjoiden ministerstvan Rahvahidenkeskeižiden ekonomižiden organizacijoiden ohjandusen varapämez', ezmäine varapämez', pämez'. Oli Sovetskijan Sojuzan kommunistižen partijan (KPSS) ühtnik vodhesai 1991.

Vozil 1991-1992 — Sovetskijan Sojuzan Verhiden azjoiden ministerstvan Rahvahidenkeskeižiden ekonomižiden organizacijoiden ohjandusen pämez'. Vodel 1992 tegihe Venäman verhiden azjoiden ministerstvan Rahvahidenkeskeižiden organizacijoiden da sur'znamasižiden problemoiden departamentan pämeheks.

Venäma Verhiden azjoiden ministerstvan[ru] varapämeheks[11][12]. Ohjanzi Venäman verhiden azjoiden ministerstvan Rahvahidenkeskeižiden organizacijoiden da rahvahidenkeskeižen ekonomižen ühthižradon departamentan, Ristitun oiktusiden da rahvahidenkeskeižen kul'turühthižradon ohjandusen departamentan da SNGn valdkundoiden azjoiden departamentan radod. Oli necil radsijal vilukuhusai vodhesai 1994. Keväz'kuspäi vodelpäi 1993 — Erištoidenkeskeižen laudkundan varapämez' Venäman ühtendan mödhe Ühtenzoittud rahvahiden organizacijan sisteman rahvahidenkeskeižiš organizacijoiš. Kül'mkuspäi vodelpäi 1993 — Erištoidenkeskeižen laudkundan üks' pämehišpäi Venäman ühtendan mödhe aburados[13].

Venäman kaikenaigaine ezitai
Ühtenzoittud rahvahiden organizacijas

Vozil 1994-2004 Lavrov — Venäman kaikenaigaine ezitai Ühtenzoittud rahvahiden organizacijas da Ühtenzoittud rahvahiden organizacijan Varumatomuden Nevondištos.

Venäman Verhiden azjoiden ministr

Voz' 2004

9. keväz'kud vodel 2004 Venäman prezidentan käskön mödhe Lavrov om pandud Venäman Verhiden azjoiden ministran sijale. Semendkus vodel 2004 konz Venäman [prezident oli möst valitud da pandud ičeze sijale udeks aigkeskustaks, Lavrov möst oli pandud ičeze ministran sijale. Oli udeks pandud necile sijale semendkus vodel 2008 konz prezidentan sijale tuli Dmitrii Medvedev. 21. semendkud vodel 2012 möst tegihe ministraks, konz prezidentan sijale tuli Vladimir Putin. 18. semendkud vodel 2018 oli vahvištadud Venäman valdmehišton uz' lugetiž, kus Lavrov kaiči ministran sijad[14]. Jäl'ghe valdmehišton heitändad vilukus vodel 2020 om pandud möst Verhiden azjoiden ministraks Mihail Mišustinan udes radhonuses[15]. 14. semendkud vodel 2024 möst tegihe Venäman Verhiden azjoiden ministraks[16].

Venäman laudkundan pämez' JUNESKOn azjoiden mödhe (sulakuspäi vodelpäi 2004).

11. vilukuspäi vodelpäi 2010 — valdmehišton laudkundan ühtnik ekonomižen kehitoitusen da integracijan mödhe[17].

Küzelusiden mödhe, miččed tegi Venäman rahvahan mel'pidoiden oppindkeskuz, Lavrov äi kerdoid mühüi koumehe parahimaha Venäman ministroiden luguhu[18]. "Medialogija"-kompanijan tedoiden mödhe Lavrov äi kerdoid tegihe reitingan lideraks Venäman lehtesiš, kus johtutadas ministroid[19][20].

Vodel 2016 Sergei Lavrovan radon 12 vodes päliči Gazeta.ru kirjuti hänes kut "impozantnijas intellektualas", kudamb ühtes Sergei Šoigunke om üks' kaikiš popul'arižembiš ministroišpäi Venämal[21].

Vodel 2021 Lavrov ühtni valičendoihe Valdkundližehe Dumaha kut "Jedinaja Rossia"-lugetišen federaližen palan lider. Jäl'ghe valičendoid 29. sügüz'kud vodel 2021 Lavrov hül'gäiži mandataspäi (ühtes partijan lugetišen toižiden lideroidenke)[22].

Lavrov Venäman Varumatomuden Nevondišton ištundal Doneckan da Luganskan rahvahaližiden valdkundoiden ripmatomuden vahvištoitusen mödhe (21. uhokud vodel 2022)

Diplomatii vointegoiden aigan Ukrainal vodelpäi 2022

Konz zavodihe vointegod OBSEn[ru] verhiden azjoiden ministroiden jogavoččehe vastusehe отказала Лаврову Lodziš[23].

Heinkus vodel 2022 Lavrov daAmerikan valdkundaline sekretar' Entoni Blinken pidiba lühüdad paginad Indonezijas Verhiden azjoiden ministoriden G20-vastusel, sid' pagižiba telefonadme tür'mha pandud mehiden polhe. Jäl'ghe necidä paginad 8. tal'vkud suditud Venämal narkotikoiden kontrabandas amerikalaine neižne Brittni Grainer oli vajehtadud suditud Amerikas venälaižeks biznesmeheks Viktor Butaks. 31. vilukud vodel 2023 Lavrov sai Blinkenalpäi kirjeižen Ukrainan mödhe, hän oigenzi sidä Jegiptan Verhiden azjoiden ministran kal't, kus Blinken kirjuti siš, miše pidab "azotada uded anneksijad". Keväz'kus Lavrov da Blinken ühtniba Verhiden azjoiden ministroiden nevondištoho, no ei pagižnugoi toine toiženke. Kül'mkus vodel 2023 Blinken äkkid läksi vastuselpäi, miččel kerazihe irdpolitižiden erištoiden pämehed Skopjes edel Lavrovan tulendad. Hüväd, täuz'valdažt paginad Lavrovan da Blinkenan keskes jäl'ghe Eriližen operacijan augotišt Ukrainal ei olend[24].

OBSEn verhiden azjoiden ministroiden[ru] vastusehe ezmäižen kerdan jäl'ghe sidä, konz zavodihe eriline operacii Ukrainal, vastuz' mäni Pohjoiž-Makedonijas. Lavrovan taguiči Pol'ša da Baltian valdkundad ei tulnuded forumale. Lavrov sanui vastusel kaiken tehtud degradacijas OBSEs varumatomuden koumen polen mödhe. Lavrov sanui destruktivižes tendencijas: Päivlaskmanpolen valdkundad ei el'gendanugoi nimidä i murendaba organizacijad edemba. Lavrov pakiči, miše uz' ministroiden vastuz mäniži mal'tas, a ei Estonijas; miše paginoid Venäman heitändas OBSE-organizacijaspäi ei voi enamba olda[25].

Sulakus vodel 2024 Lavrov tegi kaks'päiväižed paginad Pekinas, vaumiči Putinan tulendad Kitajaha. Oli muretud mel'pido äipoližes mirus, Venäma da Kitai pagižiba sen polhe, miše konfliktan azotamine Ukrainal ei voi olda ilman Venäman diplomatoita[26].

Kezakus vodel 2024 Lavrov ajoi Afrikan valdkundoidme, konz oli Gvinejas, Kongos, Burkina-Fasos, Čadas da pagiži ühthižrados politik-ekonomižiden da voin-tehnižiden küzundoiden mödhe[27][28][29].

Teravad mel'pidod

Paginad jevrejoiš

Kacmata sihe, miše Lavrovan vävu om izrail'alaine, a heimolaižed eläba Izrail'as[30], verazmaižed lehtištod kijrutiba Lavrovan "antisemenizmas"[31].

Muga, 2022 italialaižen Mediaset-telekompanijan küzundaha Vladimir Zelenskijan polhe da Ukrainan "nacifikacijas", Lavrov sanui: "Voin olda väran, no Adol'f Gitleral oli mugažo jevrealaine veri. Nece ei znamoiče nimidä. Melekaz jevrejan rahvaz pagižeb siš, miše kaikid aktivižembad antisemitad oma jevrejalaižed. "Kanzas hot' üks' värnik, no om", - sanuba venänikad"[32].

Izrail'an Verhiden azjoiden ministr Jair Lapid tahtoi ozutada, miše Lavrovan paginoid "ei sa prostida, ned oma pahad da istorijan viga".Venäman Verhiden azjoiden ministrad sudiba toižed-ki politikad da organizacijad. Izrail'an premjer-ministr Naftali Bennett nimiti lavrovan sanoid "kelastuseks" da pakiči ei johtutada enamba Holokostad politikpaginoiš. Venäman Verhiden azjoiden ministerstv andoid vastust Izrail'an Verhiden azjoiden ministerstvale, miše jevrejalaižed ei surmitanugoi iče ičtaze Holokostan aigan i Ukrainan prezidentan jevrejalaižed jured ei voigoi vastustada neonacizmale, kut Latvijan prezidental Egils Levitsal[33]. 4. semendkud Venäman päravvin Berl Lazar pakiči ministrad pidäda prostindad sanoiš, miše "jevrejalaižed oma kaikid aktivižembad antisemitad"[34]. 5. semendkud Izrail'an premjer-ministran press-služb sanui Putinan prostindas Lavrovan sanoiš[35].

Holokostan[ru] kelastuz da kucui pakita prostindad, no lavrov hül'gäiži[37].

Toižed radsijad da holed

  • Imperatoran ortodoksižen palestinan sebran arvostadud ühtnik[38].
  • "Venälaine mir"-fondan abunevondišton ühtnik[39].
  • "Venäman lapsed"-fondan kacundnevondišton ühtnik.
  • Andrei Pervozvannijan fondan "Venälaižiden soldatoiden muštpachan udessündutamine Gallipoliš (Gelibolu)"-programman abunevondišton ühtnik.
  • Donan valdkundaližen tehnižen universitetan arvostadud tedodoktor[40].
  • Venä-tadžikialaižen (slavilaižen) universitetan arvostadud tedodoktor[41].
  • Kirgizii-venälaižen slavilaižen universitetan Boris Jel'cinan nimel arvostadud tedodoktor[42].
  • Belorussian valdkundaližen universitetan arvostadud tedodoktor.
  • Moskvan valdkundaližen rahvahidenkeskeižiden kosketusiden universitetan abunevondišton (endaument-fond om heittud sulakus vodel 2022[43]) da kacundnevondišton pämez'[44].
  • Venäman federacijan soudandslaloman abunevondišton pämez'[45].
  • "Amerik da Kanada: ekonomik, politik, kul'tur"-kulehtesen toimitajiden kollegijan ühtnik[46].

Ližatedod

Sergei Lavrov Venäman äkkiližen da täuz'valdaližen poslan sädoiš
  • Lavrov om irdpolitižen erišton viden pämehen keskes, kudamb pidemba kaikid enččid radnikoid valdkundan istorijas om necil sijal (Karl Nessel'rode — 39 vot, Andrei Gromiko — 28 vot, Aleksandr Gorčakov — 26 vot, Nikita Panin — 17,5 vot).
  • "Kommersant"-lehtesen tedoiden mödhe Lavrovan kirjutusel armenialaižele ühtesradnikale edvard Nalband'anale oli pärol' Armenia-turkalaižiden hüviden kosketusiden da ühthižradon allekirjutamižes 10. redukud vodel 2009 C'urihas[47].
  • Sulakus vodel 2011, konz Lavrov pidi paginad Äipäiväl, hän sanui, miše Mail'man raha-ekonomine krizis lujas vahvas ozuti, miše voib lähtta kehitoituzmatkaha liberaližen kapitalizman tugel, hänen melen mödhe, se "tugedab kacta uzil sil'mil mugoižen moralin päle, kut ičeröunatuz da vastusenpidänd"[48].

Sankcijad

Vodelpäi 2022 vointegoiden taguiči Ukrainal Lavrov om pandud Amerikan, Jevrosojuzan, Velikobritanian, Kanadan, Avstralian, Japonian da toižiden valdkundoiden sankcijoiden lugetišehe[49][50][51][52].

Kanz

Ak — Maria Aleksandrovna Lavrova, opendusen mödhe filolog, venän kelen da literaturan opendai, radoi Ühtenzoittud rahvahiden organizacijan Venäman kaikenaigaižen ezitusen kirjištos.

Tütär[53] — Jekaterina Sergejevna Vinokurova, om sündunu vodel 1982 Nju-Jorkas, openzihe Manhettenan školas, lopi Kolumbian universitetad, kus openzi politologijad, da magistraturad Londonan ekonomikan mödhe; nügüd' eläb Moskvas[54], om britanialaižen aukcionnijan angl.: "Christie’s"-pertin venälaižen erišton pämez'[55] (antikvariatan da taidehtehmusiden mönd). Oldes praktikal Londonas jäl'ghe universitetad, tundištoitihe da vodel 2008 läksi mehele Aleksandr Vinokurovan — "TPG Capital", "Morgan Stanley", ven.: "Суммы" da ven.: "Альфа-групп" top-menedžeran taga, vodelpäi 2017 — ven.: "Марафон групп" investicionnijan kompanijan da toižiden aktivoiden pidäi[56][57][58].

Vonuk — Leonid (sünd. 2010) da vunukaine[54][59][60][61]. Vodel 2015 Lavrov sanui, miše hänen kanz eläb Venämal[62].

Hobbi da melentartused

Lavrov navedib runoid da iče kirjutab niid. Hän om Moskvan valdkundaližen rahvahidenkeskeižiden kosketusiden institutan[ru] gimnan avtor[63]. Navedib pajatada, konz vätas gitaral.

Edel Venäman da Turcijan ülembaižen pordhaižen ühthižradon nevondišton ištundad, 8. sulakud vodel 2019

Hobbi — rafting[ru]. Lavrov oli Venäman federacijan soudandslaloman üks' ezmäižišpäi tegijoišpäi da pämehišpäi (2006—2009)[64][65].

Lavrov navedib väta jaugmäčhu, hänen armaz jouk om "Spartak" (Moskva). Hänen sanoiden mödhe, muštatišed armhas joukos abutaba hänele kaita pidäda ičtaze käziš jügedoiden paginoiden aigan[66]. Keväz'kus vodel 2016 hän oli Venäman Rahvahaližen jäugmäčun ligan tegijoišpäi, miše ühtenzoitta necen sportladun navedijoid Venäman kaikiš čogaižišpäi[67].

Lavrov — kaikenaigaine pipkutai. Dublinan restoranas, Irlandijan pälidnas, hänele tahtoitihe antta štrafad 3000 evrod pipkutandas, no ministr hül'gäiži maksta da starinoiči neciš azjas press-konferencijal. Om tetab üks' starin, konz Lavrov vastusti Ühtenzoittud rahvahiden organizacijan päsekretarin Kofi Annanan pätandale kel'dä pipkutada organizacijan štab-fateras: ministr sanui, miše hän ei voi kel'dä necidä, sikš ku Annan ei ole fateran ižand. Lavrov sel'genzoiti: "Nece om Ühtenzoittud rahvahiden organizacijan kaikiden ühtnikoiden fater, i sen päsekretar' om vaiše sen ohjandai".

Pauklahjad da premijad

Venäman prezident Vladimir Putin da Sergei Lavrov "Kodiman hüväs rados" I stepenin ordenan pauklahjoičemižel 21. semendkud vodel 2015
Venäman prezident Dmitrii Medvedev da Sergei Lavrov "Kodiman hüväs rados" II stepenin ordenan pauklahjoičemižel 12. heinkud vodel 2010
  • Venäman Radon Geroi (17. keväz'kud vodel 2020) — eriližes rados valdkundan da rahvahan hüvüdeks[68].
  • Pühän apostolan Andrei Pervozvannijan orden (21. keväz'kud vodel 2025) — arvokahas rados Kodiman hüvüdeks, sures panendas Venäman irgpolitižen kursan tegemižehe da pästandaha, äivoččes hüväs valdkundaližes rados[69].
"Kodiman hüväs rados"-ordenan täuz' kavaler
  • "Kodiman hüväs rados" I stepenin orden (21. keväz'kud vodel 2015) — arvokahas rados Venäman irgpolitižen kursan tegemižes da äivoččes diplomatižes rados[70].
  • "Kodiman hüväs rados" II stepenin orden (voz' 2010)[71].
  • "Kodiman hüväs rados" III stepenin orden (21. keväz'kud vodel 2005) — arvokahas rados Venäman irgpolitižen kursan tegemižes da äivoččes hüväs rados[72].
  • "Kodiman hüväs rados" IV stepenin orden (12. semendkud vodel 1998) — sures panendas Venäman irgpolitižen kursan tegemižehe da äivoččes hüväs rados[73].

Lavroval oma mugažo pauklahjad:

  • Arvostusen orden (21. kezakud vodel 1996) — rados valdkundan hühüdeks, sures panendas Venäman irdpolitižen kursan tegemižehe da rahvahaližiden melentartusiden kaičemižehe, rohktudes da ičezeandmižes radon tegemižes[74].
  • I stepenin medal' "panendas Jevraziiskijan ekonomižen ühtištusen tegemižehe" (13. semendkud vodel 2015, Jevraziiskijan ekonomižen ühtištusen Ülembaine nevondišt)[75].
  • P. A. Stolipinan II stepenin medal' (20. keväz'kud vodel 2020) — sures rados Venäman irdpolitižen kursan pästamižes da äivoččes hüväs rados[76].

Venäman Prezidentan pauklahjad

  • Venäman Prezidentan arvkirjeine (8. keväz'kud vodel 2010) — sures rados Venäman irdpolitižen kursan pästamižes da äivoččes hüväs rados[77].
  • Venäman Prezidentan kitändkirjeine (4. kül'mkud vodel 2006) — hüväs vaumičendrados da valdkundoiden da valdmehištoiden pämehiden - "kahesan gruppan" ühtnikoiden vastusiden tegemižes Piter-lidnas[78].
  • Venäman Prezidentan kitändkirjeine (27. sügüz'kud vodel 2005) — hüväs vaumičendrados da praznikaližiden azjtegoiden pidämižes, miččed om omištadud Suren kodiman 1941—1945 voziden voinan 60-voččele vägestusele[79].
  • Venäman Prezidentan kitändkirjeine (20. keväz'kud vodel 2000) — äivoččes hüväs diplomatižes rados[80].
  • Venäman Prezidentan kitändkirjeine (27. redukud vodel 1994) — ičeze sures panendas vastusiden vaumičendaha ülembaižel pordhaižel Korfu-sarel da Neapoles[81].

Regionaližed pauklahjad:

  • Znam "Hüväs rados Moskvan agjas" (12. keväz'kud vodel 2010)[82].
  • "Pol'arižen Tähthaižen"-orden, (Jakutii, 12. kül'mkud vodel 2012)[83].
  • Orden "Hüväs rados Kaliningradan agjas" (27. semendkud vodel 2014) — Kaliningradan agjan eläjiden vizoiden režiman kebnemban samižen rados[84].

Verazmaižed pauklahjad:

  • II stepenin "Dostik"-orden (Kazahstan, voz' 2005)[85].
  • Arvmedal' "Ühtenzoittud Rahvahiden organizacijan programmoiden ühtendas" (Ühtenzoittud Rahvahiden organizacijan Venälaine associacii, voz' 2005)[86].
  • Rahvahiden sebruden orden (Belorussii, 2. kezakud vodel 2006) — znamasižes panendas sebruden da ühthižradon vahvištoitusehe Belorussijan da Venäman keskes, Ühtištuzvaldkundan tegemižehe[87][88].
  • Ripmatomiden Valdkundoiden Ühtištusen valdkundoiden-ühtnikoiden parlamentankeskeižen assamblejan "Sodružestvo"-orden (Ripmatomiden Valdkundoiden Ühtištusen parlamentankeskeine assamblei, 13. semendkud vodel 2007)[89].
  • Jerevanan valdkundaližen universitetan kuldaine medal' (Armenii, voz' 2007)[90].
  • "Perun Päiväižen"-ordenan Suren ristan kavaler (Peru, voz' 2007)[91].
  • Sebruden orden (Vjetnam, voz' 2009)[92].
  • Arvostusen orden (Suvi-Osetii, 19. keväz'kud vodel 2010) — ičeze sures panendas rahvahidenkeskeižen varumatomuden sisteman vahvištoitusehe, mirun tugemižehe da stabiližudehe Kavkazal, sebruden kehitoitusehe Suvi-Osetijan da Venäman keskes[93].
  • Pühän Mesropan Maštocan orden (Armenii, 19. elokud vodel 2010) — sures panendas igäižen armenialaiž-venälaižen sebruden vahvištoitusehe da kehitoitusehe[94][95].
  • I stepenin "Dostik"-orden (Kazahstan, voz' 2012)[96].
  • Sebruden orden (Laos)[97].
  • Serbian flagan I stepenin orden (Serbii, 12. tal'vkud vodel 2016) — eriližes rados Serbijan da Venäman kosketusiden kehitoituses da vahvištoituses[98].
  • "Danaker"-orden (Kirgizii, 16. kezakud vodel 2017) — aktivižes kirgizan-venälaižiden social-ekonomižen ühthižrados da valdkundoidenkeskeižiden kosketusiden vahvištamižes[99][100].
  • Serbijan Valdkundan orden (Serbii, Bosnia da Gercegovina, voz' 2018)[101].
  • Pühän Agatan ordenan Sur' rist (San-Marino, 21. keväz'kud vodel 2019)[102].
  • "25 vot Kazahstanan ripmatomudele"-jubileimedal' (Kazahstan, voz' 2019) — panendas kazahstan-venälaižiden kosketusiden kehitoitandaha da vahvištoitusehe[103].
  • "Sebrastuz"-orden (Uzbekistan, 21. keväz'kud vodel 2020) — sures rados uzbeksko-venälaižen strategižen ühthižradon kehitoituses, sur'znamasižes panendas mönd-ekonomižiden, tedo-tehnižiden da kul'tur-gumanitarižiden kosketusiden levitoitusehe, kahten valdkundan regionoiden ühthižrados, sebruden vahvištoituses da meiden rahvahiden el'genzoituses, aktivižes tuges rahvahidenkeskeižel arenal, kus Uzbekistanan iniciativoil om tärged regionaline da mail'man znamoičend, ved' ned om oigetud mirun, progressan tegemižehe, mugažo 70-voččeks jubilejaks[104][105].
  • I stepenin "Baris"-orden (Kazahstan, 21. keväz'kud vodel 2020) — sures panendas äipoližen ühthižradon da strategižen partn'orstvan kehitoitusehe Kazahstanan da Venäman keskes[106].
  • Makariosan III ordenan Sur' rist (Kipr, 8. sügüz'kud vodel 2020)[107].
  • Federacijan orden (Ühtenzoittud Araban Emiratad, voz' 2021) — abus da kosketusiden vahvištoituses kahten valdkundan keskes da levitoitamižes kaikil politižil pordhaižil[108].
  • Arvtegoiden ordenan komandor tähthaiženke (Vengrii, voz' 2021)[109].
  • Malin Rahvahaližen ordenan komandor (Mali, voz' 2023)[110].
  • I stepenin "Arvostuz da tetabuz'"-orden (Abhazii, voz' 2023)[111].
  • Žerebcan ordenan komandor[112] (Burkina-Fason ülembaine valdkundaline pauklahj, voz' 2024)[113].

Konfessionaližed pauklahjad:

  • Pühän kn'az'an Daniil Moskovskijan II stepenin orden (Venälaine ortodoksine pühäpert').
  • Pühän kn'az'an Daniil Moskovskijan I stepenin orden (Venälaine ortodoksine pühäpert', voz' 2010)[114].
  • Pühän Sergii Radonežskijan I stepenin orden (voz' 2015).
  • Pühiden apostoloiden Petran da Pavlan I stepenin orden (Antiohijan ortodoksine pühäpert', 27. uhokud vodel 2015)[115].
  • Pühän suren kn'azin Aleksandr nevskijan I stepenin orden — panendas pühäpertin-valdkundaližiden kosketusiden kehitoitusehe (Venälaine ortodoksine pühäpert', 21. keväz'kud vodel 2025)[116].

Arvnimed:

  • Venäman diplomatižen služban arvostadud radnik (22. keväz'kud vodel 2004) — sures panendas Venäman irdpolitižen kursan tegemižehe da pästandaha[117].
  • Managuan arvostadud ristit (Nikaragua)[118].
  • gvatemalan arvostadud ristit (voz' 2010)[119].
  • Moskvan agjan Noginskijan rajonan arvostadud ristit (voz' 2014)[120].

Toižed pauklahjad:

  • Kollektivižen varumatomuden kožmusen tegemižen Kollektivižen varumatomuden nevondišton arvkirjeine (20. tal'vkud vodel 2011) — aktivižes da sures rados voin-politižen kehitoitusen da süvenendan mödhe Kollektivižen varumatomuden kožmusen tegemižen aigan[121].
  • Pühän kn'azin Aleksandr Nevskijan kundaline premii (Komitet Pühän kn'azin Aleksandr Nevskijan kundaline premijan andamižen mödhe, voz' 2014) — diplomatižes rados, mitte om oigetud Venäman rahvahidenkeskeižen sijan vahvištoitusehe[122].
  • Sergei Mihalkovan kuldaine muštmedal' (22. tal'vkud vodel 2015, Venälaine kul'turfond)[123].
  • Rahvahaline "Imperijan kul'tur"-premii Eduard Volodinan nimel — Rados da službas Kodimal (voz' 2015)[124].
  • Venä-armenialaižen (slavilaižen) universitetan arvostadud orden.

Homaičendad

  1. Bibliographisches Institut & F. A. Brockhaus, Wissen Media Verlag
  2. Sergej Lawrow // Munzinger Personen (нем.)
  3. 1 2 3 4 Lavrov, Sergej Viktorovič // Czech National Authority Database
  4. 1 2 Dramática jornada en Kiev: ya son los 198 civiles ucranianos muertos tras el ataque ruso
  5. Лаврову лестно сравнение с главой МИД СССР Громыко - Газета.Ru | Новости. www.gazeta.ru. Дата обращения: 20 keväz'kud 2022. Архивировано 20 keväz'kud 2022 года.
  6. Лавров Сергей Викторович. Лентапедия. Дата обращения: 8 sügüz'kud 2007. Архивировано 13 heinkud 2012 года.
  7. В 2005 году в Ереване, отвечая на вопрос о том, помогают ли ему в работе его армянские корни, Лавров ответил, что «корни у меня вообще-то грузинские — мой отец из Тбилиси, а вот кровь действительно армянская» — Елена Супонина У Сергея Лаврова грузинские корни, но армянская кровь Архивная копия от 16 keväz'kud 2014 на Wayback Machine // Время новостей: N°28, 18 февраля 2005
  8. Армяно-тбилисские корни Сергея Лаврова Архивная копия от 11 elokud 2020 на Wayback Machine // «Georgian Times», 28.01.2008
  9. Министр иностранных дел Российской Федерации Архивная копия от 13 redukud 2017 на Wayback Machine // Официальный сайт МИД России
  10. Лавров Сергей Викторович. www.mid.ru. Дата обращения: 16 elokud 2021. Архивировано 16 elokud 2021 года.
  11. Распоряжение Президента Российской Федерации от 03.04.1992 г. № 153-рп «О заместителе Министра иностранных дел Российской Федерации». Дата обращения: 23 vilukud 2020. Архивировано 28 kezakud 2020 года.
  12. Распоряжение Правительства Российской Федерации от 03.11.1994 № 1725-р - Сейчас.ру. www.lawmix.ru. Дата обращения: 23 vilukud 2020. Архивировано 28 kezakud 2020 года.
  13. Официальный сайт МИД РФ. Лавров Сергей Викторович. Дата обращения: 16 keväz'kud 2016. Архивировано из оригинала 27 sulakud 2016 года.
  14. Kremlin.ru. Рабочая встреча с Председателем Правительства Дмитрием Медведевым (ru). Архивировано 30 redukud 2020 года.
  15. Правительство РФ подало в отставку. www.interfax.ru. Дата обращения: 15 vilukud 2020. Архивировано 15 vilukud 2020 года.
  16. Президент подписал указы о назначении членов Правительства Российской Федерации и директоров служб. kremlin.ru (14 semendkud 2024). Дата обращения: 14 semendkud 2024.
  17. Зубков стал замом Шувалова в экономической правительственной комиссии Архивная копия от 17 redukud 2010 на Wayback Machine. zaks.ru, 12.01.2010.
  18. Шойгу, Лавров и Пучков возглавили рейтинг самых лучших министров РФ. www.interfax.ru. Дата обращения: 20 keväz'kud 2022. Архивировано 3 tal'vkud 2020 года.
  19. Лавров стал самым упоминаемым министром России в 2018 году. life.ru (30 янв. 2019 г.).
  20. Изотов, Сергей Сергей Лавров возглавил медиарейтинг министров в 2016 году. Известия (27 янв. 2017 г.). Дата обращения: 21 vilukud 2020. Архивировано 28 sügüz'kud 2020 года.
  21. Gazeta.ru, 21 марта 2017. День рождения Сергея Лаврова. Дата обращения: 22 keväz'kud 2017. Архивировано 20 heinkud 2018 года.
  22. Дарья Зарембо. Лавров, Шойгу, Шмелева и Проценко отказались от думских мандатов «Единой России». iz.ru (29 sügüz'kud 2021). Дата обращения: 6 redukud 2021. Архивировано 6 redukud 2021 года.
  23. ТАСС, 21 ноября 2022. Польша выступила за максимальную изоляцию России, в том числе на площадке ОБСЕ. Варшава отказала главе МИД РФ Сергею Лаврову в возможности участвовать в 29-м заседании Совета министров иностранных дел организации
  24. РБК, 2 марта 2023. Лавров и Блинкен увиделись впервые с июля. Сергей Лавров и Энтони Блинкен увиделись впервые со встречи глав МИД G20 в Индонезии
  25. Известия, 1 декабря 2023. Председатель ОБСЕ назвал исчерпанной дискуссию об исключении РФ
  26. Коммерсантъ, 9 апреля 2024. Россия и Китай сошлись в противодействии. Сергей Лавров обсудил в Пекине совместную борьбу за многополярный миропорядок
  27. Коммерсантъ, 6 июня 2024. Сергея Лаврова обожгло африканским теплом. Глава МИД России впервые посетил Буркина-Фасо и Чад
  28. ТАСС, 5 июня 2024. Что известно об отношениях России и Буркина-Фасо
  29. Российская газета, 6 июня 2024. Почему визит Сергея Лаврова принесет удачу народу Чада
  30. СМИ: «Зять министра иностранных дел России — израильтянин; его родственники родились в Израиле». Дата обращения: 21 vilukud 2023. Архивировано 21 vilukud 2023 года.
  31. * Israel slams Russia’s foreign minister for comparing Zelenskyy to Hitler Архивная копия от 2 semendkud 2022 на Wayback Machine * Russian Foreign Minister will not go unpunished: Ukraine condemns another anti-Semitic statement Архивная копия от 21 vilukud 2023 на Wayback Machine * Outrage in Israel as Russia’s Lavrov claims Hitler had Jewish roots Архивная копия от 21 vilukud 2023 на Wayback Machine
  32. МИД Израиля вызвал посла России после слов Лаврова о Гитлере. Интерфакс (2 semendkud 2022). Дата обращения: 6 kezakud 2024.
  33. «Аргумент несостоятельный и лукавый». В МИД России ответили Израилю по поводу сотрудничества евреев с нацистами, Фонтанка (3 semendkud 2022). Архивировано 3 semendkud 2022 года. Дата обращения: 3 semendkud 2022.
  34. Главный раввин Лазар предложил Лаврову извиниться за слова о евреях и Гитлере. Коммерсант (4 semendkud 2022). Дата обращения: 6 kezakud 2024.
  35. В Израиле заявили, что Путин извинился за слова Лаврова о Гитлере. ТАСС (5 semendkud 2022). Дата обращения: 6 kezakud 2024.
  36. Многополярное расстройство, Газета «Коммерсантъ» №9 от 19.01.2023, стр. 1. Архивировано 18 vilukud 2023 года. Дата обращения: 19 vilukud 2023.
  37. Белый дом оскорбился из-за сравнения Лавровым политики США с действиями Гитлера, НСН. Архивировано 19 vilukud 2023 года. Дата обращения: 19 vilukud 2023.
  38. Комитет Почетных членов Императорского Православного Палестинского Общества. Дата обращения: 21 heinkud 2013. Архивировано из оригинала 22 sügüz'kud 2013 года.
  39. Попечительский совет. Дата обращения: 26 keväz'kud 2016. Архивировано 24 keväz'kud 2016 года.
  40. Структура министерства (недоступная ссылка)Категория:Рувики:Статьи с нерабочими ссылками
  41. С. Лавров - «Почетный доктор РТСУ». www.toptj.com. Дата обращения: 20 keväz'kud 2022. Архивировано 26 kezakud 2020 года.
  42. Акталов, Аскар Сергей Лавров стал почетным доктором Кыргызско-Российского Cлавянского университета (5 апр. 2012 г.). Дата обращения: 4 semendkud 2020. Архивировано 25 kezakud 2020 года.
  43. Роман Фандорин. МГИМО остался без попечителей (неопр.). Газета «DAILY» — Новости России и мира (13 sulakud 2022). Дата обращения: 23 redukud 2022. Архивировано 23 redukud 2022 года.
  44. Попечительский совет МГИМО. mgimo.ru. Дата обращения: 16 elokud 2021. Архивировано 19 uhokud 2020 года.
  45. Лавров Сергей Викторович. waterslalom.ru. Дата обращения: 16 elokud 2021. Архивировано 16 elokud 2021 года.
  46. Редколлегия. США и Канада: экономика, политика, культура. Дата обращения: 16 elokud 2021. Архивировано 16 elokud 2021 года.
  47. Армения и Турция договорились молча // По совету Сергея Лаврова Архивная копия от 17 redukud 2009 на Wayback Machine. // Коммерсантъ : газета. — № 189/П (4244). — 12.10.2009.
  48. Стенограмма выступления Министра иностранных дел России С. В. Лаврова на приёме по случаю православной Пасхи, Москва, 28 а Архивная копия от 3 tal'vkud 2013 на Wayback Machine // МИД России, 28.04.2011
  49. Consolidated text: Council Regulation (EU) No 269/2014. Eur-Lex.
  50. UK Government sanctions Vladimir Putin and Sergey Lavrov (англ.). GOV.UK. Дата обращения: 12 kezakud 2023. Архивировано 12 kezakud 2023 года.
  51. The UK Sanctions List (англ.). GOV.UK (6 kezakud 2023). Дата обращения: 12 kezakud 2023. Архивировано 7 heinkud 2020 года.
  52. Канада вводит санкции против Путина, Лаврова и Герасимова. Коммерсантъ (26 uhokud 2022). Дата обращения: 12 kezakud 2023. Архивировано 25 uhokud 2022 года.
  53. Министр иностранных дел Российской Федерации. Официальный сайт МИД России. Дата обращения: 4 heinkud 2010. Архивировано 9 uhokud 2012 года.
  54. 1 2 Оксана Кравчук. Лавровый венок (Архивная копия от 17 kül'mkud 2015 на Wayback Machine) // Vogue.
  55. Татьяна Маркина. Christie’s представил новый офис и нового директора Архивная копия от 11 sügüz'kud 2015 на Wayback Machine // The Art Newspaper Russia, 27.02.2015.
  56. Ирина Парфентьева. Экс-президент А1 Александр Винокуров основал собственную инвестгруппу Архивная копия от 19 semendkud 2017 на Wayback Machine // РБК, 13.05.2017.
  57. Анна Дерябина. Вернуть лидерство: как зять Сергея Лаврова строит крупнейший фармбизнес Архивная копия от 11 uhokud 2016 на Wayback Machine // РБК, 08.02.2016.
  58. Олег Трутнев. Александр Винокуров сделает привики Архивная копия от 19 semendkud 2017 на Wayback Machine // Коммерсантъ, № 85 от 17.05.2017, с. 12.
  59. Министр Сергей Лавров Архивная копия от 8 keväz'kud 2021 на Wayback Machine // Российская газета.
  60. Сергей Лавров министр иностранных дел, семья и дети, фото (Архивная копия от 14 heinkud 2014 на Wayback Machine) // Pomadama.
  61. Лавров сообщил, что его дочь живёт в России Архивная копия от 7 sulakud 2016 на Wayback Machine // РИА Новости.
  62. РИА Новости, 22 апреля 2015. Лавров сообщил, что его дочь живет в России
  63. Гимн. mgimo.ru. Дата обращения: 5 sulakud 2022. Архивировано 8 sulakud 2022 года.
  64. Как это было… — Федерация гребного слалома России. Дата обращения: 3 elokud 2014. Архивировано 8 elokud 2014 года.
  65. Биография Сергея Лаврова. ria.ru (19 kezakud 2021). Дата обращения: 20 elokud 2021. Архивировано 20 elokud 2021 года.
  66. Лавров рассказал о пользе мыслей про «Спартак» при сложных переговорах. lenta.ru.
  67. Лавров: Народная футбольная лига будет тесно сотрудничать с РФС | РИА Новости. Дата обращения: 27 keväz'kud 2016. Архивировано 27 keväz'kud 2016 года.
  68. Указ Президента Российской Федерации от 17.03.2020 № 186 ∙ Официальное опубликование правовых актов ∙ Официальный интернет-портал правовой информации. publication.pravo.gov.ru. Дата обращения: 21 keväz'kud 2020. Архивировано 21 keväz'kud 2020 года.
  69. Указ Президента Российской Федерации от 21 марта 2025 года № 160 «О награждении орденом Святого апостола Андрея Первозванного Лаврова С.В.»
  70. Указ Президента Российской Федерации от 21 марта 2015 года № 146 «О награждении орденом „За заслуги перед Отечеством“ I степени Лаврова С. В.» Архивная копия от 23 keväz'kud 2015 на Wayback Machine // publication.pravo.gov.ru, 23 марта 2015 года
  71. Совещание с российскими послами и постоянными представителями в международных организациях Архивная копия от 15 heinkud 2010 на Wayback Machine // Kremlin.Ru, 12 июля 2010 года
  72. Указ Президента Российской Федерации от 21 марта 2005 года № 308 «О награждении орденом „За заслуги перед Отечеством“ III степени Лаврова С. В.» Дата обращения: 4 tal'vkud 2016. Архивировано 20 tal'vkud 2016 года.
  73. Указ Президента Российской Федерации от 12 мая 1998 года № 552 «О награждении государственными наградами Российской Федерации сотрудников Министерства иностранных дел Российской Федерации». Дата обращения: 4 tal'vkud 2016. Архивировано 20 tal'vkud 2016 года.
  74. Указ Президента Российской Федерации от 21 июня 1996 года № 973 «О награждении государственными наградами Российской Федерации». Дата обращения: 4 tal'vkud 2016. Архивировано 26 elokud 2016 года.
  75. Текст решения. Дата обращения: 14 semendkud 2015. Архивировано 18 semendkud 2015 года.
  76. Распоряжение Правительства Российской Федерации от 20.03.2020 № 673-р ∙ Официальное опубликование правовых актов ∙ Официальный интернет-портал правовой информации. publication.pravo.gov.ru. Дата обращения: 23 keväz'kud 2020. Архивировано 23 keväz'kud 2020 года.
  77. Распоряжение Президента Российской Федерации от 8 марта 2010 года № 138-рп «О награждении Почетной грамотой Президента Российской Федерации Лаврова С. В.» Дата обращения: 4 tal'vkud 2016. Архивировано 20 tal'vkud 2016 года.
  78. uristu.com - Domain Name For Sale. dan.com. Дата обращения: 5 sulakud 2022. Архивировано 1 sulakud 2022 года.
  79. Распоряжение Президента Российской Федерации от 27 сентября 2005 года № 441-рп «О поощрении Лаврова С. В. и Тимошкина М. Е.» Дата обращения: 4 tal'vkud 2016. Архивировано 20 tal'vkud 2016 года.
  80. Распоряжение Президента Российской Федерации от 20 марта 2000 года № 83-рп «О поощрении Лаврова С. В.» Дата обращения: 4 tal'vkud 2016. Архивировано 20 tal'vkud 2016 года.
  81. Распоряжение Президента Российской Федерации от 27 октября 1994 года № 546-рп «О поощрении работников, обеспечивших подготовку встреч на высшем уровне на о. Корфу и в Неаполе». Дата обращения: 4 tal'vkud 2016. Архивировано 20 tal'vkud 2016 года.
  82. Постановление Губернатора Московской области от 12 марта 2010 года № 25-ПГ «О награждении знаком отличия „За заслуги перед Московской областью“». Дата обращения: 4 tal'vkud 2016. Архивировано из оригинала 20 tal'vkud 2016 года.
  83. Кавалеры Ордена Республики Саха (Якутия) «Полярная звезда» — список награждённых. Дата обращения: 15 sügüz'kud 2014. Архивировано 3 kül'mkud 2013 года.
  84. Цуканов наградил главу МИДа орденом «За заслуги перед Калининградской областью» Архивная копия от 3 uhokud 2016 на Wayback Machine / ИА «Мангазея»
  85. Назарбаев наградил министров России. Дата обращения: 8 heinkud 2007. Архивировано из оригинала 3 kül'mkud 2013 года.
  86. Лавров награждён почётной медалью ООН. Дата обращения: 8 heinkud 2007. Архивировано 7 keväz'kud 2012 года.
  87. Указ Президента Республики Беларусь от 2 июня 2006 года № 370 «О награждении С. В. Лаврова орденом Дружбы народов». Дата обращения: 9 heinkud 2022. Архивировано 26 uhokud 2022 года.
  88. Министр иностранных дел России Сергей Лавров награждён орденом Дружбы народов. Дата обращения: 8 heinkud 2007. Архивировано из оригинала 27 sügüz'kud 2007 года.
  89. Постановление Совета МПА СНГ 13.05.2007 № 19. Дата обращения: 8 sulakud 2010. Архивировано из оригинала 5 vilukud 2012 года.
  90. Персональная страница. www.c-society.ru. Дата обращения: 8 heinkud 2007. Архивировано 28 sügüz'kud 2007 года.
  91. Лавров награждён высшим орденом Перу. Дата обращения: 24 kül'mkud 2008. Архивировано из оригинала 11 vilukud 2012 года.
  92. Ответное слово Министра иностранных дел России С.В.Лаврова на церемонии вручения ему награды Социалистической Республики Вьетнам ордена Дружбы в Ханое 25 июля 2009 года. Посольство Российской Федерации в Социалистической Республике Вьетнам. Дата обращения: 25 keväz'kud 2011. Архивировано из оригинала 11 vilukud 2012 года.
  93. Указ О награждении Орденом Почета Сергея Лаврова - Министра иностранных дел РФ. cominf.org (21 мар. 2010 г.). Дата обращения: 13 tal'vkud 2016. Архивировано 20 tal'vkud 2016 года.
  94. Указы Президента Республики Армения - Документы - Президент Республики Армения. www.president.am. Дата обращения: 28 semendkud 2020. Архивировано 26 kezakud 2020 года.
  95. KM.RU - новости, экономика, автомобили, наука и техника, кино, музыка, спорт, игры, анекдоты, курсы валют | KM.RU. www.km.ru. Дата обращения: 20 keväz'kud 2022. Архивировано 29 sügüz'kud 2011 года.
  96. Назарбаев вручил награду главе МИД РФ Сергею Лаврову. regnum.ru. Дата обращения: 4 semendkud 2020. Архивировано 27 kezakud 2020 года.
  97. Ордена по разнарядке. Дата обращения: 10 heinkud 2008. Архивировано из оригинала 30 sulakud 2008 года.
  98. Церемония вручения Лаврову ордена Сербского знамени. RT на русском. Дата обращения: 12 tal'vkud 2016. Архивировано 13 tal'vkud 2016 года.
  99. Указ Президента КР от 16 июня 2017 года УП № 115 "О награждении государственными наградами Кыргызской Республики". cbd.minjust.gov.kg. Дата обращения: 28 semendkud 2020. Архивировано 27 kezakud 2020 года.
  100. Лавров и Песков получили высшие государственные награды Киргизии. www.interfax.ru. Дата обращения: 20 keväz'kud 2022. Архивировано 14 sulakud 2021 года.
  101. Лаврову вручили орден Республики Сербской — РИА Новости, 21.09.2018. Дата обращения: 30 sulakud 2020. Архивировано 25 kezakud 2020 года.
  102. Лавров удостоен государственной награды Сан-Марино. ТАСС. Дата обращения: 27 keväz'kud 2019. Архивировано 27 keväz'kud 2019 года.
  103. Тасмагамбетов вручил Лаврову юбилейную медаль "25 лет Независимости РК". baigenews.kz.
  104. О награждении Лаврова Сергея Викторовича орденом «Дўстлик». uza.uz (21 мар. 2020 г.). Дата обращения: 20 keväz'kud 2022. Архивировано 18 semendkud 2021 года.
  105. О поздравительном послании министру иностранных дел Российской Федерации Сергею Лаврову. Дата обращения: 21 keväz'kud 2020. Архивировано 21 keväz'kud 2020 года.
  106. О награждении орденом «Барыс» І степени Лаврова С.В. — Официальный сайт Президента Республики Казахстан. www.akorda.kz. Дата обращения: 21 keväz'kud 2020. Архивировано 21 keväz'kud 2020 года.
  107. Лаврову вручили высшую награду Кипра. aif.ru (8 сент. 2020 г.). Дата обращения: 8 sügüz'kud 2020. Архивировано 8 sügüz'kud 2020 года.
  108. Мохаммед бен Заид принял министра иностранных дел России. Дата обращения: 20 tal'vkud 2021. Архивировано 20 tal'vkud 2021 года.
  109. A Magyar Érdemrend középkeresztje a csillaggal. Дата обращения: 29 kül'mkud 2022. Архивировано 6 heinkud 2022 года.
  110. Лавров получил степень командора национального ордена Мали. Дата обращения: 8 uhokud 2023. Архивировано 8 uhokud 2023 года.
  111. Бжания наградил орденом "Ахьдз-Апша" I степени Сергея Лаврова. Дата обращения: 24 keväz'kud 2023. Архивировано 24 keväz'kud 2023 года.
  112. https://ria.ru/20240605/nagrada-1950770448.html. РИА (5 kezakud 2024). Дата обращения: 6 kezakud 2024.
  113. Лавров получил от президента Буркина-Фасо орден Жеребца. РБК (5 kezakud 2024). Дата обращения: 5 kezakud 2024.
  114. Святейший Патриарх Кирилл встретился с членами Коллегии Министерства иностранных дел России / Новости / Патриархия.ru. www.patriarchia.ru. Дата обращения: 30 tal'vkud 2010. Архивировано 1 vilukud 2011 года.
  115. Патријарх Јован Х одликовао Сергеја Лаврова орденом Свeтих Петра и Павла. Православие.Ru.
  116. Патриарх Кирилл наградил Лаврова орденом Александра Невского, AiF. Дата обращения: 21 keväz'kud 2025.
  117. Указ Президента Российской Федерации от 22 марта 2004 года № 385 «О награждении государственными наградами Российской Федерации сотрудников Министерства иностранных дел Российской Федерации». Дата обращения: 4 tal'vkud 2016. Архивировано 16 sügüz'kud 2016 года.
  118. Сергей Лавров стал почетным гражданином Манагуа. kp.ru (15 февр. 2010 г.). Дата обращения: 5 sulakud 2022. Архивировано 5 sulakud 2022 года.
  119. Глава МИД России стал почетным гражданином Гватемалы. Дата обращения: 27 keväz'kud 2016. Архивировано 6 sulakud 2016 года.
  120. Почетные граждане на официальном сайте администрации района. Дата обращения: 27 keväz'kud 2016. Архивировано из оригинала 8 sulakud 2016 года.
  121. Рішення Ради колективної безпеки Організації Договору про колективну безпеку про нагородження Почесною грамотою Ради колективної безпеки Організації Договору про колективну безпеку. zakon.rada.gov.ua.
  122. Святейший Патриарх Кирилл возглавил заседание Попечительского совета программы «Александр Невский» / Видеоматериалы / Патриархия.ru. www.patriarchia.ru. Дата обращения: 24 sügüz'kud 2014. Архивировано 24 sügüz'kud 2014 года.
  123. «Мудрый, веселый, верный». portal-kultura.ru. Дата обращения: 20 keväz'kud 2022. Архивировано 12 kezakud 2021 года.
  124. Лаврову вручили премию Союза писателей России «Имперская культура» | РИА Новости. Дата обращения: 19 vilukud 2016. Архивировано 21 vilukud 2016 года.

Tarkendused