Tatjana Golikova

Рувики-späi
Tatjana Aleksejevna Golikova
Tatjana Golikova.png
Флаг
Venäman valdmehišton varapämez'
Флаг
с 18. semendkud vodel 2018
(pämehen radontegii 15—21 января 2020, 7—13 мая 2024)
Valdmehišton pämez' Andrei Belousov (pämehen radontegii)
Mihail Mišustin
Флаг
Venäman Lugendpalatan pämez'
Флаг
20. sügüz'kud 2013 — 18. semendkud 2018
Valdmehišton pämez' Dmitrii Medvedev
Prezident Vladimir Putin
Ken oli ende Sergei Stepašin
Ken tuli jäl'ghe Aleksei Kudrin
Флаг
Venäman prezidentan abunik
Флаг
22. semendkud 2012 — 20. sügüz'kud 2013
Prezident Vladimir Putin
Dmitrii Medvedev
Vladimir Putin
Флаг
Venäman tervhuden da socialižen kehitoitusen ministr
Флаг
24. sügüz'kud 2007 — 8. semendkud 2012
(pämehen radontegii 15—21. vilukud vodel 2020, 7. semendkuspäi vodelpäi 2024)
Valdmehišton pämez' Viktor Zubkov
Vladimir Putin
Viktor Zubkov (pämehen radontegii)
Dmitrii Medvedev
Prezident Dmitrii Medvedev
Vladimir Putin
Ken oli ende Mihail Zurabov
Ken tuli jäl'ghe radsija om heittud,
Veronika Skvorcova kut Venäman tervhuz'ministerstvan ministr,
Maksim Topilin kut Venäman radon da socialižen kaižendan ministr
Флаг
Venäman rahoiden varaministr
Флаг
9. sulakud 2004 — 24. sügüz'kud 2007
Valdmehišton pämez' Mihail Fradkov
Viktor Zubkov
Флаг
Venäman rahoiden ezmäine varaministr
Флаг
26. elokud 2002 — 9. sulakud 2004
Valdmehišton pämez' Mihail Kasjanov
Mihail Fradkov
Ken oli ende Viktor Zubkov
Ken tuli jäl'ghe Sergei V'azalov

Sündundpäiv

1966(1966-02-09) (59 vot)
Mtišči, Moskvan agj, RSFSR, SSSR

Tat

Aleksei Golikov

Mam

L'ubov' Golikova

Ak/Uk

Viktor Hristenko

Partii

Ühthine Venäma

Openduz

Moskvan rahvahaližen elomišton institut G. V. Plehanovan nimel
Piterin valdkundaline inžener-ekonomine universitet (aspirantura, doktorantura)

Tedostepen'

ekonomikan tedodoktor (2008)

Tedonimi

professor (2017)

Professii

ekonomist

Rad

valdmez', politik, finansist

Mel'pido uskonduz

ortodoksine uskond

Allekirjutuz

Изображение автографа

Pauklahjad
Armii
Voinnimi

Klassan čin
Действительный государственный советник РФ 1 класса (Минобороны)г.png
Venäman nügüdläine valdkundaline 1. klassan nevonik

Radsija
lugeda  diskussii  redaktiruida

Tatjana Aleksejevna Golikova (1966, Mitišči, Moskvan agj) — venälaine valdmez', ekonomist.

Venäman valdmehišton varapämez' socialižen politikan küzundoiden mödhe 18. semendkuspäi vodelpäi 2018 (pämehen radontegii 15. — 21. vilukud vodel 2020, 7. — 13. semendkud vodel 2024)2021[2]. Venäman valdmehižton rahoiden universitetan valdkundaližen ohjandamižen da rahoiden takkištelusen tedokundan dekan.

21. vilukud vodel 2020 kaiči radsijan Mihail Mišustinan valdmehištos. ohjandab sociališt alovehed (valdkundališt politikad tervhude, opendusen, tedon, kul'turan da norišton politikan alovehes)[3].

Venäman lugendpalatan pämez' (2013—2018). Venäman prezidentan abunik social-ekonomižen ühthižradon küzundoiden mödhe mugoižiden valdkundoidenke kut SNG (Ripmatomiden valdkundoiden ühtištuz), Abhazii da Suvi-Osetii[4][5] (2012—2013). Venäman tervhuden da socialižen kehitoitusen ministr (2007—2012), Venäman rahoiden ezmäine varaministr, varaministr (2002—2007).

Venäman arvostadud ekonomist (2004). Ekonomikan tedodoktor (2008), professor (2017). II, III da IV stepenin ordenan kavaler "Kodiman hüväs rados" (2008, 2012, 2016). Venäman nügüdläine valdkundaline 1. klassan nevonik (2003).

Elostarin

Om sündunu 9. uhokud vodel 1966 Mitišči-sijas Aleksei Gennadjevič da L'ubov' Mihailovna Golikovoiden kanzas. Tat radoi zavodal, mam — tovarovedan.

Lopi keskškolan Lesnoi Gorodok — küläs Odincovan rajonas. Openduzvozil oli školan komsorgan[6][7][8].

Openduz

Vodel 1987 lopi ekonomižen tedokundan Moskvan rahvahaližen elomižton institutas G. V. Plehanovan nimel "Radon ekonomik" — special'nostin mödhe, "Ekonomist"-kvalifikacii[6][9].

Vodel 2005 polesti kandidatan dissertacijad "Venäman organizacijan-ekonomižen mehanizman ohjandamine effektivižen b'udžetkeskeižiden kosketusiden vajehtamižen pohjal" — teman mödhe, miččen vaumiči Piterin valdkundaližes inžener-ekonomižes universitetas ühtes ekonomikan tedodoktoranke, professoranke A. I. Mihailuškinanke[10]

Vodel 2008 polesti dissertacijad da tegihe ekonomikan tedodoktoraks (tem: "b'udžetkeskeižiden kosketusiden ohjandamižen teorii da metodologii Venämal"), udes kirjutadud doktoranturas Piterin valdkundaližes inžener-ekonomižes universitetas.

Professionaline karjer

Valdkundaližen radkomitetan Tedo-tedišteluzinstitutas

Vodelpäi 1987 jäl'ghe institutan lopendad putui radole Sovetskijan Sojuzan Valdkundaližen radkomitetan Radon Tedo-tedišteluzinstitutha radmaksun erištoho norembaks tedoradnikaks[8][11] ühtes Maksim Topilinanke (Venäman radon da socialižen kaičemižen ministr vozil 2012—2020)[12].

Venäman rahoiden ministerstvas

Vodel 1990 mäni radole RSFSRan rahoiden ministerstvaha. Kazvoi sigä karjerpordhidme ministerstvan radnikaspäi ministarn ezmäižehe varapämehesai (radvoded):

  • 1990 — 1. kategorijan ekonomist, RSFSRan rahoiden ministerstvan valdkundaližen b'udžetan ühthižen erišton päekonomist[13];
  • 1992 — päekonomist, Venäman rahoiden ministerstvan B'udžetan departamentan B'udžetpolitikan da tarkištelendan erišton pämez';
  • 1995 — Venäman rahoiden ministerstvan B'udžetan departamentan varapämez' — Venäman rahoiden ministerstvan B'udžetan departamentan konsolidiruitud b'udžetan ühthižen erišton pämez';
  • 1996 — Venäman rahoiden ministerstvan B'udžetan departamentan varapämez';
  • 1998 — Venäman rahoiden ministerstvan B'udžetan departamentan pämez', Venäman rahoiden ministerstvan kollegijan ühtnik;
  • 1998 — Venäman rahoiden ministerstvan B'udžetpolitikan departamentan pämez'[4][14];
  • 1999 — Venäman rahoiden varaministr;
  • 2002 — Venäman rahoiden ezmäine varaministr;
  • 2004 — Venäman rahoiden ezmäine varaministr (oli pandud necile radsijale jäl'ghe administrativišt reformad Venämal, miččen mödhe federaližiden ministroiden ezmäižiden varapämehiden lugumär vähenzoitase)[15].

Golikovan pärad Venäman rahoiden ministerstvas oli federaližen b'udžetan projektan vaumičend[8]. Paiči b'udžetan tegemišt Venäman rahoiden varaministran sijal Golikova ohjanzi b'udžetankeskeižiden kosketusiden küzundoid, tedon rahoitamišt, valdkundaližen apparatan, socialižen alovehen da varumatomuden küzundoid[16].

Tugezi ühtes Venäman tervhuden da socialižen kehitoitusen ministranke Mihail Zurabovanke federaližen zakonan vahvištoitust vällendusiden monetizacijas[16][17]. Vahvištadud zakon lendi rahvahan keskes äi ridoid da vastustuzakcijoid[6][18][19][20].

Venäman tervhuden kaičemižen da socialižen kehitoitusen ministr

Sügüz'kus vodel 2007 Golikova oli pandud Venäman tervhuden da socialižen kehitoitusen ministran sijale Viktor Zubkov valdmehištos, tuli necile sijale jäl'ghe Mihail Zurabovad.

Semendkus vodel 2008 Venäman prezidentan Dmitrii Medvedevan käskön mödhe möst oli pandud Venäman tervhuden da socialižen kehitoitusen ministran sijale Vladimir Putinan valdmehištos[21]. Vodelpäi 2009 ühtel aigal oli Federaližen tervhuz'kaičemižen fondan pämehen[9][22] radsijan mödhe. Vilukus vodel 2010 mülüškanzi Valdmehišton laudkundaha ekonomižen kehitoitusen da integracijan mödhe[11].

Golikovan radaigan Venäman tervhuden kaičendan da socialižen kehitoitusen ministerstvas oli pidetud pensijan reform, miččen mödhe pohj- da kaičendpencii oli ühtenzoittud, ühthine socialine nalog oli vajehtadud kaičend kaičuzmaksuks, oli suretud maksud 26 procentaspäi 34 procentahasai, oli tehtud pensijoiden ližarahoituen programm. Uz' vajehtuz tehihe zelliden kävutamiženke: oli vahvištadud zakon, mitte toi zelliden arvoiden uden vajehtuzsisteman, tegi uded küzundad farmacevtikan tegeližuden pol'he. Golikovan radon aigan oli pästtud eloho erazvuiččed programmad, miččiden keskes oli rahvahaližen verislužban tegemine, jugedoiden läžundoiden profilaktik (onkologii, südäin, naižiden tervhuz'), travmotologižiden keskusiden tegemine pidust' pädorogoid[23]. Golikovan erazvuiččed iniciativad, ozutesikš pensijan sisteman reform da ühthižen socialižen nalogan vajehtuz kaičuzmaksuiš, lendiba teravid paginoid Venäman ekonomižen kehitoitusen ministerstvas da Rahoiden ministerstvas. No Golikova vahvas pidi ičeze tahtod[8][24].

Golikovan ohajndusel oli pästtud eloho rahvahaline "Tervhuz'"-projekt — programm lekar'abun parembzoitusen mödhe. Vodel 2010 Golikova starinoiči Valdkundližes Dumas "Dostupnaja sreda" — valdkundaližen programman projektas, miše abutada invalidoile da vähänmobil'nijoile eläjile päzuda objektoihe da korgenzoitta heiden elon tazod. Nece oli ezmäižen haškun Ühtenzoittud rahvahiden organizacijan "Invalidoiden oiktusiš" — konvencijan vahvištoitusehe Venämal[25].

Venäman prezidentan abunik

Semendkus vodel 2012 oli tehtud Venäman prezidentan abunikaks[26][27]. Aigemba tehtud Venäman tervhuz'kaičemižen da socialižen kehitoitusen ministerstv, kus hän oli pämehen, oli heittud da jagoihe kahthe erižehe erištoho: Venäman radon da socialižen kaičemižen ministerstv da Venäman Tervhuz'ministerstv, kus pämehikš tegihe Golikovan enččed pämehed — Maksim Topilin (Venäman Radon ministerstv) da Veronika Skvorcova (Venäman Tervhuz'ministerstv)[11].

Venäman prezidentan administracijas valdkundan pämez' tariči Golikovale pidäda homaičuses Abhazijan da Suvi-Osetijan social'no-ekonomižen kehitoitusen küzundoid[28][29]. Uhokus vodel 2012 Golikova tegihe udeks tehtud Venäman prezidentan kahten komissijan pämeheks: veteranoiden azjoiden mödhe da invali и по делам инвалидов[9][30]. Tal'vkus vodel 2012 Golikova sanui, miše Suvi-Osetijan da Abhazijan udessündutamine enččiden pämehidenke mäni "korrupcijanke"[31]. Kezakus vodel 2013 Venäman prezidentan administracii tegi Venäman prezidentan erišt social'no-ekonomižen ühthižradon mödhe SNG-valdkundoidenke, Abhazijanke, Sivi-Osetijanke, miččen pämeheks tegihe Golikovan enzne pämez' (Venäman tervhuden da socialižen kehitoitusen ministerstvas) Jurii Voronin. Uden erišton pämeheks tegihe Golikova[5].

Heinkus vodel 2013 Golikova oli pandud kandidatoiden lugetišehe Venäman Lugendpalatan pämehen sijale. Sügüz'kus vodel 2013 Vladimir Putin koumes kandidataspäi valiči Golikovad da andoid hänen kandidaturad Valdkundaližehe Dumaha[11].

Venäman Lugendpalatan pämez'

20. sügüz'kud vodel 2013 Valdkundaline Duma tugezi Tatjana Golikovan kandidaturad ("tugedab" — 415, "vasthapäi" — 5), tegi händast Venäman Lugendpalatan pämeheks[32][33]. Necil-žo päiväl Venäman prezidentan käskön mödhe hän oli heittud Venäman prezidentan abunikan sijalpäi[34], sikš ku mäni toižele radole.

Golikovan radon aigan Lugendpalat tegi 1 480 tarkišteluz- da ekspert-analitišt azjtegod 11 709 objektas. Löutud vigoiden da keskustusiden ühthine summ, miččed oli kävutadud b'udžetan sistemas, oli 3,9 trillionad rubl'ad (om löutud 18 481 vigad). Lugendpalatan tarkištelusiden aigan oli löutud 1209 administrativišt vigad da avaitud 128 kriminališt azjad[35].

Üks' kaikiš znamasižišk Golikovan Lugendpalatan sistemkodvindoišpäi tegihe "Vostočnii"-kosmodroman kodvind. Palatan arvoiden mödhe man infrastrukturan objektoiden sauvomižen maks oli suretud enamba mi 13 milliardaha rubl'aha. Auditorad peitihe shemoid, miččiden mödhe b'udžetan rahad kävutadihe ei muga kut tariž, pidi azotada edelišt sauvomižen maksun surenzoitust[36][37][38].

17. semendkud vodel 2018 Venäman prezident Vladimir Putin pakiči Valdkundališt Dumad päzumaha Golikovad Lugendpalatan pämehen sijalpäi[39]. Aigemba Venäman premjer-ministr tariči Golikovan kandidaturad vice-premjeran sijale openduz-, tervhuz'- da socialižen politikan küzundoiden mödhe[40].

Vice-premjer

18. semendkud vodel 2018 Ven6man prezident vahvištoiti uz' valdmehišt, miččen pämeheks tegihe Dmitrii Medvedev, Golikova sai sigä Venäman valdmehišton varapämehen sijan[41]. Hän zavodi ohjata sociališt politikad.

Venäman pensijan reforman vaumičendan aigan 6. sügüz'kud vodel 2018 Golikova oli pandud eriližen Venäman prezidentan ezitajan parlamentas, konz kactihe zakonprojektad pensijoiden andmižen da maksuiden küzundoiden mödhe[42].

29. vilukud vodel 2020 Golikova operativnijan štaban pämeheks COVID-19 koronavirusan infekcijan tomižen da sirdämižen vasthapäi Venämal[43].

Venäman prezidentan käskön mödhe 29. semendkuspäi vodelpäi 2020 oli pandud videks vodeks Kurčatovskijan institutan tarkišteluznevondišton ühtnikaks[44].

Vodel 2024 tegihe orgkomitetan pämeheks Kanzan voden tegemižen mödhe (2024)[45].

11. semendkud 2024 Mihail Mišustin andoid vahvištoitusele Valdkundaližehe Dumaha uden valdmehišton jouk, tariči Golikovan kandidaturad vice-premjeran sijale[46]. 13. semendkud Valdkundaline Duma vahvištoiti händast necile sijale[47]. 14. semendkud Venäman prezident allekirjuti käskön panemižes[48]. Federaline agenstv rahvahuziden azjoiden mödhe om anttud ohjata Golikovale. Hän ohjandab: tervhuz'kaičendad, genetikan da medicinan tedooppindad, hän tegeb da pästab eloho, kontroliruib rahvahaližid projektoid: "Demografii", "Tervhuz'kaičend" da "Kul'tur[49].

13. kezakud 2024 Venäman valdmehišton käsköl om pandud Federaližen Kodiman kinematografijan cocialižen da ekonomižen tugen fondan nevondišton pämeheks (Kinofond)[50].

8. heinkud vodel 2024 Venäman prezidentan käsköl ühtni rahvahiden kosketusiden nevondištoho, miččen tegi prezident Vladimir Putin[51].

Ičeze elo

Kanz

Tatjana Golikova om mehel toižen kerdan.

  • Ezmäine mužik: Drovosekov Andrei Vladimirovič (sünd. 15.10.1964)[52][53], "Severstal'"kompanijan top-menedžer, kaiken aigan eläb da radab Venas, Avstrijas. Hän oli mehel viž vot; Golikovan sanoiden mödhe, erigandusen sü oli "erazvuiččiš kacundoiš eloho"[54].
  • Toine mužik: Viktor Borisovič Hristenko (hänen täht nece oli mugažo toine meheluz, naiba vodel 2003) — sil aigal Venäman Valdmehišton varapämez'. Golikoval ei ole ičeze lapsid. Om "Nanolek"-farmacevtkompanijan üks' pämehišpäi, sen tegii om mužikan poig Vladimir Hristenko[55].

Golikova — ortodoksine; oli risttud, konz hänel oli 22 vot[56]. Vodel 2001 Hristenko da Golikova tegiba hüväntegii Fond Starican Pühä-Uspenjan monastirin udessündutamižen täht. Fondan tegijoiden keskes oma mugažo sured biznesmehed. Ühtmižes monastirin udessündutamižen radho Golikova da Hristenko saiba pühäkodin pauklahjad[57].

Kundaline rad da hüväntegod

Golikova mülüb "Sojedinenie"-soged-kurdehiden ristituiden Tugifondan popečitel'skijaha nevondištoho[58].

Pauklahjad

  • II stepenin orden "Kodiman hüväs rados" (29. vilukud vodel 2016) — valdkundan suriš satusiš da äivoččes hüväs rados[59].
  • III stepenin orden "Kodiman hüväs rados" (2012)[60].
  • IV stepenin orden "Kodiman hüväs rados" (23. tal'vkud vodel 2008) — hüväs abus Suvi-Osetijan rahvahale.
  • Arvostelusen orden (9. uhokud vodel 2006) — Suren Kodiman voinan 60-voččen Vägestusen päivän hüväs vaumičendrados da praznikan tegemižes[61].
  • Sebruden orden (16. kül'mkud vodel 2006) — sures panendas valdkundoiden pämehiden da valdmehišton — "Ühesan gruppan ühtnikoiden" vastusen vaumičendaha da tegemižehe Piteriš[62].
  • I stepenin ordenan medal' "Kodiman hüväs rados" (25. redukud vodel 2004) — aktivižes rados zakonoiden tegemižes[63].
  • II stepenin ordenan medal' "Kodiman hüväs rados" (12. sulakud vodel 2001) — hüväs raha-ekonomižes rados[64].
  • P. A. Stolipinan I stepenin medal' (9. uhokud vodel 2016) — valdkundan social-ekonomižen kehitoitusen küzundoiden hüviš pätandoiš da äivoččes hüväs rados[65].
  • Venäman arvostadud ekonomist (22. uhokud vodel 2004) — hüväs raha-ekonomižes rados[66].
  • Venäman prezidentan arvkirjeine (10. uhokud vodel 2011) — äivoččes hüväs rados valdkundas[67].
  • Venäman Valdmehišton arvkirjeine (7. sügüz'kud vodel 2002) — hüväs raha-ekonomižes rados valdkundas da Venäman Rahoiden ministerstvan 200-voččeks jubilejaks[68].
  • Orden "Hüväs rados Dagestanan Valdkundas" (27. kezakud vodel 2011).
  • Medal' "Hüväs rados Čečn'an Valdkundas" (5. uhokud vodel 2009) — sures panendas Čečn'an Valdkundan tervhuden kaičendaha da socialižehe avoveheze[69]
  • Pühän ravnoapostolan Ol'ga-kn'gin'an I stepenin orden (Venälaine ortodoksine pühäkodi, 2010) — abus Starican Pühä-Uspenjan monastirin udessündutamižes[70].
  • Pühän Jefrosinijan, sur'znamasižen Moskvan kn'agin'an I stepenin orden (Venälaine ortodoksine pühäkodi, 2017)[71], III. stepenin orden (2021)[72].
  • Venäman biznesan da akademijan rahvahaližen "Olimpia"-premijan laureat[73] vodel 2003.
  • Rahvahidenkeskeižen "Voden 2008 person" — premijan laureat "Person valdkundaližes ohjanduses"-nominacijas[74].
  • "Ogon'ok"-kulehtesen "100 kaikid azjakahid Venäman naižid"-reitingas, mitte oli paindud keväz'kus vodel 2014, sai 3. sijan[75].
  • Valdkundaližen Duman arvznam "Satusiš parlamentarizman kehitoituses" (2016)[76].

Klassan čin

  • Venäman nügüdläine valdkundaline 1. klassan nevonik (28. elokud vodel 2003)[77].

Homaičendad

  1. Правительство РФ подало в отставку. Дата обращения: 15 vilukud 2020. Архивировано 15 vilukud 2020 года.
  2. Михаил Мишустин назначил кураторов федеральных округов. Дата обращения: 19 heinkud 2021. Архивировано 19 heinkud 2021 года.
  3. Голикова, Татьяна Алексеевна, ТАСС. Дата обращения: 1 sulakud 2024.
  4. 1 2 Голикова Татьяна Алексеевна. Коммерсантъ. Дата обращения: 16 sügüz'kud 2013. Архивировано из оригинала 15 sügüz'kud 2013 года.
  5. 1 2 Виктор Хамраев, Дарья Николаева. Минздрав переезжает. Газета «Коммерсантъ», №105 (4890) (13 kezakud 2012). Дата обращения: 19 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  6. 1 2 3 Голикова Татьяна Алексеевна. РБК. Дата обращения: 13 sügüz'kud 2013. Архивировано 22 uhokud 2015 года.
  7. Никита Красников. Математику у Эльвиры Набиуллиной списывал весь класс, а у Татьяны Голиковой отняли золотую медаль. Комсомольская правда (26 sügüz'kud 2007). Дата обращения: 13 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  8. 1 2 3 4 Всеволод Бельченко. Она бюджету отдана. «Огонёк», №6 (5115) (15 uhokud 2010). Дата обращения: 13 sügüz'kud 2013. Архивировано 25 uhokud 2019 года.
  9. 1 2 3 Биография: Татьяна Голикова. ИТАР-ТАСС. Дата обращения: 13 sügüz'kud 2013. Архивировано 23 sügüz'kud 2013 года.
  10. Диссертация на тему «Формирование организационно-экономического механизма управления экономикой Российской Федерации на основе эффективного регулирования межбюджетных отношений». Дата обращения: 21 vilukud 2016. Архивировано 24 elokud 2018 года.
  11. 1 2 3 4 Ольга Звонова. Татьяна Голикова. Досье. Аргументы и факты (9 sügüz'kud 2013). Дата обращения: 13 sügüz'kud 2013. Архивировано 12 sügüz'kud 2013 года.
  12. Топилин Максим Анатольевич. ФедералПресс. Дата обращения: 15 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  13. Структура. Дата обращения: 30 vilukud 2018. Архивировано 31 vilukud 2018 года.
  14. Голикова Татьяна Алексеевна. Официальный сайт Президента России. Дата обращения: 16 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  15. Голикова Татьяна Алексеевна. Личное дело. Газета «Коммерсантъ», №20 (4320) (5 uhokud 2010). Дата обращения: 16 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  16. 1 2 Голикова Татьяна Алексеевна. Газета «Коммерсантъ», №20 (4320) (5 uhokud 2010). Дата обращения: 14 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  17. Монетизация: Лужков сохранил привилегии для своих льготников. Newsru.com (16 uhokud 2005). Дата обращения: 14 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  18. Михаил Ростовский. Пожиратель льгот. Московский Комсомолец № 1461 (21 vilukud 2005). Дата обращения: 14 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  19. Путин предложил Голикову на пост главы Счетной палаты. Сноб (9 sügüz'kud 2013). Дата обращения: 14 sügüz'kud 2013. Архивировано 11 sügüz'kud 2013 года.
  20. Евгения Письменная, Максим Товкайло, Ольга Кувшинова, Мария Дранишникова. Министерство здравоохранения и социального развития будет разделено. Ведомости (24 uhokud 2012). Дата обращения: 14 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  21. Указ Президента Российской Федерации от 12 мая 2008 года № 737. Российская газета (13 semendkud 2008). Дата обращения: 16 sügüz'kud 2013. Архивировано 10 elokud 2018 года.
  22. Нина Кострецова. Медстрах возглавил финансист. Российская газета (18 kül'mkud 2008). Дата обращения: 16 sügüz'kud 2013. Архивировано 8 tal'vkud 2015 года.
  23. Пять реформ Татьяны Голиковой. Журнал «Огонёк», № 6 (5115) (15 uhokud 2010). Дата обращения: 16 sügüz'kud 2013. Архивировано 12 kezakud 2018 года.
  24. Вероника Сычёва. Девушка с характером. Итоги, № 13 (26 keväz'kud 2012). Дата обращения: 15 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  25. Правительству представили проект федеральной программы «Доступная среда» для инвалидов - Газета.Ru. Дата обращения: 6 kezakud 2018. Архивировано 9 elokud 2018 года.
  26. Указ Президента РФ от 21.05.2012 № 673. Официальный сайт Президента России. Дата обращения: 16 sügüz'kud 2013. Архивировано из оригинала 21 sügüz'kud 2013 года.
  27. Владимир Путин огласил состав правительства (ru), Lenta.ru (21 мая 2012). Архивировано 17 heinkud 2018 года. Дата обращения: 21 semendkud 2012.
  28. Голикова займётся вопросами развития Южной Осетии и Абхазии. РИА Новости (23 semendkud 2012). Дата обращения: 16 sügüz'kud 2013. Архивировано 30 kezakud 2018 года.
  29. Голикова будет заниматься развитием Абхазии и Южной Осетии. Российская газета (25 semendkud 2012). Дата обращения: 16 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  30. Максим Иванов. И целых управлений мало. Коммерсантъ-Online (23 elokud 2012). Дата обращения: 13 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  31. Голикова: В восстановлении Южной Осетии и Абхазии была коррупция. Ведомости (9 tal'vkud 2012). Дата обращения: 16 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  32. Утреннее пленарное заседание Госдумы 20 сентября 2013 года. Государственная дума Федерального собрания Российской Федерации (20 sügüz'kud 2013). Дата обращения: 20 sügüz'kud 2013. Архивировано из оригинала 23 sügüz'kud 2015 года.
  33. Постановление Государственной Думы Федерального Собрания Российской Федерации от 20 сентября 2013 года № 2859-6 ГД "О Председателе Счетной палаты Российской Федерации" Архивная копия от 27 sügüz'kud 2013 на Wayback Machine
  34. Указ Президента Российской Федерации от 20 сентября 2013 года № 723 «О Голиковой Т. А.» Официальный интернет-портал правовой информации (20 sügüz'kud 2013). Дата обращения: 20 sügüz'kud 2013. Архивировано из оригинала 21 sügüz'kud 2013 года.
  35. Путин утвердил представленных Медведевым членов правительства — Российская газета. Дата обращения: 3 kezakud 2018. Архивировано 17 kezakud 2018 года.
  36. Счетная палата выявила нарушения при строительстве космодрома Восточный на 13 млрд рублей – Страна – Коммерсантъ. Дата обращения: 23 semendkud 2017. Архивировано 20 redukud 2017 года.
  37. Счетная палата обнаружила завышение стоимости госстроек на 20–45% :: Экономика :: РБК. Дата обращения: 23 semendkud 2017. Архивировано 23 semendkud 2017 года.
  38. Глава Счётной палаты раскрыла каналы утечки российского бюджета :: Новости :: ТВ Центр - Официальный сайт телекомпании. Дата обращения: 23 semendkud 2017. Архивировано 20 redukud 2017 года.
  39. Голикова расплакалась во время выступления в Госдуме (ru), РИА Новости (20180517T1121+0300Z). Архивировано 5 heinkud 2018 года. Дата обращения: 18 semendkud 2018.
  40. Татьяна Голикова со слезами покинула пост председателя Счетной палаты — SPEAKERCOM / СПИКЕРКОМ. speakercom.ru. Дата обращения: 18 semendkud 2018. Архивировано 27 elokud 2018 года.
  41. Kremlin.ru. Рабочая встреча с Председателем Правительства Дмитрием Медведевым (ru). Архивировано 30 redukud 2020 года.
  42. Татьяна Голикова назначена спецпредставителем Президента в парламенте при рассмотрении законопроектов по вопросам назначения и выплаты пенсий / kremlin.ru, 6 сентября 2018 года. Дата обращения: 6 sügüz'kud 2018. Архивировано 7 sügüz'kud 2018 года.
  43. Голикова возглавила штаб по контролю за новой коронавирусной инфекцией в РФ. ТАСС (29 vilukud 2020). Дата обращения: 5 semendkud 2020. Архивировано 15 semendkud 2020 года.
  44. Указ Президента Российской Федерации от 29.05.2020 № 341 ∙ Официальное опубликование правовых актов ∙ Официальный интернет-портал правовой информации. publication.pravo.gov.ru. Дата обращения: 29 semendkud 2020.
  45. Правительство утвердило план основных мероприятий по проведению Года семьи. http://government.ru (9 vilukud 2024). Дата обращения: 16 vilukud 2024.
  46. О чем говорит новая конфигурация российского правительства. РБК (11 semendkud 2024). Дата обращения: 13 semendkud 2024.
  47. Госдума утвердила Голикову заместителем председателя правительства. РИА Новости (13 semendkud 2024). Дата обращения: 13 semendkud 2024.
  48. Президент подписал указы о назначении членов Правительства Российской Федерации и директоров служб. kremlin.ru (14 semendkud 2024). Дата обращения: 14 semendkud 2024.
  49. Михаил Мишустин утвердил распределение обязанностей между вице-премьерами. government.ru (17 semendkud 2024). Дата обращения: 17 semendkud 2024.
  50. Распоряжение Правительства Российской Федерации от 13.06.2024 № 1494-р. Официальное опубликование правовых актов (13 kezakud 2024). Дата обращения: 14 kezakud 2024.
  51. Указ Президента Российской Федерации от 08.07.2024 № 579. Официальное опубликование правовых актов (8 heinkud 2024). Дата обращения: 8 heinkud 2024.
  52. Дровосеков Андрей Владимирович. Дата обращения: 19 sügüz'kud 2021. Архивировано 19 sügüz'kud 2021 года.
  53. Информационное агентство Банки.ру. Татьяна Голикова. Дата обращения: 19 sügüz'kud 2021. Архивировано 19 sügüz'kud 2021 года.
  54. Ева Меркачева. Татьяна Голикова: «Секрет красоты — любить и быть любимой». www.womanhit.ru (25 sulakud 2012). Дата обращения: 15 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  55. Компания пасынка Татьяны Голиковой занялась разработкой вакцины от COVID-19 Архивная копия от 9 vilukud 2022 на Wayback Machine // 29.05.2020 г. Forbes.
  56. Супруги Христенко и Голикова соблюдают пост. Интерфакс-религия (2 sulakud 2009). Дата обращения: 13 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  57. Два российских министра получили церковные награды. Фонд возрождения Старицкого Свято-Успенского монастыря. Дата обращения: 13 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  58. Фонд поддержки слепоглухих "Со-единение" (англ.). so-edinenie.org. Дата обращения: 25 elokud 2017. Архивировано 25 elokud 2017 года.
  59. Указ Президента Российской Федерации от 29 января 2016 года № 31 «О награждении государственными наградами Российской Федерации». Дата обращения: 1 uhokud 2016. Архивировано 12 redukud 2019 года.
  60. Пьер Сидибе. Татьяна Голикова получила орден. Известия (11 semendkud 2012). Дата обращения: 20 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  61. Указ Президента Российской Федерации от 9 февраля 2006 года № 86 "О награждении орденом Почета Голиковой Т. А."
  62. Указ Президента Российской Федерации от 16 ноября 2006 года № 1294 "О награждении государственными наградами Российской Федерации"
  63. Указ Президента Российской Федерации от 25 декабря 2004 года № 1598 "О награждении медалью ордена "За заслуги перед Отечеством" I степени Голиковой Т. А."
  64. Указ Президента Российской Федерации от 12 апреля 2001 года № 417 "О награждении медалью ордена "За заслуги перед Отечеством" II степени работников Министерства финансов Российской Федерации"
  65. Распоряжение Правительства Российской Федерации от 9 февраля 2016 года № 181-р «О награждении медалью Столыпина П. А. I степени Голиковой Т. А.» Дата обращения: 21 keväz'kud 2016. Архивировано 31 vilukud 2018 года.
  66. Указ Президента Российской Федерации от 22 февраля 2004 года № 256 «О награждении государственными наградами Российской Федерации». Официальный сайт Президента России. Дата обращения: 22 sügüz'kud 2013. Архивировано из оригинала 27 sügüz'kud 2013 года.
  67. Распоряжение Президента Российской Федерации от 10 февраля 2011 года № 76-рп «О награждении Почётной грамотой Президента Российской Федерации Голиковой Т. А.» Официальный сайт Президента России. Дата обращения: 20 sügüz'kud 2013. Архивировано из оригинала 13 semendkud 2013 года.
  68. Распоряжение Правительства Российской Федерации от 7 сентября 2002 года № 1248-р "О награждении Почётной грамотой Правительства Российской Федерации работников Министерства финансов Российской Федерации"
  69. Указ от 05.02.2009 г № 41. Дата обращения: 12 elokud 2022. Архивировано 12 elokud 2022 года.
  70. В понедельник Светлой седмицы Святейший Патриарх Кирилл совершил Божественную литургию в Успенском соборе Московского Кремля. Официальный сайт Московского патриархата (25 sulakud 2011). Дата обращения: 22 sügüz'kud 2013. Архивировано 21 sügüz'kud 2013 года.
  71. В Крестопоклонную Неделю Предстоятель Русской Церкви освятил храм в честь святителя Иова, Патриарха Московского, в российской столице. Дата обращения: 19 keväz'kud 2017. Архивировано 9 keväz'kud 2022 года.
  72. Святейший Патриарх Кирилл наградил заместителя председателя Правительства РФ Т. А. Голикову орденом преподобной Евфросинии Московской (22 sügüz'kud 2021). Дата обращения: 25 sügüz'kud 2021. Архивировано 25 sügüz'kud 2021 года.
  73. Официальный сайт Российской академии бизнеса и предпринимательства. Дата обращения: 20 kezakud 2022. Архивировано 28 heinkud 2021 года.
  74. Названы лауреаты премии Персона года 2008
  75. Рейтинг «100 самых влиятельных женщин России» журнала «Огонёк». Дата обращения: 6 heinkud 2014. Архивировано 2 heinkud 2014 года.
  76. Татьяна Голикова получила награду за развитие парламентаризма. Дата обращения: 2 elokud 2016. Архивировано 10 elokud 2016 года.
  77. Указ Президента РФ от 28.08.2003 № 992 «О присвоении квалификационных разрядов федеральным государственным служащим федеральных органов исполнительной власти». Официальный сайт Президента России. Дата обращения: 22 sügüz'kud 2013. Архивировано из оригинала 27 sügüz'kud 2013 года.

Tarkendused