Mitišči

Рувики-späi
Mitišči
4 (site 1) Sharapovskaya Street, Mytishchi.jpg
Флаг[d] Герб
Флаг[d] Герб
55°55′00″ с. ш. 37°44′00″ в. д.GЯO
Valdkund
Глава Q97170656?
Istorii da geografii
Tegemižen päiv 1460
Pind
  • 34,59
Высота 150
Aigvö UTC+3[d]
Eläjad
Eläjad
  • 255 429 чел. (2021)[2]
Lugud
Telefonan kod 495
Počtan indeksad 141000–141021

Официальный сайт
Mitišči на карте
Логотип РУВИКИ.Медиа Mediafailad RUWIKI-tedoiš

Mitišči (ven.: Мыти́щи) om Venäman lidn Moskvan agjan keskuzpalan pohjoižpäivnouzmas. Se om Moskvan pohjoižpäivnouzmaine ezilidn, agjan nellänz' lidn eläjiden lugun mödhe, Mitiščin lidnümbrikon (edel vn 2015 sügüz'kud — rajonan) administrativine keskuz.

Istorii

Eländpunkt mainitase ezmäižen kerdan vl 1460 kuti Mitišče-žilo (ven.: Мы́тище), keratihe maksmižid muitas tarabošsijal Jauzan i Kläz'man keskes. Nimitihe Sur' Mitišči (Большие Мытищи) 19. voz'sadaspäi. Vl 1861 raudte radaškanzi, vspäi 1896 — vagonantegim, vl 1908 ratud šuukun fabrik. Radnikžilo sai lidnan statusad vn 1925 17. päiväl elokud. Mülütihe lähižid žiloid lidnha vl 1932.

Mitišči šingotase transportižen mašinansauvomižen tegimil (metropolitenvagonad, kumaidaiavtod, ližavedamad, specialine avtotehnik), elektrotehnižel sarakol (kabeläd, tehmižavtomatik, ühthekeitandapparatad), polimeriden i himižen kuidun tehmižel, sauvondmaterialiden pästandal (cellülozvat, linol', sauvondperlit), sömtegimištol (kofen tegim, maidtegim, oludkompanii), mugažo teznamoiden edheotand radab lidnas.

Geografijan andmused

Lidn sijadase Jauz-jogen randoil (ven.: Я́уза 48 km pitte, Moskvan hura ližajogi), 150 m ü.m.t. keskmäižel korktusel. Röunatab Moskvanke (Moskvan rengazavtotenke) suvipäivlaskmas. Toižed lähembaižed lidnad oma Puškino 2 km pohjoižhe-pohjoižpäivnouzmha i Korolöv ani päivnouzmha. Rahvahaline «Hirbin Sar'»-puišt levitase suvipäivnouzmha lidnaspäi.

Mitišči-raudtestancii radab lidnan keskuzpalan päivnouzmas vspäi 1862. Matkad elektrojonusel Moskvan Jaroslavlin päraudtestancijhasai om 18 km. Viž raudteplatformad (Moskvaspäi) oma: Perlovskai, Taininskai, Mitišči, Stroitel' i Čelüskinskai. «Holmogori»-mante (M8-trass) mäneb lidnan päivnouzmaižeks röunaks.

Eläjad

Vl 1939 lidnan ristitišt oli 60 118 eläjad, vl 1959 — 98 606 eläjad. Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 173 160 ristutud, lidnümbrikon ühesa kümnendest. Kaikiš suremb ristitišt om nügüd', enamba 200 tuh. ristitud vspäi 2016. Ortodoksižen hristanuskondan nell'toštkümne jumalanpertid[3] i kahesa časounäd oma olmas lidnas.

Rahvahad (2010): venälaižed — 90,5%, ukrainalaižed — 2,1%, armenijalaižed — 1,9%, totarlaižed — 1,1%, toižed rahvahad — 4,4%.

Professionaližen opendusen aluzkundad oma Mitiščin kolledž[4], Moskvan agjan medkolledžan nomer 1 (Moskv) filial, Venäman kooperacijan universitet, Moskvan valdkundaline tehnine universitet Baumanan nimed — Mitiščin filial[5], Moskvan üläopendusen toižiden aluzkundoiden kaks' filialad.

Galerei

Homaičendad

Irdkosketused



Moskvan agjan lidnad
Aprelevk | Balaših | Beloozörskii | Bronnici | Čehov | Černogolovk | Dedovsk | Dmitrov | Dolgoprudnii | Domodedovo | Drezn | Dzeržinskii | Dubn | Elektrogorsk | Elektrostal' | Elektrougli | Fräzino | Golicino | Himki | Hot'kovo | Istr | Ivantejevk | Jahrom | Jegor'jevsk | Kašir | Klin | Kolomn | Korolöv | Kotel'niki | Krasnoarmeisk | Krasnogorsk | Krasnozavodsk | Krasnoznamensk | Kubink | Kurovskoje | Likino-Dulövo | Litkarino | Lobn' | Losino-Petrovskii | Luhovici | Lüberci | Mitišči | Možaisk | Naro-Fominsk | Noginsk | Odincovo | Orehovo-Zujevo | Ozöri | Pavlovskii Posad | Peresvet | Podol'sk | Protvino | Puščino | Puškino | Ramenskoje | Reutov | Rošal' | Ruz | Sergijev Posad | Serpuhov | Solnečnogorsk | Stupino | Šatur | Ščolkovo | Zaraisk | Zvenigorod | Žukovskii | Taldom | Vanh Kupavn | Verei | Vidnoje | Visokovsk | Volokolamsk | Voskresensk