Krasnozavodsk

Рувики-späi
Krasnozavodsk
Krasnozavodsk Club Raduga.jpg
Флаг[d] Герб
Флаг[d] Герб
56°26′17″ с. ш. 38°13′46″ в. д.GЯO
Valdkund
Istorii da geografii
Tegemižen päiv 1916
Высота 220
Aigvö UTC+3[d]
Eläjad
Eläjad
  • 14 639 чел. (2021)[2]
Lugud
Telefonan kod 49654
Počtan indeksad 141321

Официальный сайт
Логотип РУВИКИ.Медиа Mediafailad RUWIKI-tedoiš
Jumalanmaman Iveronan jumalaižen pühäpert' (om saudud vll 2005−2006)

Krasnozavodsk (ven.: Краснозаво́дск) om Venäman lidn Moskvan agjan pohjoižes. Mülüb Sergijev Posadan lidnümbrikho (edel vn 2019 sulakud — rajonha), sen kaikiš penemb lidn nellän kesken eläjiden lugun mödhe, nellänz' surtte eländpunkt.

Istorii

Eländpunktan aluz om pandud vl 1916 udenno Troickii-šlibaktegimenno (radaškanzi vn 1915 heinkuspäi, nüg. himine tegim). Vhesai 1937 žilon nimituz oli Zagorskii i Radnikžilo tegimenno nomer 11, vl 1938 — Vozroždenije, vl 1939 — Lesnoi, vl 1940 — Krasnozavodskii. Se sai lidnan statusad vl 1940 nügüdläiženke nimitusenke.

Novostroik-radnikžilo lugetihe lidnan mikrorajonaks vhesai 2000. Erištuihe sidä Peresvet-lidnaks vl 2000, sen jäl'ghe Krasnozavodskan ristitišt poleni kahthe kerdha.

Krasnozavodsk šingotase himižel tegimel (patronad, pirotehnikan šlibakod), sauvondmaterialiden pästandal, sömtegimištol (čajun pakuitez, südäiveziden tegim).

Geografijan andmused

Lidn sijadase lidnümbrikon keskuzpalan päivnouzmas, Kunj-jogen randal (ven.: Кунья́, amuine Куньема 46 km pitte, Dubnan hura ližajogi), 220 m ü.m.t. keskmäižel korktusel. Matkad Vladimiran agjhasai om 8 km päivnouzmha. Matkad Moskvhasai (Moskvan rengazavtotehesai) om 80 km suvipäivlaskmha-suvhe, lidnümbrikon Sergijev Posad-keskushesai om 15 km suvipäivlaskmha-suvhe. Lähembaine lidn om Peresvet 3 km suvipäivlaskmha.

«Holmogori»-avtote (M8-trass) mäneb 3..6 kilometras suvipäivnouzmha lidnaspäi. Vanh Jaroslavlin mante läbitab lidnan suvipäivnouzmad i ühtenzoitab Sergijev Posadanke oikti. Lähembaine passažirraudtestancii om Bužaninovo 7 km suvipäivnouzmha «Sergijev Posad — Aleksandrov»-keskustal, sišpäi kümnekilometrine sarak tuleb lidnha, kävutadas vaiše jüguiden täht.

Vhesai 2019 lidn oli lidnankundan keskuz, sen pind oli 40,42 km², mülütihe Semönkovo- i Rogačovo-külid Krasnozavodskan ližaks.

Eläjad

Vl 1939 žilon ristitišt oli 13 382 eläjad, vl 1959 lidnan — 19 523 eläjad. Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 13 392 ristutud. Otab lidnümbrikon 5..6% ristitištos. Kaikiš suremb ristitišt oli 29 900 eläjad vl 1992. Ortodoksižen hristanuskondan kaks' jumalanpertid[3] oma olmas lidnas.

Rahvahad (2010): venälaižed — 95,0%, totarlaižed — 1,1%, toižed rahvahad — 3,9%.

Professionaližen opendusen aluzkund om Krasnozavodskan kolledž.[4]

Homaičendad

Irdkosketused



Moskvan agjan lidnad
Aprelevk | Balaših | Beloozörskii | Bronnici | Čehov | Černogolovk | Dedovsk | Dmitrov | Dolgoprudnii | Domodedovo | Drezn | Dzeržinskii | Dubn | Elektrogorsk | Elektrostal' | Elektrougli | Fräzino | Golicino | Himki | Hot'kovo | Istr | Ivantejevk | Jahrom | Jegor'jevsk | Kašir | Klin | Kolomn | Korolöv | Kotel'niki | Krasnoarmeisk | Krasnogorsk | Krasnozavodsk | Krasnoznamensk | Kubink | Kurovskoje | Likino-Dulövo | Litkarino | Lobn' | Losino-Petrovskii | Luhovici | Lüberci | Mitišči | Možaisk | Naro-Fominsk | Noginsk | Odincovo | Orehovo-Zujevo | Ozöri | Pavlovskii Posad | Peresvet | Podol'sk | Protvino | Puščino | Puškino | Ramenskoje | Reutov | Rošal' | Ruz | Sergijev Posad | Serpuhov | Solnečnogorsk | Stupino | Šatur | Ščolkovo | Zaraisk | Zvenigorod | Žukovskii | Taldom | Vanh Kupavn | Verei | Vidnoje | Visokovsk | Volokolamsk | Voskresensk