Krasnoarmeisk (Moskvan agj)

Рувики-späi
Krasnoarmeisk
Картинная галерея г. Красноармейска.jpg
Флаг[d] Герб
Флаг[d] Герб
56°06′00″ с. ш. 38°08′00″ в. д.GЯO
Valdkund
Istorii da geografii
Tegemižen päiv 1928
Pind
  • 160,7
Высота 150
Eläjad
Eläjad
  • 26 492 чел. (2021)[2]
Lugud
Telefonan kod 49653
Počtan indeksad 141292

Официальный сайт
Логотип РУВИКИ.Медиа Mediafailad RUWIKI-tedoiš
Disambig gray.svg Sil sanal voib olda toižid znamoičendoid; miše nähta niid, tulgat tänna.

Krasnoarmeisk (ven.: Красноарме́йск) om Venäman lidn da lidnümbrik Moskvan agjan pohjoižpäivnouzmas.

Istorii

Ende Muromcevo-žilo oli olmas lidnan territorijal, se mainitase 16. voz'sadaspäi. Bumagkezerduzfabrik radoi žilos vspäi 1834, nimitihe fabrikad Rusttan Armijan i Laivišton oiktastuseks vn 1917 jäl'ghe.

Nügüdläižen eländpunktan aluz om pandud vl 1928 kuti Krasnoflotskii-radnikžilo. Vl 1934 Sofrinon artillerine poligon radaškanzi, saudihe personalan žilod senno, möhemba kodvihe raketiž-kosmišt-ki tehnikad. Ühtištuihe tekstiližen fabrikan žilod poligonan žiloidenke da anttihe lidnan statusad vn 1947 12. päiväl keväz'kud.

Krasnoarmeisk šingotase kaičendsarakon tedotegimištedheotandoil (mehanizacii, šlibakoiden sädand), sauvondmaterialiden pästandal (betontegim, savičtegim), gofrokartonpakuitesen edheotandal sömtegimišton täht, mugažo sömkombinat radab. Kezerdusen da kanghiden fabrik eile rados vspäi 2014.

Geografijan andmused

Lidn sijadase lidnümbrikon suvipäivlaskmas, Vor'-jogen randal (ven.: Воря 108 km pitte, Kläz'man hura ližajogi), 150 m ü.m.t. keskmäižel korktusel. Lidnümbrik vedase šoidul Vladimiran agjan röunhasai. Matkad Moskvhasai (Moskvan rengazavtotehesai) om 37 km suvipäivlaskmha. Lähembaižed lidnad oma Hot'kovo i Sergijev Posad pohjoižhe, Černogolovk suvipäivnouzmha, Fräzino, Ivantejevk i Puškino suvipäivlaskmha.

Krasnoarmeisk-raudtestancii radab vspäi 1956 15-kilometrižen sarakon passažirižeks lopstancijaks lidnanvuiččes Sofrino-žilospäi, edemba raudte läbitab lidnad i jätktase sodapoligonhasai. Lidn ühtenzoitase Moskvan agjan penenke rengazavtotenke (A107) 5-kilometrižel sarakol suvipäivlaskmha. «Holmogori»-mante (M8-trass) mäneb 8 km päivlaskmha lidnaspäi.

Krasnoarmeisk om lidnümbrikon üks'jäine eländpunkt. Lidnümbrikon pind om 156,43 km².

Eläjad

Vl 1959 lidnan ristitišt oli 18 213 eläjad, vl 1979 — 25 951 eläjad. Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 26 294 ristutud. Kaikiš suremb ristitišt om 25..27 tuhad eläjid vspäi 1979 (27 600 rist. vl 1992). Ortodoksižen hristanuskondan koume jumalanpertid oma olmas lidnas.[3]

Rahvahad (2010): venälaižed — 94,1%, ukrainalaižed — 1,3%, armenijalaižed — 1,1%, toižed rahvahad — 3,5%.

Professionaližen opendusen aluzkundad ratas lähembaižiš lidnoiš.

Galerei

Homaičendad

Irdkosketused



Moskvan agjan lidnad
Aprelevk | Balaših | Beloozörskii | Bronnici | Čehov | Černogolovk | Dedovsk | Dmitrov | Dolgoprudnii | Domodedovo | Drezn | Dzeržinskii | Dubn | Elektrogorsk | Elektrostal' | Elektrougli | Fräzino | Golicino | Himki | Hot'kovo | Istr | Ivantejevk | Jahrom | Jegor'jevsk | Kašir | Klin | Kolomn | Korolöv | Kotel'niki | Krasnoarmeisk | Krasnogorsk | Krasnozavodsk | Krasnoznamensk | Kubink | Kurovskoje | Likino-Dulövo | Litkarino | Lobn' | Losino-Petrovskii | Luhovici | Lüberci | Mitišči | Možaisk | Naro-Fominsk | Noginsk | Odincovo | Orehovo-Zujevo | Ozöri | Pavlovskii Posad | Peresvet | Podol'sk | Protvino | Puščino | Puškino | Ramenskoje | Reutov | Rošal' | Ruz | Sergijev Posad | Serpuhov | Solnečnogorsk | Stupino | Šatur | Ščolkovo | Zaraisk | Zvenigorod | Žukovskii | Taldom | Vanh Kupavn | Verei | Vidnoje | Visokovsk | Volokolamsk | Voskresensk