Černogolovk

Рувики-späi
Černogolovk
Chernogolovka, Moscow Oblast, Russia, 142432 - panoramio (7).jpg
Флаг[d] Герб
Флаг[d] Герб
56°00′53″ с. ш. 38°23′23″ в. д.GЯO
Valdkund
Глава Vladimir Razumov[d]
Istorii da geografii
Tegemižen päiv 1710
Pind
  • 2,023
Высота 150
Aigvö UTC+3[d]
Eläjad
Eläjad
  • 19 530 чел. (2021)[2]
Lugud
Telefonan kod 49652
Počtan indeksad 142432

Официальный сайт
Официальный сайт
Černogolovk на карте
Логотип РУВИКИ.Медиа Mediafailad RUWIKI-tedoiš

Černogolovk (ven.: Черноголо́вка) om Venäman lidn Moskvan agjan pohjoižpäivnouzmas. Se om tedolidnan statusanke, Černogolovkan lidnümbrikon administrativine keskuz.

Istorii

Černogolovl'-tahond (volost') mainitase ezmäižen kerdan moskvalaižen Ivan Kalita-ruhtinasen vn 1336 (vai 1339) zavetoičendas. Černogolovk mainitaškanzihe vl 1710 kuti külä. Vl 1956 Himižen fizikan institut da žilo senno sauvoškanzihe Černogolovkas. Vodele 1970 lidn kändihe NSTÜ:n Tedoakademijan ühteks keskusišpäi. Vl 1975 anttihe lidnanvuiččen žilon statusad. Om lidnaks vspäi 2001. Tedolidnan status om sadud oficialižikš vl 2008. Lidnümbrik om sätud 2005, erištuihe Noginskan rajonaspäi.

Černogolovk šingotase fundamentaližen tedon ühesal institutal, tedotehmištol'žil edheotandoil (uded materialad, ladimed, telekommunikacine mašiništ), mugažo limonadoiden i alkogoližiden jomiden koncernal.

Geografijan andmused

Lidn sijadase lidnümbrikon keskuzpalas, Černogolovk-jogen üläjoksmusen randoil (ven.: Черноголовка 22 km pitte, Kläz'man hura ližajogi), 146..154 m ü.m.t. korktusil. Jogi läbitab nell' uitoid lidnas da sen röunanno. Matkad Vladimiran agjhasai om 10 km pohjoižpäivnouzmha. Matkad Moskvhasai (Moskvan rengazavtotehesai) om 43 km suvipäivlaskmha. Lähembaižed lidnad (orhal) oma Noginsk 10 km suvhe, Losino-Petrovskii 15 km suvipäivlaskmha, Ščolkovo i Fräzino 20 km päivlaskmha-suvipäivlaskmha, Krasnoarmeisk 20 km lodeheze.

Moskvan agjan pen' rengazavtote (A107-trass) mäneb ühtes kilometras suvipäivlaskmha lidnaspäi. Raudtesarak tuleb lidnha Noginsk-stancijaspäi, se raudte kävutase vaiše jüguiden täht.

Ivanovskoje- i Makarovo-žilod (sodapalakundanke), kuz' küläd i Goräčevk-futor mülüdas lidnümbrikho Černogolovkan ližaks. Peniden eländpunktoiden ühthine ristitišt om läz kaht tuhad eläjid. Lidnümbrikon pind — 61,68 km².

Eläjad

Vl 1979 žilon ristitišt oli 12 289 eläjad, vl 1989 — 18 488 eläjad. Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 20 983 ristutud, lidnümbrikon — 22 450 ristitud. Kaikiš suremb ristitišt om 20..21 tuhad eläjid vspäi 2002 (21 925 rist. vl 2015). Kaik 23 236 ristitud elihe lidnümbrikos vl 2020.

Rahvahad (lidn, 2010): venälaižed — 93,2%, ukrainalaižed — 2,4%, armenijalaižed — 1,3%, toižed rahvahad — 3,1%.

Ortodoksižen hristanuskondan jumalanpert' i časoun'[3] oma avaitud lidnas.

Professionaližen opendusen aluzkundad oma lidnan tedoinstitutad (aspirantur, doktorantur), kolledžad ratas lähižes Noginskas.

Galerei

Homaičendad

Irdkosketused



Moskvan agjan lidnad
Aprelevk | Balaših | Beloozörskii | Bronnici | Čehov | Černogolovk | Dedovsk | Dmitrov | Dolgoprudnii | Domodedovo | Drezn | Dzeržinskii | Dubn | Elektrogorsk | Elektrostal' | Elektrougli | Fräzino | Golicino | Himki | Hot'kovo | Istr | Ivantejevk | Jahrom | Jegor'jevsk | Kašir | Klin | Kolomn | Korolöv | Kotel'niki | Krasnoarmeisk | Krasnogorsk | Krasnozavodsk | Krasnoznamensk | Kubink | Kurovskoje | Likino-Dulövo | Litkarino | Lobn' | Losino-Petrovskii | Luhovici | Lüberci | Mitišči | Možaisk | Naro-Fominsk | Noginsk | Odincovo | Orehovo-Zujevo | Ozöri | Pavlovskii Posad | Peresvet | Podol'sk | Protvino | Puščino | Puškino | Ramenskoje | Reutov | Rošal' | Ruz | Sergijev Posad | Serpuhov | Solnečnogorsk | Stupino | Šatur | Ščolkovo | Zaraisk | Zvenigorod | Žukovskii | Taldom | Vanh Kupavn | Verei | Vidnoje | Visokovsk | Volokolamsk | Voskresensk