Losino-Petrovskii

Рувики-späi
Losino-Petrovskii
Лосино-Петровский. Скорбящинский храм.2.jpg
Флаг[d] Герб
Флаг[d] Герб
55°52′00″ с. ш. 38°12′00″ в. д.GЯO
Valdkund
Istorii da geografii
Tegemižen päiv 1708
Высота 140
Eläjad
Eläjad
  • 29 000 чел. (2021)[2]
Lugud
Telefonan kod 49656
Počtan indeksad 141151

Официальный сайт
Логотип РУВИКИ.Медиа Mediafailad RUWIKI-tedoiš

Losino-Petrovskii (ven.: Лоси́но-Петро́вский) om Venäman lidn Moskvan agjan keskuzpalan päivnouzmas. Se om Losino-Petrovskijan lidnümbrikon administrativine keskuz.

Istorii

Eländpunktan aluz om pandud vl 1708 kuti nahkoiden ümbriradmižen tegim Venäman armijan täht da žilo senno. Lähine carin pert'kuln Nikol'skoje-Sobakino-žilo ühtištui nahkan Losinai-manufakturan žilonke aigan mändes. Žilon oficialine nimituz oli Petrovskai ezilidnalaine slabad (ven.: Петровская подгородная слобода). Tekstiližed fabrikad radaškanziba slabadas ümbri 19. voz'sadan keskespäi, nevondkundaližen aigan ned oliba Mononon harjvillan kombinataks (9 tuhazesai radnikoid). Kätihe slabadad radnikžiloks nügüdläiženke nimenke vl 1928. Žilo sai lidnan statusad vn 1951 12. päiväl heinkud.

Losino-Petrovskii šingotase šuukkanghiden fabrikal i holitišiden sferal.

Geografijan andmused

Lidn sijadase lidnümbrikon keskuzpalas, Kläz'man oiktal randal, 140 m ü.m.t. keskmäižel korktusel. Matkad Moskvhasai (Moskvan rengazavtotehesai) om 28 km päivlaskmha. Lähembaižed lidnad om Vanh Kupavn 6 km suvhe i Ščolkovo 10 km päivlaskmha-lodeheze. Lähembaine raudtestancii om Monino 3 km suvhe.

Lidn oli Ščolkovon rajonan palaks vhesai 1996, sid' erine lidnümbrik-eländpunkt. Vl 2018 ližaduihe 17 žilod da küläd lidnümbrikho.

Eläjad

Vl 1939 žilon ristitišt oli 8 454 eläjad, vl 1959 lidnan — 16 688 eläjad. Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 22 550 ristutud. Otab pol't nügüdläižen lidnümbrikon ristitištos. Kaikiš suremb ristitišt om enamba 23 tuh. eläjid vspäi 2012 (25 424 rist. vl 2018). Ortodoksižen hristanuskondan kaks' jumalanpertid[3] i časoun' oma olmas lidnas.

Rahvahad (2010): venälaižed — 91,4%, uzbekad — 1,7%, ukrainalaižed — 1,4%, armenijalaižed — 1,2%, tadžikalaižed — 1,0%, toižed rahvahad — 3,3%.

Professionaližen opendusen aluzkund om Ščolkovon kolledžan strukturine alajaguz nomer 7.

Homaičendad

Irdkosketused



Moskvan agjan lidnad
Aprelevk | Balaših | Beloozörskii | Bronnici | Čehov | Černogolovk | Dedovsk | Dmitrov | Dolgoprudnii | Domodedovo | Drezn | Dzeržinskii | Dubn | Elektrogorsk | Elektrostal' | Elektrougli | Fräzino | Golicino | Himki | Hot'kovo | Istr | Ivantejevk | Jahrom | Jegor'jevsk | Kašir | Klin | Kolomn | Korolöv | Kotel'niki | Krasnoarmeisk | Krasnogorsk | Krasnozavodsk | Krasnoznamensk | Kubink | Kurovskoje | Likino-Dulövo | Litkarino | Lobn' | Losino-Petrovskii | Luhovici | Lüberci | Mitišči | Možaisk | Naro-Fominsk | Noginsk | Odincovo | Orehovo-Zujevo | Ozöri | Pavlovskii Posad | Peresvet | Podol'sk | Protvino | Puščino | Puškino | Ramenskoje | Reutov | Rošal' | Ruz | Sergijev Posad | Serpuhov | Solnečnogorsk | Stupino | Šatur | Ščolkovo | Zaraisk | Zvenigorod | Žukovskii | Taldom | Vanh Kupavn | Verei | Vidnoje | Visokovsk | Volokolamsk | Voskresensk