Himki

Рувики-späi
Himki
Town of Khimki near Moscow - Babakina Street - in February 2010.jpg
Флаг[d] Герб
Флаг[d] Герб
55°53′21″ с. ш. 37°26′42″ в. д.GЯO
Valdkund
Глава Oleg Shakhov[d] da Dmitrij Wołoszyn[d]
Istorii da geografii
Tegemižen päiv 1851[2]
Pind
  • 109,79
Высота 180
Aigvö UTC+3[d]
Eläjad
Eläjad
  • 257 128 чел. (2021)[3]
Lugud
Telefonan kod 495 da 498
Počtan indeksad 141400–141446

Официальный сайт
Himki на карте
Логотип РУВИКИ.Медиа Mediafailad RUWIKI-tedoiš

Himki (ven.: Хи́мки) om Venäman lidn da lidnümbrik Moskvan agjan keskuzpalan lodehes. Se om agjan koumanz' lidn eläjiden lugun mödhe, Moskvan lodehline ezilidn.

Istorii

Äiluguižed žilod da küläd mainitasoiš Himkin territorijal 16. voz'sadaspäi, sidä kesken Himki-külä. Nügüdläižen eländpunktan aluz om pandud vl 1850 kuti Himskai-raudtestancii da žilo senno «Moskv — Piter»-raudtel, radaškanzi vn 1851 kül'mkus. Stancijan ümbrišt oli kezaküläpertiden tahond 1920-nzihe vozihesai. Kätihe Himkid radnikžiloks vl 1937 i sauvoškanzihe kahtent aviategint. Anttihe lidnan statusad vn 1939 26. päiväl keväz'kud. Lidn oli Himkin rajonan keskuseks vll 1940−1960 i 1965−2005. Ühtištuihe Shodn'-lidnad Himkinke vn 2004 sügüz'kus.

Himki šingotase aviakosmižen sarakon kahtel tegimel (raketlikutimed, kosmižed apparatad), zenitraketsistemiden projektiruindan konstruktorbürol, sauvondan edheotandoil, Venäman kaikiš järedamban Šeremetjevo-lendimportan logistižil keskustoil.

Geografijan andmused

Lidn sijadase kanalan Moskvan nimed oiktal randal tobjimalaz (ven.: Канал имени Москвы 128 km pitte, ühtenzoitab Volgad Moskv-jogenke), 180 m ü.m.t. keskmäižel korktusel. Om penid jogid lidnan territorijal, sidä kesken Moskvan hurad ližajoged: Himk-jogen (ven.: Хи́мка vai Хи́нска, Хи́нка 18 km pitte) üläjoksmuz Himkan mecas i Shodn'-jogi (ven. Схо́дня 47 km pitte) lidnümbrikon päivlaskmas. Lidnümbrik röunatab Moskvanke suves, keskuzpalas i lodehes. Toižed lähembaižed lidnad oma Dolgoprudnii ani päivnouzmha, Lobn' 10 km pohjoižpäivnouzmha, Krasnogorsk 12 km suvipäivlaskmha i Zelenograd (Moskvan pala) 4 km lodeheze.

«Moskv — Piter»-raudtekeskust i «Venäma»-avtote (M10-trass, Moskv — Piter) mändas lidnan keskuzpalan kal't. Maksline «Neva»-avtote (M11-trass, Moskv — Piter) läbitab lidnan päivnouzmad. Rahvahidenkeskeine civiline Šeremetjevo-lendimport (SVO / ШРМ, 50 mln passažiroid vl 2019) radab Himkin pohjoižes.

Himki om lidnümbrikon üks'jäine eländpunkt.

Eläjad

Vl 1926 žilon ristitišt oli 2 876 eläjad, vl 1939 lidnan — 23 092 eläjad. Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 207 425 ristitud. Kaikiš suremb lidnan ristitišt om nügüd'.

Ortodoksižen hristanuskondan 17 jumalanpertid[4] i 8 časounäd oma olmas lidnas, mugažo protestantizman kaks' jumalanpertid (baptistoiden i evangelistoiden).

Rahvahad (2010): venälaižed — 91,9%, ukrainalaižed — 1,8%, armenijalaižed — 1,3%, toižed rahvahad — 5,0%.

Professionaližen opendusen aluzkundad oma Himkin tehnikum[5], üläopendusen kaks' akademijad (civiližen kaičendan, privatine turizman) i Moskvan valdkundaline kul'turan institut.

Galerei

Homaičendad

Irdkosketused



Moskvan agjan lidnad
Aprelevk | Balaših | Beloozörskii | Bronnici | Čehov | Černogolovk | Dedovsk | Dmitrov | Dolgoprudnii | Domodedovo | Drezn | Dzeržinskii | Dubn | Elektrogorsk | Elektrostal' | Elektrougli | Fräzino | Golicino | Himki | Hot'kovo | Istr | Ivantejevk | Jahrom | Jegor'jevsk | Kašir | Klin | Kolomn | Korolöv | Kotel'niki | Krasnoarmeisk | Krasnogorsk | Krasnozavodsk | Krasnoznamensk | Kubink | Kurovskoje | Likino-Dulövo | Litkarino | Lobn' | Losino-Petrovskii | Luhovici | Lüberci | Mitišči | Možaisk | Naro-Fominsk | Noginsk | Odincovo | Orehovo-Zujevo | Ozöri | Pavlovskii Posad | Peresvet | Podol'sk | Protvino | Puščino | Puškino | Ramenskoje | Reutov | Rošal' | Ruz | Sergijev Posad | Serpuhov | Solnečnogorsk | Stupino | Šatur | Ščolkovo | Zaraisk | Zvenigorod | Žukovskii | Taldom | Vanh Kupavn | Verei | Vidnoje | Visokovsk | Volokolamsk | Voskresensk