Aprelevk
| Aprelevk | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| | |||||
|
|||||
| 55°32′00″ с. ш. 37°03′00″ в. д.GЯO | |||||
| Valdkund | |||||
| Istorii da geografii | |||||
| Tegemižen päiv | 1899 | ||||
| Pind |
|
||||
| Высота | 190 | ||||
| Aigvö | UTC+3[d] | ||||
| Eläjad | |||||
| Eläjad |
|
||||
| Lugud | |||||
| Telefonan kod | 496 345 | ||||
| Počtan indeksad | 143360, 143362, 143363 da 143369 | ||||
|
|
|||||
| Официальный сайт | |||||
Aprelevk (ven.: Апре́левка) om Venäman lidn Moskvan agjan keskuzpalan suvipäivlaskmas. Mülüb Naro-Fominskan lidnümbrikho (edel vn 2017 kezakud — rajonha), sen kahtenz' surtte lidn koumespäi.
Istorii
Eländpunktan aluz om pandud vl 1899 kuti žilo udenno Aprelevk-raudtestancijanno. Raudtestancii sai nimitust lähižen usadiban mödhe, saudihe usadibad Oprelovk-jogen randal (ven.: Опреловка vai Апреловка). Vl 1899 panihe savičtegimen alust, vl 1910 — grammofonan platoiden tegint (vspäi 2002 eile rados). Kätihe radnikžiloks vl 1935. Žilo sai lidnan statusad vl 1961.
Aprelevk šingotase sauvondmaterialiden pästandal (lämuzizoläcii), röntgentehnikan i märičendladimiden tehmižel, hokkeiforman i čulkoiden edheotandoil. Küläsauvondan tedoinstitut.
Geografijan andmused
Lidn sijadase lidnümbrikon pohjoižpäivnouzmaiženno röunanno, Desn-jogen hural randal (ven.: Десна́ 88 km pitte, Moskvan oigedpol'ne bassein), 190 m ü.m.t. keskmäižel korktusel. Desn om lidnan suvipäivlaskmaižeks röunaks. Matkad Moskvhasai om 0..1 km suvipäivnouzmha (Uden Moskvan Novomoskovskii i Troickan ümbrikoiden röun), Moskvan rengazavtotehesai — 30 km pohjoižpäivnouzmha. Toižed lähembaižed lidnad oma Krasnoznamensk 2 km pohjoižhe i Golicino 6 km lodeheze orhal, lidnümbrikon Naro-Fominsk-keskuz 28 km suvipäivlaskmha teidme.
Aprelevk-raudtestancii radab lidnan keskuzpalas vspäi 1899 «Moskv (Kijevan päraudtestancii) — Obninsk»-keskustal, matkad päraudtestancijhasai om 42 km. Kaks' platformad oma sen ližaks: Pobed pohjoižpäivnouzmas i Dačnai päivlaskmas. «Ukrain»-avtote (M3-trass) om lidnan suviröunaks.
Eläjad
Vl 1939 žilon ristitišt oli 5 742 eläjad, vl 1959 — 14 936 eläjad. Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 18 349 ristutud, lidnümbrikon kümnendez. Kaikiš suremb ristitišt om nügüd'. Ortodoksižen hristanuskondan ph. Illöi-endustajan jumalanpert'[3] om saudud lidnas vodele 2002.
Rahvahad (2010): venälaižed — 94,1%, ukrainalaižed — 1,5%, armenijalaižed — 1,1%, toižed rahvahad — 3,3%.
Professionaližen opendusen aluzkundad ratas lähembaižiš lidnoiš.
Galerei
Homaičendad
Irdkosketused
- Lidnümbrikon tobmuden aluzkundoiden oficialine sait (nfreg.ru). (ven.)
- Enččen lidnankundan sait (апрелевка.рф). (ven.)
| Moskvan agjan lidnad | ||
| Aprelevk | Balaših | Beloozörskii | Bronnici | Čehov | Černogolovk | Dedovsk | Dmitrov | Dolgoprudnii | Domodedovo | Drezn | Dzeržinskii | Dubn | Elektrogorsk | Elektrostal' | Elektrougli | Fräzino | Golicino | Himki | Hot'kovo | Istr | Ivantejevk | Jahrom | Jegor'jevsk | Kašir | Klin | Kolomn | Korolöv | Kotel'niki | Krasnoarmeisk | Krasnogorsk | Krasnozavodsk | Krasnoznamensk | Kubink | Kurovskoje | Likino-Dulövo | Litkarino | Lobn' | Losino-Petrovskii | Luhovici | Lüberci | Mitišči | Možaisk | Naro-Fominsk | Noginsk | Odincovo | Orehovo-Zujevo | Ozöri | Pavlovskii Posad | Peresvet | Podol'sk | Protvino | Puščino | Puškino | Ramenskoje | Reutov | Rošal' | Ruz | Sergijev Posad | Serpuhov | Solnečnogorsk | Stupino | Šatur | Ščolkovo | Zaraisk | Zvenigorod | Žukovskii | Taldom | Vanh Kupavn | Verei | Vidnoje | Visokovsk | Volokolamsk | Voskresensk | ||