16. sügüz'kud
| ← Sügüz'ku → | ||||||
| Ez | To | Ko | Ne | Vi | So | Pü |
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | |
| 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 |
| 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 |
| 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 |
| 28 | 29 | 30 | ||||
| 2026. voz' | ||||||
16. sügüz'kud (ven.: 16 сентября) — 259. voden päiv (260. päiv visokosnijas vodes) Grigorianan kalendarin mödhe. Voden lophusai om 106 päiväd. Petroskoiš ☀️Päiväine nouzeb 6 časud 15 minutad homendest, laskese 19 časud 9 minutad ehtad. Päivän piduz' 🕒 12 časud 54 minutad. 🌒 Nor’ kudmaine (kun igä 4.31 päiväd).
Vodhesai 1582 15. redukuhusai — 16. sügüz'kud Julianan kalendarin mödhe, vodelpäi 1582 15. redukuspäi — 16. sügüz'kud Grigorianan kalendarin mödhe.
XX da XXI — voz'sadoil sättub 3. sügüz'kule Julianan kalendarin mödhe.
Praznikad da muštpäiväd
— Rahvahidenkeskeine ozonpindan kaičendan päiv (ven.: Международный день охраны озонового слоя).
Sent Kits da Nevis — Gerojiden päiv.
Meksika — Ripmatomuden päiv (ven.: День Независимости).
Azjtegod
- 1492 — Kolumban ezmäižen tedištuzmatkan aigan om avaitud Sargassovo meri.
- 1810 — Meksika eziti ripmatomudes Ispanijaspäi da zavodi päzutandvoinan.
- 1821 — Venäman imperii vahvištoiti ičeze oituded Al'askale.
- 1918 — om sätud Rusttan Znaman orden.
- 1925 — Karjalan Kem'-lidnas zavodi rata ezmäine elektrovägišt.
- 1935 — Petroskoiš avaižihe raudteškol № 9 (nügüd' om "Licei № 40").
Sündnuded
- 1900 — Ivan Maslennikov (koli 1954), sovetskii voinmez'. armijan general, Sovetskijan Sojuzan Geroi.
- 1942 — Angelina Vovk, SSSRan keskmäižen televidenijan diktor, televedäi, Venäman rahvahaline artistka.
- 1945
- Jevgenii Petros'an, kirjutai-jumorist, paginžanran artist da televedäi, Venäman rahvahaline artist.
- Boris Kravčenko (1945-1990), kirjutai, SSSRan kirjutajiden sebran ühtnik (1987).
- 1946 — Mark Gorenštein, sovetskii da venälaine diriž'or, Venäman rahvahaline artist.
- 1947 — Aleksandr Ruckoi, Sovetskijan Sojuzan Geroi, ezmäine da jäl'gmäine Venäman vice-prezident.
- 1950 — Galina Piganova, kirjištonholitai, Pomoroiden rand-sebran kodiröunan tundii (Belomorsk-lidn). Karjalan voden laureat (1998). Karjalan kul'turan arvostadud radnik.
Kolnuded
- 1982 — Julii Rejentovič (sün. vodel 1914), skripač, RSFSRan arvostadud artist.
- 1990 — Sem'on Kurkotkin (sün. vodel 1917), Sovetskijan Sojuzan maršal, Sovetskijan Sojuzan Geroi.
- 1991 — Ol'ga Spesivceva (sün. vodel 1895), vanälaine prima-balerina.
- 1993 — Vera Orlova (sün. vodel 1918), teatran da kinon aktrisa, RSFSRan rahvahaline artistka.
- 2009 — Dmitrii Utikejev, sovetskii i venälaine operpajanik (tenor), tetaran ohjandai, muzikan opendai.
Primetad
- Domna Dobrorodnaja.
- Necil päiväl kaiken keratud kulun kalundišton da muretud astjad poltiba kartohkheinidenke ühtes — ende lugettihe, miše nece tob udel vodel satust [1].
Kacu mugažo
Homaičendad
- ↑ Приметы. Российская газета (11 sügüz'kud 2008). Дата обращения: 2 sügüz'kud 2010. Архивировано 19 semendkud 2011 года.