10. sügüz'kud
← Sügüz'ku → | ||||||
Ez | To | Ko | Ne | Vi | So | Pü |
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 |
8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
29 | 30 | |||||
2025. voz' |
10. sügüz'kud (ven.: 10 сентября) — 253. voden päiv (254. päiv visokosnijas vodes) Grigorianan kalendarin mödhe. Voden lophusai om 112 päiväd. Petroskoiš ☀️Päiväine nouzeb 5 časud 58 minutad homendest, laskese 19 časud 26 minutad ehtad. Päivän piduz' 🕒 13 časud 28 minutad. 🌖 Polenu kudmaine (kun igä 17.20 päiväd).
Vodhesai 1582 15. redukuhusai — 10. sügüz'kud Julianan kalendarin mödhe, vodelpäi 1582 15. redukuspäi — 10. sügüz'kud Grigorianan kalendarin mödhe.
XX da XXI — voz'sadoil sättub 28. elokule Julianan kalendarin mödhe.
Praznikad da muštpäiväd
Mail'man ičerikondan heitändan päiv (ven.: Всемирный день предотвращения самоубийств).
- Opendajan päiv Kitajas (ven.: День учителя в Китае).
Azjtegod
- 1724 — Aleksandro-Nevskijan Lavraha om sirttud Aleksandr Nevskijan jändused.
- 1790 — om pühävalatadud Aleksandro-Nevskijan Lavran troican pühäpert'.
- 1940 — Sovetskijas Sojuzas om vahvištadud bumag pasportoiš.
- 1941 — Smolenskii tora (1941) lopiše 300 000 plenan sovetskijoiden rusttan armijan soldatoiden Germanijan anastamižel.
- 2006 — Aleksii II pühävalati Kaliningradan ortodoksine pühäpertin — Hristan Kaičijan Pühäpert'.
- 2016 — avaižihe Moskvan keskmäine ümbruz.
Sündnuded
- 1828 — Avgust Vagner, venälaine astronom, Pulkovan observatorijan varapämez'.
- 1868 — Apollon Korinfskii, venälaine runoilii, lehtmez', kirjutai, kändai.
- 1925 — Boris Čaikovskii, muzikan tegii, pianist, opendai, Sovetskijan Sojuzan rahvahaline artist.
- 1938 — Jevgenii Tatarskii, sovetskii da venälaine kino-ohjandai, scenarijan kirjutai, Venäman rahvahaline artist.
- 1955 — Larisa Dolina, sovetskii da venälaine estradan da džazan pajanik, aktrisa, Venäman rahvahaline artistka.
- 1964 — Jevgenii Belousov, sovetskii da venälaine pop-pajanik, pajoiden avtor.
Kolnuded
- 1849 — sur' kn'az' Mihail Pavlovič, venälaižen imperatoran Pavlan I nellänz' poig.
- 2008 — jurii Osipjan, sovetskii da venälaižen fizik, sovetskijan Sojuzan da Venäman Tedoakademijan akademik.
- 2019 — Al'bert Razin, sovetskii da venälaine Udmurtijan filosofijan tedokandidat, aktivist udmurtijan kelen kaičendas.
Primetad
- Pöud om čoma snapuil, a gomin — kegoil[1].
Homaičendad
- ↑ Приметы . Российская газета (4 sügüz'kud 2008). Дата обращения: 2 sügüz'kud 2010. Архивировано 15 vilukud 2010 года.