Kišin'ov

Рувики-späi
Kišin'ov
rom.: Chișinău
Arch of Triumph, Chisinau, Republic of Moldova (51160304626 cropped).jpg
Флаг[d] Герб[d]
Флаг[d] Герб[d]
47°01′22″ с. ш. 28°50′07″ в. д.GЯO
Valdkund
Глава Ion Ceban[d]
Istorii da geografii
Tegemižen päiv 1436[1]
Pind
Высота 85 ± 1
Aigvö UTC+2:00[d]
Eläjad
Eläjad
  • 639 000 чел. (2019)[3]
Lugud
Počtan indeksad MD-20xx

Официальный сайт
Kišin'ov на карте
Kišin'ov на карте
Логотип РУВИКИ.Медиа Mediafailad RUWIKI-tedoiš
Lidnan sektorad

Kišinöv (rom.: Chișinău [kiʃiˈnəw]) om Moldovan pälidn da kaikiš suremb lidn. Om valdkundan äisarakoižeks keskuseks.

Istorii

Mainitase ezmäižen kerdan vl 1436 kuti eländpunkt vezikaivonno. Vodehesai 1812 mülüi Moldovan ruhtinazkundha. Vll 1812−1918 oli Bessarabijan gubernijan keskuseks, sai lidnan statusad vl 1818. Vll 1918−1940 oli Romanijan sureks lidnaks. Vn 1940 28. päiväl kezaku Rusked Armii okkupirui Bessarabijad, jouduti sidä nacistoišpäi Suren sodan aigan vn 1944 24. päiväl elokud, lidnan pertiden seičeme kümnendest oli muretud. Šingotihe teravas NSTÜ:n tazovaldkundan pälidnaks.

Geografijan andmused

Lidn sijadase valdkundan keskuzpalas, Bik-jogen kukhikahil randoil i sen vanoikahil terrasoil (rom.: Bîc, Dnestran (rom.: Nistru) oiged ližajogi), 85 m ü.m.t. keskmäižel korktusel.

Kišinöv-lidn jagase vidhe sektorha: Keskuz, Čokan, Bujukani, Botanik, Riškani. Kuz' lidnad i 25 žilod mülüdas municipijha sen ližaks.

Eläjad

Vn 2013 lidnan eläjiden lugu oli 671 800 ristitud. Vl 2017 kaik 820 500 ristitud elihe municipijan röunoiš, 1,15 mln ezilidnoidenke, valdkundan koumandez. Kišinövan municipijan pind — 571,64 km².

Rahvahad (enamba 0,7%, vn 2014 rahvahanlugemine, ozutadud rahvahudenke): moldovalaižed — 67,2%, romanijalaižed — 14,5%, venälaižed — 9,3%, ukrainalaižed — 5,9%, bolgarijalaižed — 1,1%, gagauzalaižed — 0,7%, toižed rahvahad — 1,3%.

Transport

Avtobusad, trolleibusad, maršruttaksid da taksid oma kundaližeks transportaks lidnas. Koume avtostancijad om Kišinövas. Rahvahidenkeskeine civiline Kišineu-lendimport (KIV) sijadase 13 km suvipäivnouzmha lidnan keskusespäi, tehtas reisid Evropan maihe, čarterreisid Keskmeren lebutahoiže.

Irdkosketused



Evropan pälidnad
Afinad | Amsterdam | Andorr la Vel'j | Baku | Belgrad | Berlin | Bern | Bratislav | Brüssel' | Budapešt | Buharest | Dublin | Hel'sinki | Jerevan | Kijev | Kišinöv | Kopenhagen | Lissabon | London | Lüblän | Lüksemburg-lidn | Madrid | Minsk | Monako | Moskva | Nikosii | Oslo | Pariž | Podgoric | Prag | Reikjavik | Rig | Rim | San Marino-lidn | Sarajevo | Skopje | Sofii | Stokhol'm | Zagreb | Tallidn | Tbilis | Tiran-lidn | Vaduc | Vallett | Varšav | Vatikan | Ven | Vil'nüs