Matrosov Aleksandr Matvejevič

Рувики-späi
Matrosov Aleksandr Matvejevič
Alexander Matveyevich Matrosov.jpg
Nimi

ven.: Александр Матвеевич Матросов

Sündundpäiv

1924(1924-02-05)[1]

Sündund sija
  • SSSR
Kolendpäiv

1943(1943-02-27) (19 лет)

Kolend sija
Rahvahuz’

 SSSR

Voiskiden sugu

Rad-maorjan Rusked armii[d]

Služban voded

1942—1943

Služban nimi

Rusttan Armijan soldat (krasnoarmejec)

Torad/voinad

Sur' Kodiman voin

Pauklahjad da premijad
Sovetskijan Sojuzan Geroi
Leninan orden
lugeda  diskussii  redaktiruida

Aleksandr Matvejevič Matrosov (19241943, Černuškad1943), krasnoarmejec, Kalininan frontan generalan Mihail Gerasimovan pigaližen gruppan 6. Stalinan Sibirin ičetahtnikoiden ambundkorpusan 91. erižen Sibirin ičetahtnikoiden brigadan I. V. Stalinan nimel 2. erižen ambundbataljonan ambuskelii-avtomatčik, Venäman leninan kommunistižen norišton ühtižtusen (VLKSM-partijan) ühtnik. Koli 19-voččen prihaižen, saupsi ičeze hibjal germanialaižen DZOTan ambrazurad, abuti vzvodan soldatoile sambutada vihanikan ambundad. Hänen urohtegos lujas levedas kirjutadihe lehtesiš, kulehtesiš, literaturas, kinos, da "Aleksandr Matrosovan urohtego", "Matrosovan urohtego"-virkeh-frazeologizm vahvas tartui venän kel'he.

Elostarin

Oficialižen versijan mödhe Aleksandr Matvejevič Matrosov sündui 5. uhokud vodel 1924 Jekaterinoslavl'-lidnas Jekaterinoslavlin gubernijas Ukrainan SSRas[2].

30. sügüz'kuspäi vodelpäi 1942 opendaškanzihe Krasnoholmižes pehotučiliščas 5. rotan kursantan. Kül'mkus vodel 1942 putui komsomolaha - Venäman leninan kommunistižen norišton ühtižtusehe. Tal'vkus vodel 1942 učiliščan ühteskursnikoidenke oli oigetud keraduztahole Astrahan'he (libo Harabalihe, Astrahanin agjaha) opendusele.

18. vilukud vodel 1943 Platovka-stancijalpäi (Orenburgan agj) Čkalovskan agjaspäi (nügüd' Orenburgan agj) učiliščan ühteskursnikoidenke iče läksi Kalininan frontale. 12. uhokud vodel 1943 Matrosov tuli častihe, služi 2. erižes ambundbataljonas (toižiden tedoiden mödhe 3. bataljonan 1. rotas) 91. erižes Sibirin ičetahtnikoiden brigadas I. V. Stalinan nimel (möhemba 254. gvardijan ambundpolkas, 56. gvardijan ambunddivizijas, Kalininan frontal), om valitud grupkomsorgaks da vzvodan agitatoraks. 15. uhokud vodel 1943 18:00 časud ehtad 91. brigad läksi Zemcad-stancijalpäi (Tverin agj) Lokn'a-lidnaha Pskovan agjaha.

Frontal

25. uhokud vodel 1943 91. brigad kahtel bataljonal tacihe vointoroihe Čornoje- da Brutovo-eländtahoiden taga. 26. uhokud vodel 1943 91. brigad 2. bataljonan vägil, mändes siriči Černuška-Pohjoine-küläd päivnouzmanpolespäi, tuli Pleten'-küläha (Pohjoižed), miše iškta vihanikad flangaha da ampta sidä, mitte polestab Černuškad da Čornaja-küläd, da otta niid ičeze valdaha. Frontalpäi Černuškad-küläha tacihe 4. bataljon. Konz bataljon tacihe, vihanik jagoi sidä lämoil koumehe gruppaha. Jäl'ghe vahvad torad bataljonan gruppad ühtenzoitihe, no bataljonan komandir, kapitan Afanasjev oli ranitud. Vihanik vahvas vastusti, ambuskeli keskmäižiš minom'otoišpäi, artillerijaspäi da jügedoiš minom'otoišpäi.

Urohtego

DZOTad[ru]. Vaiše pulem'ot keskuz-DZOTaspäi jätksi ampta notkod läz Pleten'-küläd. Sambutada necidä lämoid soldatad ei voinugoi nikut.

Siloi krasnoarmeicad P'otr Aleksandrovič Ogurcov (sünd. 1920, Balakovo-lidnas, ambrazurad[ru]. Hän andoi ičeze elod, miše abutada soldatoile pästta eloho anttud käskön.

Konz vihanikan ambuskelend tegihe vähembaks bataljon sirdiškanzihe pigemba edehepäi. Pleten'-külä tuli meiden soldatoiden valdha 4. da 2. bataljonoiden abul. Dorog Černuška-küläha oli avaitud, da 13:00 časud päiväl 4. bataljonan vägil külä oli ottud meiden soldatoiden valdaha. Vanhemb leitenant, 91. erižen ambundbrigadan politižen erišton agitator P'otr Iljič Volkov starinoiči politižes erištos A. Matrosovan urohtegos. Hänen kirjuteses oli sanutud, miše Matrosov koli vointoras kut geroi läz Černuškad-külänno Lokn'nskijas rajonas Kalininan agjas[3]. Nügüd' necidä küläd ei ole, Pleten'-külä mülüb Mihailovskijaha volostihe, a Černuškad-külä — Samolukovskijaha volostihe Lokn'nskijaha rajona Pskovan agjaha.

Germanialaine DZOT läz Černuškad-küläd, miččen ambrazurad saupsi ičeze hibjal Aleksandr Matrosov

Urohtegon igästoitamine

Matrosovan urohtegos ezmäine kirjuti sovetskii lehtmez' Mihail Bubenkov[4]. Sovetskijas literaturas Matrosovan urohtego tegihe rohktuden da vointetabuden, Kodiman varutomuden da armastusen simvolaks.

Aleksandr Matvejevič Matrosov oli mahapandud ezmäks läz Černuškad-küläd, a vodel 1948 hänen prah oli mahapandud udeks Velikie Luki-lidnas Velikolukskijan agjas[lower-alpha 2].

Aleksandr Matrosovan mahapanendsija läz Černuškad-küläd

Sovetskijan Sojuzan Ülembaižen Nevondišton Prezidiuman käsköl "Sovetskijan Sojuzan Gerojan arvnimen andamižes Rusttan Armijan pämehile da soldatoile" 19. kezakud vodel 1943 "parahimas voinradon tegemižes frontal da ozutadud rohktudes da geroizmas" om pauklahjoitud jäl'ghe surmad Sovetskijan Sojuzan Geroi[5][6].

Muštpacaz Aleksandr Matrosovan muštoks Velikie Luki-lidnas, om avatud 25. heinkud vodel 1954

Sovetskijan Sojuzan Rahvahaližen varumatomuden komissariatan käskös № 162 8. sügüz'kud vodel 1943 oli kirjutadud: "Matrosovan sur' urohtego om vointetabuden da geroizman parahim ozutez Rusttan Armijan kaikiden soldatoiden täht". Necil-žo käsköl А. М. Matrosovan nimi oli anttud 254. gvardijan ambundpolkale, a iče hän oli igäks pandud necen polkan 1. rotan lugetišehe[7].

Aleksandr Matrosov tegihe ezmäižeks sovetskijaks soldataks, ken oli pandud igäks častin lugetišehe.

Al'ternativižed versijad

Enččen razvedrotan komandiran Lazar' Lazarevan melen mödhe Matrosov oli amptud pulem'otaspäi siloi, konz hän libui tacta granatad, seižutajad hänen taga soldatad nägištiba, miše Matrosov tahtoib saupta heid ičeze hibjal lämoišpäi.

Kirjutajan-frontovikan Viktor Astafjevan sanoiden mödhe, kudamb todišti ičeze sanad azjtegon nägijoiden kirjeižil, Matrosov lanksi ambrazuraha ülähänpäi, tahtoi laskta pulem'otan oruzjsud lühüdaks aigaks alahaks, miše soldatad voižiba tactas toraha, no nemcad nütkäižiba oruzjsud, i Matrosov oli amptud[8]. P'otr Ogurcov, kudamb tahtoi mureta germanialašt DZOTad ühtes Matrosovanke, i 4. bataljonan voinlekar' Galina Sudnova todištaba ičeze voinsebranikan urohtegon oficiališt versijad.

Baškirialaižen istorijan tedomehen Airat Bagautdinovan oppindradon mödhe, kudamb kacui da oppi sovetskijoiden voinčastiden da nemcoiden vermahtan azjbumagad, Aleksandr Matrosov tegi urohtegon ičeze ezmäižes da jäl'gmäižes vointoras 25. uhokud vodel 1943 (a ei 27. uhokud). 93. pehotdivizijan vointegoiden kulehtez todištab nemcoiden polestuzpirdan murendad sovetskijoil voiskil homendesel Černuškad-külän longibokas. Aleksandr Matrosovan 2. ambundbataljon rebini nemcoiden polestuzröunad läz Černuškad-küläd homendesel 25. uhokud kahtes kilometras homendezbokha Čornoje-küläspäi. Aleksandr Matrosovan urohtegon sija oli löutud sovetskijoiden da nemcoiden azjbumagoiden pohjal — 1 km 200 metrad päivnouzmanpolhe Černuškad-küläspäi (suvipol') mecröunan päivnouzmanpolel. Nece sija om mugoine-žo, kus oli nemcoiden polestusen oportaho[9].

Airat Bagautdinov oppi vermahtan azjbumagad da ezmäine tegi ühthevedoid, miše Černuškad-külä (suvipol') da Černuškad-külä (pohjoine) 10. uhokuspäi vodelpäi 1943 polesti germanialaine 285. varjoičenddivizijan 113. varjoičendpolkan 3. bataljonan 11. rota, mitte vojui Timanan Gruppan 93. alagruppan komandiran, majoran Teodor Vanken ohjandusel. 11. rotan komandiran oli gauptman Robert Stratman. 11. rotas oli kaks' vzvodad. Ezmäižen vzvodan komandiran oli ober-leitenant Maks Doring, toižen vzvodan — leitenant Maks Rabl. Soldatad ühtes vzvodaspäi oliba neniš DZOToiš, miččed oliba läz Černuškad-küläd[9].

Mehed, ked tegiba mugoižed-žo urohtegod

Mugoižed-žo urohtegod voinan vozil tegi enamb 400 mest[10]; oppindmehen N. N. Smirnovan tedoiden mödhe vodeks 2000 oli löutud 402 soldatad, kudambad tegiba mugoižed-žo urohtegod[11].

Pauklahjad

  • Sovetskijan Sojuzan Geroi (jäl'ghe surmad) — om anttud 1943[12].
    • Leninan orden
    • "Kuldaine Tähthaine"-medal'

Mušt

Voinan vozil om pästtud eloho agitacionnii ven.: "Окна ТАСС"-plakat. Sen nimi om "Komsomol'can Aleksandr Matrosovan urohtego".

Počtkirjeiženkor', kus om ozutadud Aleksandr Matrosov (1983)
Počtmarkal (Sovetskii Sojuz, voz' 1944)
Počtmarkal (Sovetskii Sojuz, voz' 1963)
Muštlaud A. Matrosovan irdal Piteriš
Aleksandr Matrosovan mahapanendan sija

Bronzvestatusen korktuz' om 4,2 metrad, granitalanduz — 4,32. Alanduz om tehtud poliroitud labradoritoižišpäi plitoišpäi. Muštpachan avaidamine oli 25. heinkud vodel 1954. Avoinird, kus om pandud maha Geroi, oli nimitadud hänen muštoks[13].

  • Muštpacaz Matrosovan kaumal Velikije Luki-lidnas oli vesttud vestajal Jevgenii Vučetičal da päarhitektoral V. A. Artamonoval.
  • Om pandud Petropavlovsk-Kamčatskijan 53129 MPK-332 voinčastin lugetišehe.
  • 8. sügüz'kud vodel 1943 Matrosovan nimi om anttud 56. gvardijan ambunddivizijan 254. gvardijan ambundpolkale, iče hän om pandud igäks necen voinčastin 1. rotan lugetišehe. Jäl'ghe Surt Kodiman voinad polk oli Tallinas (voinčast' 92953). Vodel 1994 254. gvardijan ambundpolk Sovetskijan Sojuzan Gerojan Aleksandr Matrosovan nimel oli sirttud Jel'n'a-lidnaha Smolenskan agjaha da vodhesai 2000 oli heittud. 23. uhokud vodel 2004 3. motoambunddevizijan kaikenaigaižen vaimičendan 752. motoambundpolk Nižnii Novgorod-lidnas sai uden nimen da tegihe 254. gvardijan motoambundpolkaks Aleksandr Matrosovan nimel, sid' oli vajehtadud 9. erižeks motoambundbrigadaks (voinčast' 54046), mitte vodeks 2010 oli ajatud. Tehtud vodel 2019 Päivlaskman voinümbrusen gvardijan motoambundpolkale, mitte tegihe 254. gvardijan ambundpolkan jäl'gnikaks, vodel 2020 oli anttud Aleksandr Matrosovan nimi[14].
  • Aleksandr Matrosovan surmtahos om pandud muštkompleks.
  • Aleksandr Matrosovan nimi om anttud erasile irdoile da puištoile Venäman da SNGn valdkundoiden äjiš lidnoiš. Vodel 2015 Aleksandr Matrosovan rindkuva om pandud pioneroiden-gerojoiden allejal Uljanovsk-lidnas[15].
  • Aleksandr Matrosovan nimi om anttud Passažirrečtrans-kompanijan passažiroiden teplohodale, mitte ujub Jenisei-jogel Krasnojarskaspäi — Dudinkahasai. Aleksandr Matrosovan nimi om anttud Ivanovkan lapsiden pertile Uljanovskan agjas (vodelpäi 1960), kus hän eli vozil 1937-39[16].
  • Vodelpäi 1978 Uljanovskan agjas mäneb tradicionalinekebn'atletikan joksend, mitte om omištadud Sovetskijan Sojuzan Gerojale Aleksandr Matrosovale[17].
  • Lapsiden lidnantagaine tervhuz'lager' Sovetskijan Sojuzan Gerojan Aleksandr Matrosovan nimel (Ohotničja-stancii)[18]
  • RSFSRan Ministroiden Nevondišton käskön mödhe 27. uhokud vodel 1973 Aleksandr Matrosovan nimi om anttud "Baratajevskii"-sovhozale Uljanovskan agjas — sovhoz Sovetskijan Sojuzan Gerojan Aleksandr Matrosovan nimel[19].
  • Komsomolan tetabuden muzei Aleksandr Matrosovan nimel (Velikie Vuki). Sovetskijan Sojuzan Gerojan Aleksandr Matrosovan nimel muštmuzei (om avaitud vodel 1960 Ivanovka-külä, Uljanovskan agj). Muzei om pandud voinan da radontetabuden muzejoiden lugetišehe Poklonnaja mägel Moskvas[20]. 8. uhokud vodel 1958 oli avaitud muštlaud pertiš, kus eli Saša Matrosov (Ivanovka-külä, Uljanovskan agj)[16]. Sovetskijan Sojuzan počt vozil 1944 da 1963 pästi eloho počtmarkad (kacu fotokuvad). Vpdel 1973 Sovetskijan Sojuzan Sidoministerstv pästi eloho markiruitud taidehkirjeiženkor', kus om ozutadud: "Sovetskijan Sojuzan Gerojan Aleksandr Matrosovan urohtego"-vestatuz, Ivanovka-külä, Uljanovskan agj[21]. Vodel 1983 40-voččeks Aleksandr matrosovan muštpäiväks oli pästtud počtan markiruitud taidehkirjeiženkor'.

Muštpachad

Muštpachad Aleksandr Matrosovan muštoks oli pandud mugoižiš lidnoiš da eländtahoiš kut:

  • Anžero-Sudžensk;
  • Barnaul;
  • Velikije Luki;
  • Dnepropetrovsk (om heittud 3 libo 4. vilukud vodel 2023);
  • D'urt'uli;
  • Išejevka — ühtes külälaižiš puištoišpäi;
  • Išimbai — Kul'turan da lebun keskuzpuištos А. Matrosovan nimel (muštpachan koumanz' versii);[22]
  • Kor'ažma;[23]
  • Krasnodar — školas № 14, miččel om Gerojan nimi;
  • Krasnojarsk;
  • Kurgan — läz enttušt kinoteatrad Matrosovan nimel, muštpacaz (1987, vestai Galina Levickaja);[24]
  • Okt'abr'skii — muštpacaz Aleksandr Matvejevič Matrosovan muštoks Nariševo-pos'olkas, lidnan ühtele irdale om anttud hänen nimi;
  • Salavat — Matrosovan rindkuva (1961), vestai L. J. Eidlin;
  • Leningrad (nügüd' Piter) — Moskvalaižes Vägestusen puištos da Aleksandr Matrosovan irdal;
  • Sibai;
  • Sevastopol';
  • Sterlitamak;
  • Toljatti;
  • Uljanovsk;
  • Ivanovka;
  • Ohotničja-stancii;[18]
  • Baratajevka;[25]
  • Visokokolkovskoje küläkund — stela (2016);[26]
  • Ufa — muštpacaz puištos Leninan nimel (1951, vestai L. J. Eidlin[27]); rindkuva läz Ufan juridišt institutad; muštpacaz А. Matrosovan da M. Gubaidullinan muštoks Vägestusen puištos (1980, vestajad L. Kerbel', N. L'ubimov, G. Lebedev);
  • Har'kov: ühtele irdale om anttud A. Matrosovan nimi;
  • Galle (Saksonija-Anhal't) — Germanijan demokratine valdkund (1971, Matrosovan muštpachan toine vestatuz Ufas);[27]
  • Muštznam: Mihailo-Koc'ubinskoje;[28]
  • Platovka-külä Orenburgan agjas — rindkuva Platovskijas školas А. Мatrosovan nimel (vestai — Nikolai Ignatjevič Kolesnikov).

Galerei

Taidehes

Fil'mad

  • ven.: «Александр Матросов. Шагнувший в бессмертие», ohjandai А. Jegoričev. ven.: «ДокСтори Продакшн», 2022
  • ven.: «Рядовой Александр Матросов»
  • ven.: «Александр Матросов. Правда о подвиге» (Venäma, 2008)]

Kirjad

  • Анвер Бикчентаев. Право на бессмертие'. — М.: Советский писатель, 1950. — 288 с.
  • Багаутдинов Айрат Маратович, Багаутдинов Рушан Айратович. Подвиг Александра Матросова: анализ советских и немецких документов. Монография. Уфа. РИЦ БашГУ. 2021. — 223 с. ISBN 978-5-7477-5317-4
  • Бикчентаев А. Г. Орёл умирает на лету. — Уфа, 1966.
  • Журба П. «Александр Матросов»
  • Пантелеев «Гвардии рядовой»

Muzikas

  • Aleksandr Matrosov johtutadas "Svoboda"-pajos, mittušt pajatab ven.: «Гражданская Оборона»-grupp (ven.: «И чему посмеивался Санька Матросов…»).

Homaičendad

Mel'pidod

  1. со 2 октября 1957 года деревня Чернушки вошла в состав Псковской области
  2. со 2 октября 1957 года город Великие Луки входит в состав Псковской области

Lähtked

  1. 1 2 Aleksandr Matveyevich Matrosov // TracesOfWar
  2. Герои Советского Союза: Краткий биографический словарь / Пред. ред. коллегии И. Н. Шкадов. — М.: Воениздат, 1988. — Т. 2 /Любов — Ящук/. — 863 с. — 100 000 экз. — ISBN 5-203-00536-2.
  3. Семен Экштут, доктор философских наук. Километры и секунды Александра Матросова. Полная реконструкция подвига, совершенного 75 лет назад. Публикуется впервые.
  4. Память народа
  5. Указ Президиума Верховного Совета СССР «О присвоении звания Героя Советского Союза начальствующему и рядовому составу Красной Армии» от 19 июня 1943 года // Ведомости Верховного Совета Союза Советских Социалистических Республик : газета. — 1943. — 23 kezakud (№ 23 (229)). — С. 3.
  6. Подвиг народа».
  7. О ПРИСВОЕНИИ 254-му ГВАРДЕЙСКОМУ СТРЕЛКОВОМУ ПОЛКУ ИМЕНИ АЛЕКСАНДРА МАТРОСОВА. Дата обращения: 14 heinkud 2022. Архивировано 15 redukud 2019 года.
  8. Ужасная правда о войне без вымысла и мифов от писателя-фронтовика: Беседа В. Астафьева с кинорежиссёром Н. Михалковым. Дата обращения: 2 kezakud 2019. Архивировано 9 kül'mkud 2018 года.
  9. ↑ doi:10.24412/2223-0564-2021-3-15-23.
  10. «Герои Советского Союза» (По материалам книги: Иванов Г. Знаменитые и известные бежечане. В 3-х книгах. — М.: Вече, 2005.). Информационный сайт города Бежецк. Дата обращения: 8 vilukud 2016. Архивировано 13 keväz'kud 2010 года.
  11. Возможно, выйдет новая книга о героях. Об актах самопожертвования советских воинов в годы Великой Отечественной войны. // Военно-исторический журнал. — 2001. — № 3. — С.9.
  12. Подвиг народа» (архивные материалы ЦАМО. Ф. 33. Оп. 793756. Д. 30. Л. 228).
  13. Подвиг Александра Матросова.
  14. Единственному в ВС РФ гвардейскому мотострелковому полку ЗВО вернут почётное имя Александра Матросова и вручат и боевое знамя нового образца / mil.ru, 28 декабря 2019.
  15. В Ульяновске открыли Аллею пионеров-героев. Официальный сайт полномочного представителя Президента Российской Федерации в Приволжском федеральном округе.
  16. 1 2 История детского дома - Ивановский детский дом. i-detdom.ru.
  17. Главная - Ивановский детский дом. i-detdom.ru.
  18. 1 2 О лагере. www.lagermatrosova.ru.
  19. Ульяновская правда, 27.2.1973 г. Совхозу - имя героя.
  20. История детского дома - Ивановский детский дом. i-detdom.ru.
  21. с.Ивановка СКУЛЬПТУРА МАТРОСОВА 1973 ХМК КТ9 конверт Ульяновск.область. meshok.net.
  22. ISSN 2220-8348.
  23. Коряжма. Памятники.
  24. Фотография памятника Александру Матросову в Кургане.
  25. 2GIS Captcha. captcha.2gis.ru.
  26. В Ульяновской области открыли памятный знак Александру Матросову. 1ul.ru.
  27. 1 2 Изобразительное искусство. Дата обращения: 12 vilukud 2013. Архивировано 25 redukud 2012 года.
  28. Информация о памятнике.

Literatur

  • Герои Советского Союза: Краткий биографический словарь / Пред. ред. коллегии И. Н. Шкадов. — М.: Воениздат, 1988. — Т. 2 /Любов — Ящук/. — 863 с. — 100 000 экз. — ISBN 5-203-00536-2.
  • Золотые звёзды Оренбуржья: биографический справочник / В. П. Россовский; ред. Е. А. Урбанович; рец. У. А. Батыров, Н. М. Румянцев. — изд. 2-е, перераб. и доп. — Оренбург: ИПК «Южный Урал», 2005. — С. 382—383. — 595 с. — ISBN 5-94461-009-3.
  • Оренбуржцы — Герои Советского Союза: библиографический указатель / Библиогр. отд.; сост. Н. А. Кузнецова. — 1. — Оренбург: Областная научная библиотека имени Н. К. Крупской, 1987. — С. 81—82. — 155 с.
  • Бикчентаев А. Г. Орёл умирает на лету. — Уфа : Башкирское книжное издательство, 1966. — 262 с. — 100 000 экз.
  • Бондаренко-Снитин О. Правда и вымысел // Ватандаш : журнал. — 2005. — № 2. — С. 107—112. — ISSN 1683-3554.
  • Бо­ри­сов Н. Бро­сок в бес­смер­тие // Жи­вая па­мять: Ве­ли­кая Оте­че­ст­вен­ная: прав­да о вой­не. М., 1995. Т. 1.
  • Вклад за­клю­чен­ных ГУЛага в по­бе­ду в Ве­ли­кой Оте­че­ст­вен­ной вой­не // Новая и новейшая история. 1996. № 5.
  • Коваленко А. П., Сгибнев А. А. Бессмертные подвиги. — М.: Воениздат, 1980. — 351 с.
  • Ко­ва­лен­ко А. П. Прав­да о Мат­ро­со­ве и мат­ро­сов­цах. М., 1994
  • 2194579 / Колганов А. М. // Маниковский — Меотида [Электронный ресурс]. — 2011. — С. 382. — (Большая российская энциклопедия : [в 35 т.] / гл. ред. Ю. С. Осипов ; 2004—2017, т. 19). — ISBN 978-5-85270-353-8.
  • Легостаев И. Т. Бросок в бессмертие: к 40-летию подвига А. Матросова / предисл. И. С. Медникова. — 2-е изд., перераб. — М.: Молодая гвардия, 1983. — 111 с. — (Герои комсомола).
  • Имя с первой полосы. — М., 1985. — С. 540—548.
  • Молодые герои Великой Отечественной войны. — М., 1970. — С. 141—153.
  • Славные сыны Башкирии. — Уфа, 1965. — Т. 1. — С. 19—28.
  • Шкадаревич И. И. Подвиг Матросова. — М.: Воениздат, 1961. — 104 с.
  • Шкадаревич И. И. Бессмертный подвиг Александра Матросова. — М.: Просвещение, 1973. — 192 с.
  • Matrosov Aleksandr Matvejevič // Золотые Звёзды : Книга о дважды Героях и Героях Советского Союза, уроженцах Днепропетровщины / сост. Н. С. Головин, В. Н. Петрищева ; при участии Ф. А. Матюшко, А. И. Посаднев ; ред. М. А. Штейн. — Днепропетровск : Промiнь, 1967. — С. 245—247. — 432 с. — (Герои Советского Союза).
  • Matrosov Aleksandr Matvejevič // И генерал, и рядовой… : Очерки о Героях Советского Союза, уроженцах Днепропетровской области / Н. И. Воробьёв, С. А. Герасименко, В. Л. Головко и др. ; сост. А. Ф. Снитко ; ред. Г. В. Николенко, К. К. Чернышев. — Днепропетровск : Промiнь, 1983. — С. 313—317. — 567 с. — (Герои Советского Союза). — ББК 63.3(2Ук)722.78.