Makarjev Stepan Andrejevič
Prezidentan kirjišton B.N. Jel'cinan nimel materialad

| Stepan Andrejevič Makarjev | |
|---|---|
| |
| Sündundpäiv | 23. sügüz'kud 1895 |
| Sündundsija | |
| Kolendpäiv | 27. kül'mkud 1937 (42 года) |
| Kolendsija | |
| Rahvahuz' |
|
| Rad | istorik, etnograf, kodi-istorijan tundii |
Stepan Andrejevič Makarjev (ven.: Степа́н Андре́евич Мака́рьев, 23. sügüz'kud 1895, Oloncan gubernii[d] — 27. kül'mkud 1937, Petroskoi) om sovetskii istorik, etnograf, kodi-istorijan tundii, fol'klorist[1].
Elostarin
Om sündunu vepsläižes maradnikan kanzas[2]. Lopi Piterin nel'l'klassižen üläaugotišen opišton, käveli makursoile. Radon zavodi vodel 1913 tabel'ščikan Piterin meriportas.
Vodel 1915 om ottud armijaha. Jäl'ghe praporščikoiden školad vojui Päivlaskman frontal, om Ezmäižen mail'man voinan ühtnik — rotan ohjandai[3].
Jäl'ghe demobilizacijad vodel 1918 radoi veziajamiden azjmehištoiš Piterin agjan Voznesenje-pos'olkas, toimiti Majak-kulehtest.
Vodel 1919 om ottud Rusttaha armijaha, Rahvahaližen voinan ühtnik, vojui läz Petrogradad, Karjalan frontal.
Vodel 1923 händast oigetihe opendamhas Piterin valdkundasližehe universitetaha geografižen tedokundan etnografižele erištole suomalaiž-ugrilaižen tedotedme. Universitetan jäl'ghe päzui opendamhas aspiranturaha da oli pandud etnografižen erišton sekretarikš, V. G. Bogorazan personaližeks sekretarikš. Oli ven.: Этнограф-исследователь-kulehtesen toimitajan varapämehen, VCIKan Prezidiuman Pohjoižen komitetan Piterin erišton sekretarin.
Vozil 1928—1931 oli Karjalan valdkundaližen kodi-istorijan muzejan pämez' Petroskoiš.
Semendkus vodel 1931 om pandud Карельского научно-исследовательского института ohjandajan varapämehen radsijale созданного[4]. Vaumiči enamba 70 tedokirjutest, radoi "Karjalan istorii", "Vepsläine fol'klor", Vepsläižed. Etnografine očerk" kirjutuzkogomusiden tegemižes. Radoi opendajan Karjalan pedagogigižes institutas.
Heinkus vodel 1937 oli t'urmatud väran azjadme "kontrrevol'ucionižes G'ulling — Rovio-nacionalistorganizacijas". 27. kül'mkud vodel 1937 om riktud Petroskoin ümbrištos (Sandarmoh-tahol) Karjalan ASSRan Rahvahaližen südäinazjoiden komissariatan "troikan" käskon mödhe[5].
Om reabilitiruidud vodel 1965.
Valitud bibliografii
- У прионежских вепсов // Экономика и статистика Карелии. 1927. №4-6.. — Петрозаводск, 1927. — С. 50—74.
- По Советской Карелии: краткий справочник для экскурсанта и туриста по Карелии. — Ленинград; Петрозаводск: Кирья, 1931. — 117 с.
- Макарьев Степан Андреевич. Карельские полярники : сборник воспоминаний карельских моряков-полярников / Карельский научно-исследовательский институт и Общество изучения Карелии. — Петрозаводск: Кирья: Карельский НИИ, 1935. — 114 с.
- Макарьев Степан Андреевич. Вопросы краеведения в Карелии : [сборник статей, Карельский научно-исследовательский институт, Бюро краеведения.]. — Ленинград; Петрозаводск: Кирья, 1931. — 62 с.
Homaičendad
- ↑ Карелия: энциклопедия: в 3 т. / гл. ред. А. Ф. Титов. — Петрозаводск: ИД «ПетроПресс», 2009. — Т. 2: К — П. — С. 189—464. — ISBN 978-5-8430-0125-4.
- ↑ Макарьев Степан Андреевич. relstud-hist.spbu.ru. Дата обращения: 2 sulakud 2026.
- ↑ Народовед Степан Макарьев. Республика. Дата обращения: 2 sulakud 2026.
- ↑ Макарьев Степан Андреевич. illhportal.krc.karelia.ru. Дата обращения: 2 sulakud 2026.
- ↑ Макарьев Степан Андреевич. bessmertnybarak.ru. Дата обращения: 2 sulakud 2026.
Lähtked
- Sündnuded 23. sügüz'kud
- Sündnuded vodel 1895
- Sündnuded Oloncan gubernijas
- Kolnuded 27. kül'mkud
- Kolnuded vodel 1937
- Kolnuded Petroskoiš
- Personalijad kirjamišton mödhe
- Ezmäižen mail'man voinan ühtnikad (Venäma)
- Rahvahaližen voinan ühtnikad Venämal (rusttad)
- Piterin valdkundaližen universitetan geografijan da geoekologijan tedokundan pästnikad
- Sovetskijan Sojuzan etnografad
- Venäman tedoakademijan Karjalan tedokeskusen tedomehed
- Petroskoin valdkundaližen universitetan opendajad
- Karjalan kodiröunan tedajad
- Repressiruidud RSFSRas
- Amptud Sovetskijas Sojuzas
- Pördutadihe arv surman jäl'ghe Sovetskijas Sojuzas
- Sündnuded Petroskoin ujezdas
- Surmitud vodel 1937
