Černähovsk
| Černähovsk | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| | |||||
|
|||||
| 54°38′00″ с. ш. 21°49′00″ в. д.GЯO | |||||
| Valdkund | |||||
| Istorii da geografii | |||||
| Tegemižen päiv | 1336 | ||||
| Pind |
|
||||
| Высота | 30 | ||||
| Aigvö | UTC+3[d] | ||||
| Eläjad | |||||
| Eläjad |
|
||||
| Lugud | |||||
| Telefonan kod | 40141 | ||||
| Počtan indeksad | 238150–238169 | ||||
|
|
|||||
| Официальный сайт(ven.) | |||||
Černähovsk (ven.: Черняхо́вск, saks.: Tschernjachowsk, pol'š.: Czerniachowsk / Wystruć, litv.: Įsrutis / Černiachovskas; edel 1946. vot — saks.: Insterburg, ven.: И́нстербург) om Venäman lidn Kaliningradan agjan keskuzpalan päivnouzmas. Se om agjan koumanz' lidn eläjiden lugun mödhe, Černähovskan lidnümbrikon administrativine keskuz.
Istorii
Eländpunktan aluz om pandud prussijalaižiden Unsatrapis-žilon sijas kuti Tevtonan ordenan Insterburg-zamk-varmitez vl 1336, lopihe sen sauvomišt vl 1390. Zamkan jändused oma olmas muzejaks. Žilo lidnusenno sai lidnan oiktusid vn 1583 10. päiväl redukud. Vspäi 1860 om raudtesol'meks, «Berlin — Kaunas»-jono läbiti lidnad. Suren sodan aigan vn 1944 elokus lidn alištui Suren Britanijan il'mvägiden bombardiruindale, i vn 1945 21.-22. päivil vilukud Rusked Armii anasti lidnad. Nimitihe Koumanden Vaugedvenäman frontan Ivan Černähovskii-käsknikan kanzannimen mödhe.
Černähovsk šingotase koditehnikan tegimel, sömtegimištol (konservtegim, konjaktegim, vintegim), mugažo mebel'edheotand i kombisötken tegim ratas.
Geografijan andmused
Lidn sijadase Instruč- i Angrap- (ven.: Анграпа) jogiden ühthejoksmusen Pregolikš randoil, 30 m ü.m.t. keskmäižel korktusel. Matkad Kaliningradhasai om 84 km päivlaskmha orhal, 88 km avtotedme vai raudtedme. Lähembaižed lidnad oma Gusev 27 km päivnouzmha kaikil teil i Ozörsk 29 km suvipäivnouzmha orhal vai 33 km avtol.
Kaik 100 žilod da üks' raudtestancii mülüdas lidnümbrikho Černähovskan ližaks. Lidnümbrikon pind — 1285,75 km².
Eläjad
Vn 2010 Venäman rahvahanlugemižen mödhe lidnan eläjiden lugu oli 40 449 ristitud, lidnümbrikon (edel 2016. vot — rajonan) koume nelländest. Kaikiš suremb lidnan ristitišt oli 43 620 eläjad vl 1939 i 43..44 tuh. eläjid vll 1998−2003 (44 323 rist. vl 2002). Kaik 36 423 eläjad oli lidnas vl 2017.
Rahvahad (lidnan eläjad, enamba 0,4 % vl 2010, ozutadud rahvahudenke): venälaižed — 86,4 %, ukrainalaižed — 4,5 %, vaugedvenälaižed — 3,4 %, saksalaižed — 1,1 %, litvalaižed — 0,9 %, armenijalaižed — 0,7 %, totarlaižed — 0,5 %, čiganalaižed — 0,5 %, pol'šanmalaižed — 0,4 %, toižed rahvahad — 1,6 %.
Ortodoksižen hristanuskondan koume pühäpertid[3] oma avaitud lidnas: Mikoi-arhangelan jumalanpert', ph. Sergii Radonežalaižen jumalanpert' (saudihe vll 2009−2014), časoun'. Katoline pühäpert' om olmas.
Pedagogine kolledž[4] om lidnan professionaližen opendusen aluzkundaks.
Galerei
- Ратуша Инстербурга.jpg
Administrativine sauvuz (2017), enččen Insterburg-lidnan administracijan pert'
- Кирха вид со стороны апсиды.jpg
Ph. Mikoi-arhangelan jumalanpert' (vspäi 1992 — ortodoksine hristanuskond), vn 2018 nägu
- Католический храм св Бруно.jpg
Ph. Bruno Kverfurtalaižen katoline jumalanpert', vn 2014 nägu
- Здание средней школы для мальчиков общий вид.jpg
Keskškol nomer 6 (2018)
- Здание железнодорожного вокзала Черняховск.jpg
Černähovsk-päraudtestancijan sauvuz vl 2017
Homaičendad
Irdkosketused
| Kaliningradan agjan lidnad | ||
| Bagrationovsk | Baltiisk | Černähovsk | Gur'jevsk | Gusev | Gvardeisk | Kaliningrad | Krasnoznamensk | Laduškin | Mamonovo | Neman | Nesterov | Ozörsk | Pionerskii | Polessk | Pravdinsk | Primorsk | Slavsk | Sovetsk | Svetlii | Svetlogorsk | Zelenogradsk | ||