Koren'kova Nina Nikolajevna
| Koren'kova Nina Nikolajevna | |
|---|---|
| ven.: Коренькова Нина Николаевна | |
| Sündundpäiv | 7. uhokud 1970 (56 vot) |
| Sündundsija: | Hvoinii-pos'olk Belomorskan rajon Karjalan Valdkund |
| Rahvahuz' | Sovetskii Sojuz→Venäma |
| Professijad: | Šokšun školan pämez' |
Koren'kova Nina Nikolajevna (ven.: Коренькова Нина Николаевна); om sündunu 7. uhokud vodel 1970, Hvoinii-pos'olk, Belomorskan rajon, Karjalan Valdkund, Venäma — Petroskoin universitetan istoriližen tedokundan pästnik (2006), Šokšun školan pämez'[1] (vodelpäi 2015), istorijan opendai (1994-2015), Vepsän kul'tursebran aktivist, Karjalan Kundaližen palatan ühtnik[2].
Rad Šokšun školas
Vozil 1989-1991 radoi Šoutjärven jäsliden-päivkodin lapsiden kacujan.
Vozil 1991-1992 oli Šoutjärven jäsliden-päivkodin pämehen.
Vozil 1992-1994 Derev'ankan abuškolan-internatan lapsiden kacui.
Vozil 1994-2015 Šokšun keskškolan istorijan opendai.
Vodelpäi 2015 Šokšun keskškolan pämez'[3].
Koren'kova N.N. tegi suren panendan Venäman da Karjalan opendusen kehitoitandaha. Hän radab Šokšun keskškolas vodelpäi 1994 - 21 vot oli istorijan opendajan, kaik lopud voded om školan pämez'.
Jo äi vot hän keradab da paneb opendusen sistemaha materialoid Vepsän röunan istorijan oppindan mödhe. Hän kirjuti metodižed nevondad ühthižen urokan vedämižen mödhe, mitte om omištadud vepsläižele mecenatale Mark Pimenovale. nene urokad pidetas jo tradicijan mödhe Änižröunan kaikiš školoiš Karjalas.
Šokšun školas jo äi vot mäneb rajonkonferencii, miččen nimi om "Pened Pimenovoiden lugemižed". hänen tahton da aktivižen radon abul Mark Pimenovan pertiš, kus eli mecenat, oli ripputadud muštlaud. Necen radon aigan školas oli tehtud da pästtud eloho "Babarmmujuižen kiven kaivandsija"-projekt.
Oldes Šoskšun školan pämehen Nina Koren'kova sirdi organizacijad udele kehitoituzpordhale. Škol radab innovacionnijan radon programman mödhe, sen nimi om "Külälaine škol - vähäluguižen rahvahan kaičii". Vodel 2018 Koren'kova N.N. sai Venäman "Školan pämez'-2018" konkursan diploman.
Šokšun škol üks' ezmäižišpäi valdkundas tegihe Venäman školan openikoiden sirdändas da lujas aktivižesti ühtneb projektoihe. Nina Koren'kova mülüb Venäman školan openikoiden sirdändan valdkundaližehe koordinacionnijaha nevondištoho.
Šokšun škol mülüškanzi rahvahaližehe "Venäman külälaižiden školoiden tedokirj" projektaha[4]. Vodel 2019 N. Koren'kova ühtni Venäman "Uspežnii škol" konkursaha, kus ozuti ičeze radod.
Vajehtihe iče škol kut irdpolespäi, muga südäimes-ki. Vozil 2015-2022 federaližen sporttugen programman mödhe školas oli kohetud kogonalaz spotrzal, om udištadud sömsija, om vajehtadud erased iknad päivkodiš, om tehtud aid. Rahvahaližen openduzprojektan "Luguopenduz" programman mödhe vodel 2021 škol sai tedomašinad. Vodel 2022 školas avaižihe "Točka rosta" openduzkeskuz. Hänen naprindal da hänen tugel Šokšun školan opendajad kaiken aigan korgenzoitaba ičeze professionaližt mahtižtod, ühtneba konkursoihe da projektoihe. 80% opendajil om ülähaine da ezmäine kategorii.
Vodel 2021 Likundurokan opendai P. V. Jakovlev tegihe vägestajaks Venäman "Tervhuden Opendai 2021" konkursan valdkundaližel etapal da mülüškanzi Venäman konkursan etapan 10 laureatan luguhu.
N. Koren'kovan abuk Šokšun škol kaiken aigan ühtneb rajonan, valdkundan, Venäman da rahvahidenkeskeižil konkursoil, azjtegoil: konferencijoil, seminaroil, kongressoil.[5]
Miše openduz oliži korktembal pordhaižel da miže abutada školoile, kus om vähän satusid da ned radaba jügedoiš social-ekonomižiš oloiš vozil 2021 da 2022 Nina Koren'kova tegihe federaližen "500+" projektan ohjandajaks da abuti Derev'ankan školale №9 Änižröunas da Vedlozeran školale Präžan rajonas. Nina Koren'kova abuti nenile školoile tehta metodikoid, miše sirtta školoid edehepäi da korktembale openduzpordhale, vedi školoid krizisolendaspäi.
Koren'kova N. N. om Karjalan Kundaližen palatan ühtnik[6] Vepsän kul'tursebraspäi. Om valitud vodel 2024 jo toižeks aigkeskustaks. Hän radan laudkundas norižton, tedon, opendusen da patriotižen kazvatusen mödhe.
Pauklahjad da arvnimed
- Karjalan Municipaližen ühtištusen arvkirjeine (2007),
- Venäman Opendusen da tedoministerstvan kitändkirjeine (2010).
- Karjalan Rahvahaližen politikan ministerstvan kitändkirjeine (2014).
- Karjalan Parlamentan kitändkirjeine (2017),
- Venäman Rahvahiden azjoiden federaližen agenstvan kitändkirjeine (2018),
- Karjalan Parlamentan arvkirjeine (2019),
- "Venäman arvostadud openduzradnik" (2022).
Homaičendad
- ↑ Коренькова Нина Николаевна.
- ↑ ЧЛЕНЫ ОБЩЕСТЕННОЙ ПАЛАТЫ РЕСПУБЛИКИ КАРЕЛИЯ 4 СОСТАВА.
- ↑ О чем мечтает руководитель?
- ↑ Страница школы в «Энциклопедии сельских школ России».
- ↑ Великие идеи великого К.Д.Ушинского: инструменты развития сельской школы (проектируем будущее).
- ↑ В Карелии завершается процесс формирования нового, четвёртого состава Общественной палаты республики.