Karjalan valdkundaližen filarmonijan simfonine orkestr

Рувики-späi
Karjalan valdkundaližen filarmonijan simfonine orkestr
Симфонический оркестр Карельской государственной филармонии.jpg
Üleižed tedod
Voded 1933—
Tegemižen sija Petroskoi
Ohjandai Taidehohjandai Anatolii Ribalko
kgfptz.ru/collectives/sy…

Karjalan valdkundaližen filarmonijan simfonine orkestr (ven.: Симфони́ческий оркестр Каре́льской государственной филармонии) — venälaine simfonine orkestr, üks' Venäman Öbokan surembišpäi muzikkollektivoišpäi, mitte om Karjalan Petroskoiš[1].

Istorii

10. tal'vkud vodel 1933 Avtonomižen Karjalan SSran rahvahan komissaroiden nevondišton käskön № 1208 mödhe AKSSRan radiofikacijan da radiopaginoiden komitetan ohjandusel komitetan orkestran pohjal oli sätud Karjalan radion simfonine orkestr. Kollektivan sädi muzikantegii da opendai Karl Rautio. Orkestras oli 40 mest, sen pädirižoraks tegihe Leopol'd Teplickii (ven.). Ezmäižel koncertal kului P'otr Čaikovskijan Nellänz' simfonii i "Italian kapriččio".

Orkestran nimi kaikes aigas vajehtihe ei üht kerdad: Radiokomitetan orkestr, Karjalan filarmonijan orkestr, Karjalan radion da televidenijan simfonine orkestr, Karjalan kul'turministerstvan simfonine orkestr. Vodel 1997 orkestr mülüškanzi Karjalan valdkundaližehe filarmonijaha.

Erazvuiččil vozil toižin dirižoroin da kuctud pädirižoroin radoiba: Konstantin Simeonov, Lev Kosinskii, Vitalii Katajev, Jurii Aronovič, Leonid Holost'akov, Vladislav Černušenko. Mihail Izmailov, Igor' Logutov, Arkadii Šteinluht.

Nügüd' Simfonižehe orkestraha mülüb 79 muzikantad, päazjas nene oma Piterin valdkundaližen N. A. Rimskii-Korsakovan konservatorijan da Petroskoin konservatorijan pästnikad[2].

Pädirižorad

  • Leopol'd Teplickii (1933—1941), (1946—1952);
  • Lev Kosinskii (ven.) — (1952—1953);
  • Leopol'd Teplickii (1953—1955);
  • Jurii Aranovič (1955);
  • Sergei Trubačov (1956—1961);
  • Aleksandr Dmitrijev (1962—1971);
  • F'odor Gluščenko (1971—1973);
  • Edvard Čivžel' (1973—1991);
  • Oleg Soldatov (1992—2006);
  • Marius Stravinskii (2007—2012);
  • Vodelpäi 2013 taidehohjandajan i pädirižoran om Anatolii Ribalko, toine dirižor om Dmitrii Kol'cov.

Orkestranke radoiba mugažo Konstantin Simeonov, Vitalii Katajev, Leonard Holost'akov, Vladislav Černušenko i toižed[3].

Kund

Voden 2026 keväz'kuks orkestran kundas om läz 89 muzikantad. Päazjas niiden keskes oma Piterin valdkundaližen N. A. Rimskii-Korsakovan konservatorijan da Petroskoin konservatorijan pästnikad.

Äjad artistad saiba arvnimid, a mugažo oma venälaižiden da rahvahidenkeskeižiden konkursoiden laureatad[1].

Repertuar

Orkestran repertauras oma erazvuiččiden aigoiden da mail'man muzikkul'turan tedoteiden muziktegod. Muziktegijoiden keskes, kudambad tegiba muzikad, oma:

  • Dmitrii Šostakovič (simfonijad № 14 i № 15);
  • Gustav Maler (simfonijad № 1 i № 4);
  • Gektor Berlioz (ven.: «Летние ночи»);
  • Jan Sibelius (simfonijad);
  • Nikolai Metner (Koncert № 3 fortepianon täht orkestranke)[4].

Rad

Orkestr kaiken aigan ühtneb rahvahidenkeseižihe "Onego-klassik"- da "Ruskeala Symphony"-festivalihe, miččed vedäb Karjalan valdkundaline filarmonii.

Znamasižiden aigtegoiden keskes oma:

  • voden 2022 kül'mku — mail'man Simfonijan № 8 ezmäine ozutez (ven.: «Осударева дорога») Aleksandr Čaikovskii;
  • voden 2024 semendku — Džuzeppe Verdin ven.: «Реквием»-ezituz ühtes horkollektivoidenke da päteatroden solistoidenke.

Orkestr ühtneb Karjalan valdkundaližihe da kul'turazjtegoihe, niiden keskes Karjalan Valdkundan päivän praznuičendaha, jubileiazjtegoihe da ühtnižvenälaižihe kul'turakcijoihe[3].

Homaičendad

  1. 1 2 Симфонический оркестр. kgfptz.ru. Карельская государственная филармония. Дата обращения: 23 keväz'kud 2026.
  2. https://www.philharmonia.spb.ru/collectives/about/10927/. philharmonia.spb.ru. Дата обращения: 23 keväz'kud 2026.
  3. 1 2 Симфонический оркестр Карельской государственной филармонии. Московская филармония. Дата обращения: 23 keväz'kud 2026.
  4. Симфонический оркестр. kgfptz.ru. Дата обращения: 23 keväz'kud 2026.

Literatur

  • Хуовинен В. Музыка и радио // Курьер Карелии/Ленинская правда. — 1978. — 9 vilukud.
  • Гродницкая Н. Музыка для всех // Курьер Карелии/Ленинская правда. — 1983. — 14 tal'vkud.
  • Синисало Г. Моя консерватория // Курьер Карелии/Ленинская правда. — 1983. — 22 tal'vkud.
  • Текст парал. рус., англ.; Штурмина, О. П. Симфонический оркестр Карельской государственной филармонии, [1933-2008: 75 лет / сост. и коррекция текстов: Л. Ваганова; общ. ред.: Т. Талицкая]. — Петрозаводск: Scandinavia, 2008. — 24 с.
  • Сураева Л., Старовойтенко Н. Симфонический оркестр Карельской филармонии. 80 лет // Музыкальное обозрение. — 2013. — № 11.

Lähtked