Oktavian August
| Oktavian August | |
|---|---|
| latin.: Imperator Caesar Divi f. Augustus | |
| | |
| Nimi: | latin.: C. Octavius C.f.[7] |
| Sündundpäiv | 23. sügüz'kud 63 до н. э.[1] |
| Sündundsija: | |
| Kolendpäiv: | 19. elokud 14[2] (75 лет) |
| Kolendsija: | |
| Valdkund | |
| Professijad: | Ancient Roman politician, Ancient Roman military personnel |
| Tat | Gaius Octavius[d][12] или Gai Julii Cezar' |
| Mam | Atia[d][3][4] |
| Супруга | Claudia[d][3][4], Scribonia[d][5][3][…] da Livia Drusilla[d][6] |
| Lapsed | Julia the Elder[d][13][12][…], Gaius Caesar[d], Lucius Caesar[d], Tiberius[d] da Agrippa Postumus[d] |
Oktavian August (latin.: Imperātor Caesar Dīvī Fīlius Augustus, surman jäl'ghe Divus Augustus), nimi sündundan jäl'ghe oli Gai Oktavii Furin (latin. Gaius Octavius Thurinus; sünd. 23. sügüz'ku 63 edel m.e., Rim, Riman Tazovaldkund — kol. 19. eloku 14 m.e., Nol-lidn (nüg. läz Napolid), Rimalaine imperii), oli ühtištudud Rimalaižen imperijan sädai da sen ezmäine imperator (vspäi 27 edel m.e. surmhasai), ezmäine videspäi ohjandai Julijoiden-Klavdijoiden dinastijaspäi, sen alusenpanii.
Vl 44 edel m.e. tegihe Gai Julii Cezarin poigindamaks hänen jäl'gmäižen valdan mödhe, edel sidä-ki oli heimoiš, vunukahan plemännikan. Tuli tobmudehe sodoiden rezul'tataks ičeze vastustajid vaste. Vozil 27-23 edel m.e. keskenzi äjid valdoiktusid ičeleze da sädi «principat» imperatoran kul'tanke (oz., elokun nimi kändihe august:aks), sen aigan Riman Senatan valatoitand politižhe eloho poleni. Augustan ohjandusen aigan Riman territorii leviganzi da mülüti Ispanijan, Egiptan, Iudejan, Galatijan territorijoid, Reinan i Dunain randoid. Ižandusen šingotez, sodareform, provincijoiden otand kävutamižhe vedihe irdpolišt politikad hüvihe satusihe.
Vl 2 edel m.e. sai Tatanman tat-arvnimen (latin.: pater patriae). Jäl'ghetulii — Tiberii Cezar' August, Oktavianan poigindam. Oli nainu koumen kerdan, üks'jäine Julija Vanhemb-tütär sündui kahtes akaspäi.
Homaičendad
- ↑ Любкер Ф. Octavianus (рус.) // Реальный словарь классических древностей по Любкеру / под ред. Ф. Ф. Зелинский, А. И. Георгиевский, М. С. Куторга, Ф. Гельбке, П. В. Никитин, В. А. Канский, пер. А. Д. Вейсман, Ф. Гельбке, Л. А. Георгиевский, А. И. Давиденков, В. А. Канский, П. В. Никитин, И. А. Смирнов, Э. А. Верт, О. Ю. Клеменчич, Н. В. Рубинский — СПб.: Общество классической филологии и педагогики, 1885. — С. 936—940.
- ↑ http://www.bbc.co.uk/history/historic_figures/augustus.shtml
- ↑ 1 2 3 C. Iulius (132) C. f. C. n. Fab. Caesar Octavianus = C. Octavius C. f. Sca. Thurinus (or Caepias) // Digital Prosopography of the Roman Republic (англ.)
- ↑ 1 2 Digital Prosopography of the Roman Republic (англ.)
- ↑ Scheid J. Scribonia Caesaris et les Cornelii Lentuli (фр.) // Bulletin de correspondance hellénique — Athènes: École française d'Athènes, 1976. — Vol. 100, вип. 1. — P. 485—491. — ISSN 0007-4217; 2241-0104 — doi:10.3406/BCH.1976.2060
- ↑ Любкер Ф. Livii (рус.) // Реальный словарь классических древностей по Любкеру / под ред. Ф. Ф. Зелинский, А. И. Георгиевский, М. С. Куторга, Ф. Гельбке, П. В. Никитин, В. А. Канский, пер. А. Д. Вейсман, Ф. Гельбке, Л. А. Георгиевский, А. И. Давиденков, В. А. Канский, П. В. Никитин, И. А. Смирнов, Э. А. Верт, О. Ю. Клеменчич, Н. В. Рубинский — СПб.: Общество классической филологии и педагогики, 1885. — С. 775—777.
- ↑ Luke T. Cultivating the memory of Octavius Thurinus — 2015. — Т. 3, вип. 2. — doi:10.1515/JAH-2015-0012
- ↑ http://www.worldatlas.com/webimage/countrys/europe/itrome.htm
- ↑ http://www.britannica.com/topic-browse/History/Ancient-World/Rome-Ancient/2
- ↑ http://www.mygola.com/nola-d1007626
- ↑ http://www.biography.com/people/caesar-augustus-39561
- ↑ 1 2 Любкер Ф. Octavii (рус.) // Реальный словарь классических древностей по Любкеру / под ред. Ф. Ф. Зелинский, А. И. Георгиевский, М. С. Куторга, Ф. Гельбке, П. В. Никитин, В. А. Канский, пер. А. Д. Вейсман, Ф. Гельбке, Л. А. Георгиевский, А. И. Давиденков, В. А. Канский, П. В. Никитин, И. А. Смирнов, Э. А. Верт, О. Ю. Клеменчич, Н. В. Рубинский — СПб.: Общество классической филологии и педагогики, 1885. — С. 940—941.
- ↑ Julia the Elder (рус.) // Энциклопедический словарь — СПб.: Брокгауз — Ефрон, 1904. — Т. XLI. — С. 370.
| Nece kirjutuz om vaiše ezitegez. Tö voit abutada meile, ku kohendat sidä da ližadat sihe. |