Drozdenko Aleksandr Jurjevič
| Drozdenko Aleksandr Jurjevič | |
|---|---|
| | |
|
| |
| 28. semendkud vodel 2012 (aigsijaline pämez' 12. semendkud — 13. sügüz'kud vodel 2015) |
|
| Ken oli ende | Valerii Serd'ukov |
| 3. tal'vkud vodel 2021 | |
| Ken oli ende | Sergei Bebenin |
| 6. kül'mkud vodel 2002 — 28. semendkud vodel 2012 | |
|
|
|
| Sündundpäiv |
1. kül'mkud 1964 (61 год) |
| Partii | Jedinaja Rossia |
| Openduz | |
| Pauklahjad | |
Aleksandr Jur'jevič Drozdenko (ven.: Алекса́ндр Ю́рьевич Дрозде́нко, om sündunu 1. kül'mkud 1964, Baizakskan rajon[d], Žambil'skan agj[d]) — venälaine valdmez'. Piterin agjan pämez' 28. semendkuspäi vodelpäi 2012, oli valitud necile sijale nel'l' kerdad[1][2].
Piterin erišton "Jedinaja Rossia"-partijan aigsijaline sekretar' 3. tal'vkuspäi vodelpäi 2021[3]. "Jedinaja Rossia"-partijan ülembaižen nevondišton ühtnik[4].
Biografii
Aleksandr Drozdenko om sündunu 1. kül'mkud vodel 1964 Akžar-küläs Sverdlovskan rajonas Džambilskan agjas Kazahstanan SSRas Sovetskijas Sojuzas. Vodel 1973 kanz sirdihe elole Piterin agjaha[5].
Openduz
Vodel 1986 lopi Piterin manradoiden institutad ekonomikan tedokundad (nügüd' — Piterin valdkundaline agrarine universitet) "ekonomik da manradoiden tegemine"-special'nostin mödhe[5]. Jäl'ghe institutad openzihe tulebiden predprijatijoiden pämehiden kursoil, Ülembaižes partijan školas, sid' — menedžeroiden školas[6].
Vodel 2006 polesti dissertacijad ven.: «Исследование системы управления инвестиционно-строительным комплексом как интеграционным образованием и её совершенствование»-teman mödhe Piterin valdkundaližes universitetas da tegihe ekonomikan tedokandidataks[7].
Rad vozil 1990
Jäl'ghe institutad radoi ekonomistan Kingiseppan rajonan sovhozoiš Piterin agjas. Vozil 1988-1993 oli "Agro-Balt"-kompanijan päekonomistan Piterin agjas[5].
Vodel 1991 Drozdenko oli valitud Kingisepp-lidnan Rahvahaližiden deputatoiden nevondišton deputataks, vodel 1993 tegihe sen pämeheks[5].
Vozil 1993-1995 Drozdenko oli lidnan varapämehen, ohjanzi ekonomikad da rahoid, oli lidnan aigsijaližen pämehen, sid' Kingiseppan rajonan varapämehen[5].
Tal'vkus vodel 1996 ezmäižil oiktoil valičusil sai tuged 65 % valičijoišpäi da tegihe Kingiseppan rajonan pämeheks, municipaližen "Kingiseppan rajon"-ühtištusen pämeheks. Tal'vkus vodel 2000 oli möst valitud, sai 93,18 % än't[5].
Piterin agjan varapämez'
19. kül'mkud vodel 2002 Piterin agjan pämez' Valerii Serd'ukov tuli Piterin agjan valdmehišton pämehen sijale. Udeks varapämeheks — Piterin agjan valdkundaližen elomišton ohjandusen komitetan pämeheks tegihe Drozdenko, hän tuli Aleksei Mal'kovan sijale[5][8][9].
Ühtel aigal Drozdenko oli Venäman elomišton ministerstvan Piterin agjan erišton pämehen[5].
Vodeks 2012 Drozdenko mülüi "Ust'-Luga" da "TLK"-kompanijoiden pämehiden nevondištoho, siloi nene kompanijad sauvoiba portad Ust'-Lugas[10].
Piterin agjan pämez'
5. semendkud vodel 2012 Venäman prezident Dmitrii Medvedev tariči Piterin agjan parlamentale kacta Drozdenkon kandidaturad Piterin agjan pämehen sijale videks vodeks[11]. 12. semendkud vodel 2012 Aleksandr Drozdenko oli vahvištadud parlamentan deputatoil, tegihe pämeheks 28. semendkud vodel 2012[12].
Mugažo 9. sulakuspäi 25. redukuhusai vodel 2014 Drozdenko oli Venäman valdkundaližen nevondišton prezidiuman ühtnikan[13][14].
Drozdenkon radaig lopihe semendkus vodel 2017, a semendkus vodel 2015 hän iče läksi radsijalpäi Vladimir Putinan tugel, miše möst päzuda necile sijale. 12. semendkud Venäman prezident Vladimir Putin vahvištoiti hänen lähtendad da sil-žo aigal pani Drozdenkod Piterin agjan aigsijaližen pämehen sijale. 13. sügüz'kud sil-žo vodel ühthižel valičusiden päiväl Drozdenko vägesti, sai 82,1 % än't. Hän oli taritud "Jedinaja Rossia"-partijal. 30. sügüz'kud sai valdad olda Piterin agjan pämehen. Hän-žo om regionaližen valdmehišton pämez'[5][15].
Ühthižel valičendpäiväl 13. sügüz'kud vodel 2020 Drozdenko möst oli valitud Piterin agjan pämeheks. Hän sai 83,61 % än't. 17. sügüz'kud vodel 2020 hän oficialižesti tuli necile radsijale[5][16].
Piterin agjan pämehiden valičusiden aigan 14. sügüz'kud vodel 2025 Drozdenko möst vägesti, sai 84,21 % än't[2]. 25. sügüz'kud vodel 2025 hän oficialižesti tuli necile radsijale.
Tehtud projektad
Vodelpäi 2014 Piterin agj Drozdenkon ohjandusel mülüb Venäman ezmäižehe kümnehe regionaha social-ekonomižen pälugumäran mödhe[17], vodeks 2020 Rahvahan kehitoitusen fondan reitingan mödhe Piterin agj mülüškanzi ezmäižehe koumehe parahimaha regionaha[18]. Vodelpäi 2014 Piterin agj mülüb videhe parahimaha regionaha, kus om vähemba kaikid radmatomid ristituid — vodel 2021 se oli 0,87 %[19].
Vodel 2014 oli vahvištadud Piterin agjan zakon territorialižen ičeohjnandusen da starostoiden polhe, miččen mödhe ezmäižen kerdan oli anttud rahad projektoiden tegemižehe küliš da pos'olkoiš[20]. Aigas päliči necen zakonan pohj tuli külälaižiden starostoiden valdkundaližen programman päpalaha[21]. Mugažo vodelpäi 2017 Drozdenkon idei tuli iniciativižen b'udžetiruičendan kehitoitusen federaližen programman pohjaks[22]. Vanhoiden školoiden renovacijan programman mödhe voziš 2015—2017 oli kohetud 28 školad da 4 professionališt radmahttehnikumad[23][24][25].
Vodel 2016 Aleksandr Drozdenko tariči vahvištoitta Piterin agjan sociališt kodeksad, mitte vajehtaiži socialižen kaičendan sistemad regionas[26]. Vodel 2020 Drozdenko tariči zakonad socialižes tuges, oli vahvištadud Piterin agjas tal'vel vodel 2021[27][28].
Piterin agj om üks' lideroišpäi pertiden sauvomižes[29], socialižiden objektoiden sauvomižes - Drozdenkon aigan om sauvdud enamba 200 školad, päivkodid da poliklinnikad[30].
Drozdenkon aigan Piterin agj vodel 2021 sai Gatčinad ičeze pälidnaks[31][32]. Drozdenkon pakičusen mödhe Viborg sai ližaks federaližes b'udžetaspäi läz 2 milliardad rubl'ad inženerkommunikacijoiden kohendusen lidnan keskuses da "Setan Solbergan kvartalan" udessündutamižen täht[33].
Drozdenkon aigan Piterin agj tegihe federaližen b'udžetan regionaks-"donoraks"[34], parahimaks regionaks, mitte sai investoroid jäl'ghe Piterin rahvahidenkeskešt ekonomišt forumad da sai vozil 2019 da 2021 enamba trillionad rubl'ad investicijad[35].
Piterin agjas om pästtud eloho sured infrastrukturan projektad: Skandinavijan[36], Sortavalan[37] da Kolan avtodorogoiden kohendamine[38], uden viadukan sauvomine Gatčinas[39] puteprovodan sauvomine vsevoložskas[40], sildoiden sauvomine Süvär'-joges päliči Podporožjes[41] da Volhov-joges Kirišoiš[42].
Kanz
Om nainu läz 40 vot Irina grigorjevna Drozdenkol (sünd. 1965), nügüd' hän om "Socialižen da radintegracijan mul'tikeskusen" pämez' Vsevoložskas, mugažo hüvätegijan ven.: «Место под солнцем»-fondan nevondišton pämez', hänen tahton mödhe oli avaitud mul'tikeskuz. Om kaks' tütärt — julia da Sofja[5].
Rahvahidenkeskeižed sankcijad
Heinkuspäi vodelpäi 2022 Drozdenko om Velikobritanijan sankcijoiden lugetišes[43]. 15. tal'vkuspäi vodelpäi 2022 — Amerikan[44], mugažo Ukrainan da Kanadan sankcijoiden lugetišes.
Homaičendad
- ↑ Дрозденко официально вступил в должность губернатора Ленинградской области. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 28 semendkud 2012 года.
- ↑ 1 2 Александр Дрозденко победил на выборах главы Ленобласти с 84,21% голосов, Известия (15 sügüz'kud 2025). Дата обращения: 7 redukud 2025.
- ↑ Главы ещё 12 субъектов РФ возглавили региональные отделения «Единой России». er.ru. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 3 tal'vkud 2021 года.
- ↑ Ротация в составе Высшего Совета «Единой России» составила 16%. er.ru (8 tal'vkud 2018). Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 27 keväz'kud 2019 года.
- ↑ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 Дрозденко, Александр Юрьевич. ТАСС. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 1 kül'mkud 2021 года.
- ↑ Дрозденко Александр Юрьевич. Энциклопедия РИА ФедералПресс. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 28 uhokud 2019 года.
- ↑ Александр Юрьевич Дрозденко. Исследование системы управления инвестиционно-строительным комплексом как интеграционным образованием и ее совершенствование. — 2006. Архивировано 7 uhokud 2019 года.
- ↑ Ленинградская область. Список членов правительства Ленинградской области. 27 августа 2002. ИА REGNUM. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 16 sulakud 2021 года.
- ↑ Об утверждении персонального состава Правительства Ленинградской области. 2 августа 2000 года N 327-пг. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 10 elokud 2020 года.
- ↑ Правительство Ленинградской области продаст свою долю в «Усть-Луге». 18.04.2012. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 14 sulakud 2021 года.
- ↑ Кандидатура Дрозденко внесена на пост губернатора Ленобласти — РИА Новости, 05.05.2012. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 5 semendkud 2012 года.
- ↑ Архивированная копия. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано из оригинала 17 semendkud 2012 года.
- ↑ Распоряжение Президента Российской Федерации от 09.04.2014 г. № 107-рп «О президиуме Государственного совета Российской Федерации». Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 26 keväz'kud 2020 года.
- ↑ Распоряжение Президента Российской Федерации от 25.10.2014 г. № 337-рп «О президиуме Государственного совета Российской Федерации». Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 26 keväz'kud 2020 года.
- ↑ Врио губернатора Ленобласти побеждает на выборах с 82,1 % голосов — РИА Новости, 14.09.2015. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 15 redukud 2018 года.
- ↑ Леноблизбирком утвердил победу Дрозденко на выборах губернатора региона. ТАСС. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 22 sügüz'kud 2020 года.
- ↑ Рейтинги — Мониторинг Ленинградской области (неопр.). Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ Ленобласть впервые вошла в ТОП-3 регионов по соцэкономическому положению. РИА Новости (20210419T1357). Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ Ленобласть вошла в ТОП-10 регионов с самой низкой безработицей. РИА Новости (30 sulakud 2021). Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ Встреча с губернатором Ленинградской области Александром Дрозденко. Президент России. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ В России возрождается институт сельских старост (неопр.). Регионы России (1398286800). Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ Инициативное бюджетирование как эффективный инструмент коммуникации между жителями и властью. mff.minfin.ru. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 27 redukud 2021 года.
- ↑ Реновация продолжается | «АСН-инфо»<. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 23 elokud 2019 года.
- ↑ Архивированная копия. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 23 elokud 2019 года.
- ↑ На реновацию школ Ленобласти потратили более 900 млн рублей | Online47.ru. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 23 elokud 2019 года.
- ↑ Дрозденко: Социальный кодекс Ленобласти — «шведский вариант» | Online47.ru. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 23 elokud 2019 года.
- ↑ Александр Дрозденко: вместо обещаний даем гарантии. РИА Новости (8 sügüz'kud 2020). Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ В Ленобласти приняли новый закон о социальных гарантиях. Рамблер/финансы. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ НАЦПРОЕКТЫ: область ― первая по вводу жилья. lenobl.ru. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ Ольга Александрова. Меньше, но лучше для людей: В Ленобласти снижают темпы строительства жилья в пользу соцобъектов. kp.ru (8 kül'mkud 2019). Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ Гатчина получила статус столицы Ленобласти. Российская газета. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ Гатчина теперь — официально столица Ленинградской области. lenobl.ru. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ Губернатор Ленобласти Александр Дрозденко: Выборг получит 2 млрд рублей на реконструкцию коммуникаций. Комсомольская правда (26 heinkud 2019). Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 23 elokud 2019 года.
- ↑ Ленинградская область не вошла в список дотационных регионов, Питер ТВ (20 semendkud 2021). Архивировано 31 redukud 2021 года. Дата обращения: 7 redukud 2025.
- ↑ Ленинградская область привлекла на ПМЭФ триллион рублей инвестиций, Российская газета (4 kezakud 2021). Архивировано 21 redukud 2021 года. Дата обращения: 7 redukud 2025.
- ↑ Проект реконструкции трассы «Скандинавия» пересмотрен. Фото. РБК. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ Новости | Федеральное дорожное агентство. rosavtodor.gov.ru. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ Удвоение «Колы». www.kommersant.ru (1 kezakud 2018). Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ В Гатчине открыли долгожданный путепровод через железнодорожные пути. Российская газета. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ По путепроводу у «Мельничного ручья» во Всеволожске открыли временное движение. www.kommersant.ru (23 sügüz'kud 2021). Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ В Ленобласти построят новый мостовой переход через реку Свирь. РИА Новости (18 elokud 2020). Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 31 redukud 2021 года.
- ↑ Возведение мостов через Волхов и Свирь в Ленобласти начнется в 2020 году. ИА REGNUM. Дата обращения: 7 redukud 2025. Архивировано 21 redukud 2021 года.
- ↑ Александр Дрозденко попал под санкции Великобритании. Дата обращения: 7 redukud 2025.
- ↑ Russia-related Designations and Designations Updates.
- Sündnuded 1. kül'mkud
- Sündnuded vodel 1964
- Sündnuded Kazahstanha
- "Kodiman huväs rados" IV stepenin ordenan kavalerad
- Arvostusen ordenan kavalerad
- Sebruden ordenan kavalerad (Venäma)
- Pauklahjoitud ordenan medalil "Arvtegoiš Kodiman edes" I arvol
- Pauklahjoitud II stepenin ordenan medalil "Kodiman huväs rados"
- Pauklahjoitud «Piterin 300 voden muštoks» medalil
- «Oiktudes velguden edes» ordenan kavalerad (Krim)
- Pauklahjoitud muštmedalil "Eriližen voinoperacijan ühtnikale"
- Pauklahjoitud Venäman verhiden azjoiden ministerstvan rindznamal "Panendas verazmaižehe ühthižradho"
- Personalijad kirjamišton mödhe
- Venäman Federacijan subjektoiden pämehed
- Leningradan agj
- Venäman politikad
- Politikad kirjamišton mödhe