Kitajan Uz' Voz' 2025
Kitajan Uz' Voz' 2025 (ven.: Китайский Новый год 2025) — om tal'veline uz'kun aigan praznik, mitte om jäl'ges tal'velišt päiväižen seižundad (toine uz'ku jäl'ges 21.tal'vkud). Grigorianskian karendariš nece om päiv 21. vilukud da 21. uhokud keskes.
Kitajan goroskopan mödhe, joga voz' om ühten živatan painastuses kaks'toštkümnespäi živataspäi da ühtes videspüi londuzv'ges: lämoi,ma, metall, vezi, pu[1].
2025 voz', kitajan kalendarin mödhe, om Vihandan puižen madon voz'. Se zavodiše 29. vilukud vodel 2025 da lopiše 16. uhokud vodel 2026. Nece voz' sab kudenden sijan 12-voččes Päivnouzman goroskopan kertas.
Istorii
Kitajan Uden Voden praznuičendan istorijale om sadavot. Nece om kitajan kudma-päiväižen kalendarin kaikid pit'kemb da tarkemb praznik. Praznikan päivmärad ei ole. Voden augotiž tuleb toižele uz'kundale jäl'ges tal'velišt päiväižen seižutandad, sikš praznikan päivmär sirdlese vilukun 21. päivän da uhokun 21. päivän aigan keskes.
Kaks'toštkümne goroskopznamad - nece om 12-vozne kert, miččes joga voz' sättub märživatan znamaha. Kitajan goroskopas nece oma krot, härg, tigr, jäniš, drakon, mado, hebo, koza, oblezjan, kukoi, koir, siga.
Joga kitajalaine tedab ičeze goroskopan znaman, ičein heimalaižiden da sebranikoiden goroskopznamad[2].
Oldes tradicionižen kitajan kul'turan päidejan, Kitajan Uz' Voz' om tradicionine praznik, miččen aigan mänetades voib lebaitas radospäi da völ ozutab süväd sociokul'turišt praznikan juväd. Kitjas Uz' Voz' kudmaižen kalendarin mödhe - nece om päiv kanzoiden ühtnendan päiv, vanhembiden da heimolaižiden arvosteluz [3].
Vihandan puine mado-znaman kuvatuz
2025 voz' om Vihandan puižen madon voz' - nece om kožmusentahtoižen, melevuden, el'gendusen da harjenemusen vajehtusihe znam[4]. Se ei ole pit'ktabaine, käred da kaks'modoine. Pu, znamoičeb kazvatust, kehitoitust da uzištust, om necen voden londuzväged, a vihand muju eläbzoitab sidä.
Päivnouzman kul'turas mado — nece om eläi, kudambal om äi hüvid pirdoid. Se mahtab löuta elon hüvüt da ihastust jogapäiväližiš azjoiš. Todesižes elos mado om varukaz, no miše mado loihe kenehe-se, pidab kovas käredoita sidä[5].
Lugese, miše mehed sündnuded Vihandan puižen madon vodel oma el'gekahad da hüvin tehtas melekahid pätandoid. Nene mehed rižadas toižid ümbriolijoid. Madoil om hüvä riža, mitte abutab endustada tulebad azjad da valita oiktad pätandad. Pun vägi andab heile sädai elonväged, mitte abutab löuta erilaižid pätandoid. A vihand muju znamoičeb hil'l'ust da mahtod harjeneda elon vajehtusihe, miše ei toda pahad ičeze täht.
Nenil mehil om londusine mel'düvuz', ned voidas kebnas mel’dütoitta ičheze toižid ristituid. Paksumba sündnuded necen goroskopznaman aigan mehed oma hüväd aktivistad da pämehed. Hö oma ičearvoižed, tahtokahad, voidas naperas rata, miše sada elonsatust.
Sil aigal Mado-mehed oma peitajad, ičeze meletused da tundmused pidäb ičelaiž[6].
Toižiden goroskopznamoiden painastuz päivnouzman polen goroskopan mödhe
Kitajan goroskopznaman pohjas om endevanh Viden elementan teorii, nece om sistem, miččes joga znamas om viž klassad (pu, lämoi, ma, metall, vezi), miččed harakterizuidas kaik elon sidomused. Nene sidomused lugesoiš sirdändan da vajehtusiden päzakonoikš Mail’mas.
Necen teorijan mödhe, Madon znam hüvin kožuse Mado-znamanke, Kukoi-znamanke da Härg-znamanke. Voib kožudas Drakon, Oblezjan, Krot, Koir, Tigr, Hebo, Kodijäniš da Koza znamoidenke. Sel ei ole kožmust vaiše Siga-znamanke.
Nece voz’ linneb lujas ozakaz mehil, kudambad oma sundnuded Madon, Drakonan, Kukoin vozil. Hö voidas todenzoita ičeze lahjavut, sada rados sabutust da tugeta rahaabud. Oza linneb senke, ken om sidotud taideh- da melenmahtoižen radonke[7].
Tradicijad
Kitajas Uden Voden vastandan täht om äi erazvuiččid tradicijoid da veroid. Endevanhan tradicijan mödhe, Uden Voden kanman kaik kodiradod tariž oli lopta. Puhtastandan tariž zavodida uksen polespäi keskhe pertid, a jäl'ges kaik radkalud panda kodkahihe čogaižihe.
Praznikan aigan Kitajas kaikjal oli rusked muju — nece om päiväižen da ihastusen muju.
Uden Voden kanman uksen päl riputaba viž pit'käd bumagan šoidašt, miččed znamoičedas «viž ozan rodud»: oza, arvosteluz, pit'k igä, bohatuz da ihastuz[8].
Uden Voden kanman Kitajan tradicijan mödhe pidab tehta judud. Om mugoine legend, mitte starinoičeb, miše necel aigal pahad henged, miččed omakükstud ičein pertišpäi, möst ectas uden kodin i voidas toda pahad pertin ižandoile kaiken voden aigan mändes.
Ühted praznikan päkaluišpäi oma erazvuiččed dekorativižed fonarižed. Kaikid popul'arižembad oma nel'l'- da kuz'palaižed gazlampad, miččed oma čomitadud erimujuižel kanghal da kuvil. Kitajas kuzen sijas änikgirl'andoil da fonarižil čomitadas Lämoin Pu.
Ö praznikan kanman Kitajas nimitadas «vastuzö jäl'ges erigoitust», sikš ku nece om kanzaline praznik, miččen mänetedas läheližiden keskes. Kaik kanznikad prostidas toine toižele kaik abidod[3].
Kitajas om erine znamoičend praznikan ehtlongel, miččen aigan kaik kanz keradase stolan taga. Stolan taga jättas tahon kanznikoiden täht, kudambid ei ole kodiš.
Om mugoine vero, kut vasttad Ut Vot, ka mugoine se i linneb. Sikš kitajalaižed tarkas kactas, miše praznikstolal oli äi erazvuittušt magukast sömäd. Tariž, miše Uden Voden praznikstolal oliži kananliha, kala da «doufu» — sojevijad rahtod, miččid völ tetas, kut «tofu». Kitajan keles neniden sömtavaroiden nimed kožudas sanoihe, miččed znamoičeba «oza» da «küllišt».
Praznikan ehtlong' lopiše «ozan rahad»-jagandal. Vanhembad lahjoitas lapsile rusttad kirjeiženkored rahoidenke da usktas, miše ned toskeškatas kaiken voden ozad. Jäl'ges ehtlonged ei pida mända magadamha, miše ei pästta ičeze ozad.
Praznikan aigan lahjoikš anttas paraižed kalud, miččed znamoitas ühtmut da kanzališt kožmust. Ei pida lahjoita vanhoile ristituile časud, a lapsiden bobaižid ristituile, kudambil völ ei ole lapsid. Tobjimalaz adivod lahjoitas lahjoid lähttes kodihe vai jäteltas niid peitoiči[9].
Tetabad mehed, sündnuded Mado-vodel
- Odri Helb'orn,
- Ondrei Mironov,
- Tom Hardi,
- Dmitrii Medvedev,
- Kanje Uest,
- Džoan Rouling,
- Deniel Redkliff,
- Teilor Svift,
- Aleksandr Masl'akov,
- Bob Dilan,
- Kim Čen Ir,
- Čarl'z Darvin,
- Pablo Pikasso,
- Avraam Linkol'n,
- Greta Garbo,
- Muhammed Ali,
- Indira Gandi,
- L'udmila Zikina,
- Aleksandra Pahmutova,
- Mahatma Gandi,
- Džon Kennedi,
- Kristian Dior,
- Frans Šubert,
- Anri Matiss,
- G'ustav Flober,
- Edgard Allan Po,
- Greta Garbo,
- Nikolai Kopernik,
- Aristotel' Onassis,
- Džakomo Kazanova.
Homaičendad
- ↑ Как встречать 2025 год, чтобы год был хорошим, Мой Санта (13 redukud 2024). Дата обращения: 13 kül'mkud 2024.
- ↑ Цзя Хуэйминь. Лунный календарь и знаки зодиака в повседневной культуре Китая . cyberleninka.ru. Манускрипт (2016). Дата обращения: 13 kül'mkud 2024.
- ↑ 3,0 3,1 Цзя Хуэйминь. Китайские новогодние праздники по лунному календарю в повседневной культуре современного Китая . cyberleninka.ru. Общество: философия, история, культура (2016). Дата обращения: 13 kül'mkud 2024.
- ↑ Козлова, Екатерина. Принесет удачу: каким будет 2025 год Зеленой Деревянной Змеи, Пятый канал (9 kül'mkud 2024). Дата обращения: 13 kül'mkud 2024.
- ↑ Зеленая деревянная змея - символ 2025 года: что важно знать о главном символе, КП.ру. Дата обращения: 13 kül'mkud 2024.
- ↑ Комарова, Валентина. Зеленая деревянная змея — символ 2025 года: что означает, характеристика символа, когда наступает, каким будет и как правильно встречать, Гороскопы Mail (30 elokud 2024). Дата обращения: 13 kül'mkud 2024.
- ↑ Екатерина Стрелкова. Как встретить год Змеи 2025: что приготовить, во что нарядиться - Zoon.ru (неопр.). zoon.ru. Дата обращения: 13 kül'mkud 2024.
- ↑ Евгения Григорьевна Белая. Новый год в Китае, Корее, Японии и России . cyberleninka.ru. Россия и АТР (2005). Дата обращения: 13 kül'mkud 2024.
- ↑ История и традиции празднования Китайского Нового года, РИА Новости (31 viluku 2014). Дата обращения: 13 kül'mkud 2024.
![]() |
Necen lähtematerialan oiktudet oma «RUWIKI-internet-tedokirj»-ühtenzoitusel. Necen lähtematerialan kävutand toižil saital voib olda vaiše «RUWIKI-internet-tedokirj»-ühtenzoitusen laskendan mödhe. |